Ako hovorí nemluvňa

Iva Jungwirthova 3

Prvé „naozajstné“ slovo síce povie až okolo jedného roku, ale už s novorodeniatkom sa môžeme (a musíme) rozprávať. Ako? Čomu rozumie a čo nám samo povie? Poradíme vám…

shutterstock

Hladkáme, šteklíme, maznáme

To, že čerstvo narodené dieťatko nerozpráva, neznamená, že nekomunikuje. Svoje potreby prejavuje najmä plačom a čoskoro svoj repertoár výrazových prostriedkov obohatí o úsmev, okolo 2. mesiaca aj o hlasný smiech. Dieťa sa v ranom dojčenskom veku prejavuje celým telom: kope nožičkami, kmitá ručičkami, niekedy sa celé vzrušene vrtí.

Dôležité hneď od narodenia:

Mamin hlas. Robí mu dobre pokojná intonácia mamičkinho hlasu, tlkot jej srdiečka – doslova pradie na jej hrudi. Mamička by sa mala s bábätkom rozprávať – vôbec nevadí, že dieťa nerozozná slovo od slova. Mamin hlas je preňho balzam – ako by aj nie, veď ho pozná z bruška.

Očný kontakt. Pre novorodenca a malé bábätko je mamina tvár (najmä jej oči a ústa) vôbec to najzaujímavejšie, čo si môže prezerať. Pod mamičkiným pohľadom sa cíti blažene, bezpečne a spokojne. Nezabúdajte, že novorodenec zaostrí len na malú vzdialenosť (asi 20 až 30 centimetrov)!

Dotyky. Bábätko sa samozrejme cíti najlepšie čo najbližšie pri mame a matka by mala jeho základnú potrebu fyzického kontaktu naplniť. Okrem pestovania a dojčenia existuje množstvo iných príležitostí na dotýkanie, napr. pri kúpaní či prebaľovaní. Bábätko hladkáme, pri výmene plienky fúkame na bruško, vo vaničke špliechame vodu na ramienka, po kúpeli masírujeme celé telíčko. Maznanie potrebujú všetky deti, viac tie, ktoré mali sťažený príchod na svet (narodili sa cisárskym rezom, predčasne narodené a pod.).

Skôr ako povie „mama“

prvom mesiaci bábätko vydáva reflexný krik (plač) tvorený samohláskami, v 2. mesiaci (okolo 6. týždňa) si začne mrmlať. Mrmle si samohlásky a vydáva zvuky súvisiace so saním a prehĺtaním, v 3. mesiaci vyludzuje prvé spoluhlásky (g, m, b, p, k, j). Približne v 4. mesiaci vyslovuje prvé slabiky (ma, ba, pa), pohmkáva si, výska. Začína kontrolovať sluchom svoje vlastné zvuky, porovnáva ich so zvukmi svojho okolia a snaží sa ich napodobňovať. Postupne prechádza do štádia  džavotania. 

5. mesiaci opakuje rovnaké slabiky mamamama, bububu, alalal atď., asi v polroku používa dvojslabičné slová mama, baba. V 8. mesiaci pridáva slabiky – ga, ba, da. Neskôr napodobňuje reč rodičov, skúša intonovať a artikulovať, dokáže odlíšiť materinský jazyk od cudzieho. V 9. mesiaci zreteľne oddeľuje slabiky a rozumie už celkom slušnému počtu slov, ktoré používajú rodičia najčastejšie (napr. papať, hajať). Súbor výrazov a gramatických pravidiel, ktoré dieťa ešte samo nepoužíva, ale už im rozumie, označujeme pojmom receptívna reč. (Tá má pochopiteľne v tomto veku väčší rozsah ako expresívna reč, pomocou ktorej rozumieme všetko, čo dieťa samo hovorí).

Počas prvého roku sa drobec naučí množstvo vecí: ak položíme osemmesačnému dieťatku otázku kde je lopta, rozumie a hľadá ju očami (aj keď ešte samo lopta alebo „gól“ nepovie), naučí sa mávať, aj keď ešte nevysloví „pá, pá“, hrá „ťap, ťap ťapušky“, ukazuje aké je veľké a pod.

Okolo 10. mesiaca si experimentovaním s jazykom drobček vytvorí svoju „vlastnú reč“.

Okolo 12. mesiaca sa objavuje prvé „naozajstné“ slovo, teda výraz, ktorým dieťa cielene pomenováva osobu (najčastejšie mamu alebo otca) alebo vec. Toto slovo býva niekedy ťažké identifikovať. Výrazom „tata“ totiž dieťatko nemusí označovať otca, ale napr. nejakú činnosť a naopak, oteckovi môže napríklad hovoriť „bubu“. Niekedy aj význam „mama“ nemusí označovať mamičku, ale napr. jedlo alebo obľúbenú hračku. Tesne po dovŕšení prvého roku používa približne 5 jednoduchých slov.

  • SPRACOVALA: Mgr. Alena Bartošová
  • Zdroj: Iva Jungwirthová: Pohodoví rodičia – pohodové deti (Portál)
  • publikované v časopise Mama a ja

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (5 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Travim s detmi cele dni a niekedy je velmi zlozite az nemozne zistit, co dieta prave potrebuje. Dieta opakovany pokus omyla samozrejme frustruje. Bez znakovania by cloveku ani nenapadlo, co na co dieta v danom momente mysli.

    K znakovaniu sa z casu na cas vracia aj moj 3 rocny syn, hoci rozprava uplne krasne..a vela

  2. Roman, najskor by si musel znakovanie s dietatom vyskusat a az potom by si mohol objektivne hodnotit.

    Rodicia, ktori s dietatom znakuju komunikuju a venuju sa mu velmi intenzivne. Inak by sa ani znakovat nenaucilo.

    Ak by si si aspon zo zaujimavosti zistil o znakovani babatiek trosku viac, tak by si nieco podobne pravdepodobne vobec nenapisal.

  3. Rodicia, ktori travia svoj cas so svojimi detmi, namiesto toho aby pozerali televizor, velmi lahko zistia ako s nimi dieta komunikuje,

    Nieje potrebne ziadne znakovanie. Treba sa len detom venovat.

Pridaj komentár