Agátka a valentínska záhada

Katarína Reiterová 0

Bol piatok, 13. februára. Na druhý deň v sobotu bolo sv. Valentína – deň zamilovaných.

Mamička prišla do škôlky pre malú Agátku. V šatni otvorila skrinku s lienkou, vyberala Agátke kabátik, čiapočku a šálik, keď sa spod oblečenia vyšuchol malý červený papierik a spadol na zem, mamke k nohám.

„Čo to vypadlo?“

obzerala sa mamička, ale to už malá slečna vyskočila z lavičky, kde si práve vyzúvala papučky a schmatla lístok.

„To je určite pre mňa,“ zahlásila presvedčivo a strčila si lístoček do vrecka mikiny.

„Aký sa mala deň, mami,“ spýtala sa rýchlo maminky. Tá sa prekvapená otočila k dievčatku:

„Ďakujem, mala som sa dobre a čo tvoj deň?“ Mamička bola zvedavá na červený lístoček, pretože si myslela, že je to prekvapenie pre ňu. Ale Agátka zahovárala celú cestu domov a ani potom už lístoček nespomenula.

Večer ležala vo svojej postieľke, v rúčke držala lístoček a rozmýšľala, kto jej ho mohol schovať do skrinky. Na lístočku bolo nakreslené kostrbaté zelené srdiečko, kvietok a malá bábika, možno princezná…

Rozmýšľala Agátka, až kým nezaspala.

Ani ráno, teda na Deň svätého Valentína neprišla na to, kto jej mohol lístoček vyrobiť. A tak si sadla za svoj stolík, pre ocka a mamičku vystrihla z papiera srdiečka a pekne ich vymaľovala.

„Toto je pre teba,“ podala lístok mamičke. „A toto pre teba,“ darovala Valentínku aj ockovi. Obaja sa veľmi potešili, že si na nich spomenula.

Ale aj mamičke vŕtal v hlave červený lístoček zo škôlky. „Agátka, a od koho si dostala Valentínku ty?“ nedalo to mamke a spýtala sa.

Agátka sa však zatvárila váhavo. „To práveže neviem,“ povedala skoro ako dospeláčka.

„A môžem sa pozrieť? Možno je tam meno,“ navrhla mamička. Dievčatko jej teda ukázalo svoj lístoček, ale ani maminka neprišla na to, kto jej ho mohol schovať do skrinky v šatni.

„Mám jeden nápad,“ povedala mamička, lebo videla, že Agátka nad tým rozmýšľa aj pri obede. „Čo keby sme do škôlky napiekli valentínske srdiečka z lineckého cesta. Mám skvelý recept.“

Agátka nadšene vykríkla: „Takto obdarujem všetkých,“ zatlieskala drobnými rúčkami.

Hneď po obede sa pustili do pečenia.

Mamička vytiahla váhu z hornej police, Agátka zas prichystala múku a práškový cukor z dolnej skrinky. Potom chýbalo ešte maslo, dva žĺtky – to všetko nachystala sama Agátka. A mamička doplnila kypriaci prášok. Všetko dobre navážili a vymiešali krehučné cesto. Agátka už našla aj formičku v tvare srdiečka, ale ešte nemohla vykrajovať, cesto si muselo poležať v chladničke.

Potom už mohli začať. Mamička a aj Agátka si priviazali zásterky a na drevenej doske vyvaľkali cesto. Dievčatko z neho formičkou povykrajovalo krásne srdiečka, dalo na plech vystlatý papierom na pečenie a keď už boli všetky srdiečka hotové, mamička ich dala piecť.

O pár minút neskôr vytiahla zo šporáku nádherné voňavé zlatavé valentínske srdiečka.

Boli vynikajúce!

Keď vychladli, mamička ich pozliepala jahodovým lekvárom a Agátka trošku pocukrila.

„Tak ako deťom chutili naše srdiečka?“ spýtala sa v pondelok poobede mamička, keď prišla po Agátku do škôlky.

„Všetkým chutili,“ poskakovala malá princezná okolo svojej mamičky. „A už vieš, od koho si dostala Valentínku?

„Nie, nikto sa nepriznal,“ zamračila sa Agátka.

„Tak mi povedz, ako bolo v škôlke,“ zmenila teda tému mamička.

„Dobre, len Marek ma celý deň ťahal za vrkoč,“ dodala malá slečna.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (4 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...

Pridaj komentár