Ako pochopiť múdrosť v rozprávke zakliatu.

Adriana Roštárová 10
Čítanie vo dvojici

Bavme sa o rozprávkach pôvodných, múdrych, o tých ktoré nám ako dedičom pokladu v nich ukrytého odovzdali naši predkovia. V období obrodenia – vzniku slovenského národa, za života Ľ.Štúra si dal P.Dobšinský tú úžasnú námahu, že slovenskú ľudovú múdrosť zozbieral do zväzkov. Rozprávka sa dodnes považuje za prejav národnej kultúry. Rozprávka je najvyzretejší druh ľudovej prózy. (okrem ľudových piesní, bájok, povestí, básní …), prostredníctvom ktorej si ľudia odovzdávali svoje skúsenosti, zážitky, poznanie, radosť, lásku… V tej dobe neexistovali TV, mobili, DVD ani CD.

Úroveň vedomia slovenského národa nebola tak upätá na hmotu ako dnes. Keď vznikali rozprávky, ľudia žili v súlade s prírodnými bytosťami, prírodnými cyklami, planetárnymi vplyvmi, anjelmi – vnímali ich ako prirodzenú súčasť svojho života. Veľkým a rýchlym nástupom vedecko-technickej revolúcie (tak sa tomu tuším nadáva v škole) sa vedomie nie len slovenského národa odpútavalo od prírody a upútavalo sa čoraz viac na hmotu. A odvtedy platí materialistický názor, že nič, čo nemôžeme chytiť, ovoňať, zjesť alebo uvidieť neexistuje. 

Ale to mi ľudia sa snažíme „nevidieť“ jemnohmotný svet okolo nás.

On tu je, či sa nám to páči alebo nie, tento svet má vlastné zákony a pravidlá, ktoré sa priamo dotýkajú morálno-duchovných impulzov – CNOSTÍ. Už na základnej škole sa učíme fyzikálne zákony ale materiálna veda nás hlbšie do poznania nepustí. Keby pustila, logicky by sme vedeli, že fyzikálne zákony platia aj v iných úrovniach. Na fyzickej, energetickej – éterickej, astrálnej – duševnej, mentálnej – rozumovej a na úrovni ducha. Všetky fyzikálne zákony platia vo vzťahoch, teda aj vo vzťahu matka – dieťa.
Ak chceme rozumieť rozprávke , musíme poznať duchovné zákonitosti života.

Rozprávku sme dostali ako Dar od anjelskych bytostí – ako pomocnú ruku pri výchove našich detí.

Rozprávka je odrazom a obrazom duchovného sveta morálnych hodnôt a cností. Zobrazuje duchovné zákony v čistej, pravdivej podobe. Rozprávka zobrazuje skutočnosť vyššieho rádu – PRAVDU.

Má svoje zákonitosti, vzniká v nej príbeh, ktorý sa vyvíja, končí vždy víťazstvom dobra – dobrého a cnostného hrdinu, dievčiny.

Rozprávka je návod na život. Ak chceme pochopiť realitu, musíme pochopiť najskôr rozprávku a nie naopak !

V Rozprávke je všetko živé – dodáva nám čistú energiu poznania. Sú v nej praobrazy rýdzich cností – pravzory, na ktoré sa má človek vyvinúť. Orgánmi a údmi duchovného tela človeka sú práve cnosti – duchovné kvality – večné mravné hodnoty.

Rozprávka má nadčasovú kvalitu, je v nej ukrytá hlboká múdrosť, lebo duchovné zákony sú vždy rovnaké – nemenné, platia včera, dnes aj zajtra. Len mi ľudia sa meníme. Obsah je rovnaký, len forma sa mení.

Celá súčasná astrálna sféra – sféra pocitov, emócií, vášní a pudov je zašpinená. Je plná egoistického chcenia, sexu, závislostí, silných emócií, depresií, bezzmyslovosti… Ľudia a najmä umelci sú inšpirovaný touto sférou a na úrovni kultúry sa vždy odráža úroveň národa. Veď vidíme aké rozprávky sa dnes spíšu, natáčajú a kreslia. Bez morálno-duchovného obsahu. Sú to len plytké príbehy o zvieratkách, ktoré dokážu rozprávať, logicky myslieť, ubližovať si bez následného trestu. Rozprávka kde sa navzájom Tom a Jerry zabijú počas 1 minúty niekoľkokrát a ešte sa na tom smejeme. Nedostanú za to samozrejme žiadny trest a smrť je len fikcia. Takéto rozprávky sú vo svojom vnútornom obsahu nereálne – neskutočné- vymyslené chorou fantáziou. Mňa zaujal jeden príbeh malého 5 ročného chlapčeka, ktorý v zápale hry zabil svojho mladšieho súrodenca a na druhý deň sa maminky opýtal, kde je braček a prečo sa so mnou nehrá?! Aké vzory toto dieťa vnímalo od svojich rodičov a aké rozprávky pozeralo?! 

Rozprávka je pre nás rodičov barlička pri výchove ale nie je rozprávka ako rozprávka.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (3 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Ale nad rozprávkami ozaj treba rozmýšľať a či sú vôbec určené pre deti!!! Ved niektoré rozprávky sú dokonale štylizované príbehy pre dospelých plné inotajov a metafor a nie sú určené pre deti.
    Ja som minule chcela prečítať synovi rozprávku od známeho H. CH. Andersena a s hrôzou som zistila, že nemám akú, lebo niektoré jeho rozprávky sú hotové horory a návody na mučenie, pri ktorých sa môže spokojbne báť aj dospelák.
    Aj ľudové rozprávky treba triediť, čo je pre mňa a čo pre dieťa. Napokon, ani Malý princ od Exupéryho nie je pre čitateľov od 6 r., hoci to tak v knihe píšu.

    O perníkovej chalúpke: slov. verzia je o tom, že domček zmizol a o tých krásnych jahodách …. Česká verzia od B. Němcovej je o tej macoche a o rubačovi, čo deti musel odviesť do lesa, no cestou späť pklad nenašli a macocha zle pochodila. Mám doma obe.

  2. Zuzana, podla mna je clanok „v pohode“ a myslim si , ze moralizovania a poukazovania na duchovno nikdy nie je dost … staci sa pozriet na zivot okolo seba … snad nam neodpadne z nosa, ked nam niekto BEZ OBALU pripomenie, ze duchovny svet existuje, treba ho brat na vedomie, nezabudat nan, ale naopak trosku viac sa nan zamerat … Tych „alibistickych“ clankov, kde sa vsetko zaobaluje je dost … ja si cenim, ked niekto najde odvahu a pomenuje veci pravymi slovami … aj ked riskuje kritiku. Mimochodom, este som nestretla Jehovistu, ktory by „kazal“ napr. o astralnej ci eterickej duchovnej urovni, o cnostiach ci dokonca o anjelskych bytostiach …

    Co sa tyka rozpravok, v clanku je poukazane presne na to, ze spravne rozpravky treba hladat, takze aj tie s primesou nasilia ci odseknutymi rukami nemusia byt tie prave … hladanie pravdy nie je lahke a preto nie je lahke najst aj tie prave rozpravky … ak clovek spravne vycituje duchovno je schopny si krasne rozpravky vymysliet aj sam.

  3. Zuzana, podla mna je clanok „v pohode“ a myslim si , ze moralizovania a poukazovania na duchovno nikdy nie je dost … staci sa pozriet na zivot okolo seba … snad nam neodpadne z nosa, ked nam niekto BEZ OBALU pripomenie, ze duchovny svet existuje, treba ho brat na vedomie, nezabudat nan, ale naopak trosku viac sa nan zamerat … Tych „alibistickych“ clankov, kde sa vsetko zaobaluje je dost … ja si cenim, ked niekto najde odvahu a pomenuje veci pravymi slovami … aj ked riskuje kritiku. Mimochodom, este som nestretla Jehovistu, ktory by „kazal“ napr. o astralnej ci eterickej duchovnej urovni, o cnostiach ci dokonca o anjelskych bytostiach …

    Co sa tyka rozpravok, v clanku je poukazane presne na to, ze spravne rozpravky treba hladat, takze aj tie s primesou nasilia ci odseknutymi rukami nemusia byt tie prave … hladanie pravdy nie je lahke a preto nie je lahke najst aj tie prave rozpravky … ak clovek spravne vycituje duchovno je schopny si krasne rozpravky vymysliet aj sam.

  4. Zuzana, podla mna je clanok „v pohode“ a myslim si , ze moralizovania a poukazovania na duchovno nikdy nie je dost … staci sa pozriet na zivot okolo seba … snad nam neodpadne z nosa, ked nam niekto BEZ OBALU pripomenie, ze duchovny svet existuje, treba ho brat na vedomie, nezabudat nan, ale naopak trosku viac sa nan zamerat … Tych „alibistickych“ clankov, kde sa vsetko zaobaluje je dost … ja si cenim, ked niekto najde odvahu a pomenuje veci pravymi slovami … aj ked riskuje kritiku. Mimochodom, este som nestretla Jehovistu, ktory by „kazal“ napr. o astralnej ci eterickej duchovnej urovni, o cnostiach ci dokonca o anjelskych bytostiach …

    Co sa tyka rozpravok, v clanku je poukazane presne na to, ze spravne rozpravky treba hladat, takze aj tie s primesou nasilia ci odseknutymi rukami nemusia byt tie prave … hladanie pravdy nie je lahke a preto nie je lahke najst aj tie prave rozpravky … ak clovek spravne vycituje duchovno je schopny si krasne rozpravky vymysliet aj sam.

  5. Súhlasím s Lindou s tými skomoleninami aj klasických rozprávok. Dostala som pre deti krásne ilustrovanú knihu „klasických rozprávok“ a hneď v prvej o medovníkovom domčeku boli rozdiely, ktoré celkom menia význam rozprávky. Ak si dobre pamätám z detstva, Janíčko a Marienka zbierali jahody a stále krajšie a krajšie ich odviedli hlboko do lesa, kde sa stratili….a keď nakoniec ježibabu upiekli, medovníková chalúpka sa stratila aj so všetkými čarami a videli jasnú cestičku domov. V tejto novej verzii sa rozprávka začína bedákaním matky, že už nemajú dosť jedla pre všetkých, preto prikáže mužovi, aby deti odviedol hlboko do lesa… on ich tam užialený odvedie….- neviem, ktorá matka by dala radšej sebe ako deťom a deti by prikázala otcovi kdesi vyhnať. Ďalej to ide ako v klasike, ježibaba, služba, pec… lenže nejako to autor musel zmeniť, pravda, lebo keby sa deti vrátili domov, boli by sme tam, kde sme boli na začiatku. Preto museli cestou domov nájsť poklad, ktorému sa rodičia nesmierne potešili, zrejme viac ako deťom…

    Naše deti milujú čítanie na pokračovanie, keď mali okolo 4 – 5 rokov, tak to bol Kohútik Hrebenárik od J. Andela a neskôr Kája Mařík.

    Ešte trochu odbočím od témy k pravopisu v článku: „mobili“, „mi ľudia“, sa píšu na konci s „y“, pred „ale“ patrí čiarka…

  6. A ešte poznámka – netreba zabúdať, že väčšina tých prastarých rozprávok vznikla v čase, keď dieťa nemalo takmer nijakú hodnotu, snáď okrem pracovnej. Dostávalo sa mu oveľa menej pozornosti, často jedlo posledné po otcovi, matke… Pamätám sa na jeden článok z internetu, kde bola spomínaná práve kniha zaoberajúca sa postavením dieťaťa v priebehu dejín….. boli to strašné príbehy, deti donedávna naozaj nemali žiadne práva, lekársku starostlivosť, boli využívané..Tie „rozprávky“ mali v prvom rade pobaviť a poučiť dospelých (možno preto sú tam také kruté detaily)!!!! Asi len malé percento bolo naozaj pre deti.. Ja osobne som vďačná za dobu, keď existuje aj také čosi ako pediatria, detská psychológia, keď sa uznáva, že aj novorodenec cíti bolesť….. a keď vznikajú aj rozprávočky určené len deťom (myslím tie kvalitnejšie) – aj keď možno nesprostredkúvajú múdrosť vekov….

  7. No, som zvedavá na pokračovanie článku… Zatiaľ ma totiž skôr odradil ako navnadil… Možno som tiež skazená :-), ale tej záplavy duchovna a moralizovania je v článku na mňa trochu priveľa, ako v nejakom jehovistickom časopise…. :-))). Pritom súhlasím s názorom, že väčšina dnešných televíznych rozprávok je o ničom – hlavne rôzne x-dielne seriály. Preto dôsledne dcérke vyberáme, čo môže pozerať, akonáhle sú tam násilné scény, nič neriešiace diálógy a pod., tak to vypíname. Takmer všetko pozerá s ňou niekto dospelý a vysvetľuje. Na druhej strane mnohé napr. anglické rozprávočky pre najmenšie deti sú veľmi milo urobené, sú náučné, majú príbeh atď. Takisto mnohé Disney – filmy majú v sebe aj morálne posolstvo aj víťazstvo dobra nad zlom…. Napr. keď sa jedno dievčatko našej malej vysmievalo, že nečisto rozpráva, utešovala som ju, že každý človek je iný, niekot ovláda niečo lepšie, niečo horšie…. a ona sama zrazu povedala, že to je ako napr. s Dumbom, ktorému sa smiali, že má veľké uši a nakoniec mu práve tie uši pomohli niečo dokázať. Čo sa týka povestí a starých rozprávok, možno majú v sebe väčšie morálne posolstvo, ale často sú tak preplnené hrôzostrašnými scénami… Napr. keď čitam malej, tak sa im vyhýbam alebo ich „cenzurujem“, lebo fakt ju pred spaním nemienim zaplaviť vypichnutými očami, zabitými matkami, krutými macochami, odseknutými rukami….

  8. No aj klasicke rozpravky su moderni autori v pokuseni komolit a menit, casto v dobrom umysle, no bez pochopenia a tym narusia krehku strukturu a zmenia celkovy velmi jemny odkaz, neraz ho tym uplne znicia. Potom to v nasom vnutri nepasuje. Dieta zostane ochudobnene o najhlbsi odkaz. Tento totiz vo svojom veku je schopne prave prijimat pomocou podobenstiev a symbolickeho jazyka, ktory uz dnes vacsinou neovladame – nedokazeme tvorit naozajstne rozpravky. Napr. v rozpravke o Sipkovej Ruzenke v originaly sa princ nepresekava krovim mecom (je to moderny vymysel) ale ked prijde ten pravy, vnutorne zrely Princ a postavi sa pred huste krovie to sa pred nim samo rozostupi. (Ini princovia s postrannymi umyslami by do neho mohli rubat mecmi o 106 a nic by sa nestalo, nedostali by sa dalej ani o kusok). Bolo by na dlhsie vysvetlovat v com je rozdiel a aky je v skutocnosti zasadny, a co ma symbolizovat na dusevnej urovni, aj prikladov z inych rozpravok by sa dalo najst velmi vela. Chcem len povedat ze ani klasika uz nie je cista – uchranena od roznych skomolenin!

  9. Môj súkromný postreh: choromyseľným rozprávkam typu Tom a Jerry sú viac naklonení muži než ženy (aj autori bývajú väčšinou muži, pravdupovediac som ešte nevidela podobný úlet od ženskej autorky – snád Harry Potter?). Vidím to všade vôkol, že muži sú fascinovaní „akciou bez namáhavého rozmýšľania“ a naopak, v klasických rozprávkach ľudových treba príbeh preciťovať a analyzovať, je tam podstatne menej akcie. (Týmto som v žiadnom prípade nechcela vyjadriť názor, že muži nemyslia, alebo na to nemajú predpoklady, alebo niečo podobné.)
    Ja svojim deťom po večeroch rozprávky čítam, mám úžasnú zbierku kníh ešte po mne a každú rozprávku si vysvetľujeme, čo sa tak a prečo stalo.
    Máme doma zbierku amerických brakov na DVD, ktoré sa prekladajú z miesta na miesto a ja stále bojujem s názorom, že na nich nie je nič škodlivé. Máme doma úbohú TV stanicu Jetix, ktorú nedovolím zapnúť a som označovaná za naivku, lebo deti sa to i tak odniekiaľ dozvedia.
    Ale ja chcem, aby s práve doma dozvedeli pekné a múdre príbehy. Bolo by mi smutno z toho, keby to bolo opačne.

Pridaj komentár