Šikanovanie cez internet

Keď internet ešte nebol…

Pamätáte si šikanu zo školy? Zrejme áno. Aj ja si pamätám. Našťastie, mňa to obišlo… Ale mali sme spolužiaka, ktorý bol aj na strednej škole nižší. Mohol mať 165 cm. Učenie mu tiež veľmi nešlo. Nebol ani nejako extra spoločenský, kamarátov mal málo. Do školy v meste dochádzal z dediny. Zobrali si ho na mušku spolužiaci, ktorí tiež nemali neviem aký prospech, ale patrili do partie. Boli kamoši. Obľúbení. In. Trendy. Športovali. Po škole fajčili. Neučili sa. Podporovali sa. Pocit skupiny im dával silu. A tomuto spolužiakovi robili zle – najmä cez prestávky. Nie všetci, len niektorí z nich. Ostatní z partie sa bavili. Na nejaké fyzické útoky sa síce neznížili, predsa len sme boli na gymnáziu, ale urážky a posmešky boli na dennom poriadku. Mali prevahu. A potom sme mali v triede chalanov „slušákov“ – jednotkárov, ktorí už v prvom ročníku vedeli, že skončia niekde na medicíne. Tí ticho incidenty pozorovali a väčšinou sa nezapájali. Nášho šikanovaného spolužiaka sme sa zastali len my, baby, ale nič to nepomohlo. A on si akosi na to „zvykol“ a tiež sa nikde nesťažoval. Všetci to brali tak, že do kolektívu patrí nejaká tá obeť. A také obete patria najnovšie aj na internet…

Miesto činu: internet

Áno, aj poštová schránka či čet môže byť miestom šikany. Zdá sa, že tento spôsob vydierania, ponižovania a osočovania druhých ľudí používajú aj tí, ktorí to v bežnom živote nerobia. Takto si filtrujú svoju agresiu a umožňuje im to práve anonymita internetu. Nikto nevie, kto sú.

Na webe už nie je dôležité, či sú fyzicky zdatní, aké majú zázemie. Možno si práve touto formou kompenzujú to, že sú v bežnom živote oni tými šikanovanými alebo sa nevedia presadiť, alebo sa chcú anonymne pomstiť. Nikto ich neodhalí! Jediné, čo potrebujú vedieť, je používať počítač, internet, mobil. Môžu šikanovať 24 hodín denne, 365 dní v roku. Chcú vyvolať reakciu, nech je akákoľvek. Najhoršie je, že obeťou sa môžu stať aj naše deti. Nikdy nevieme, kto je na druhej strane. Svoje obete môžu vyhľadávať aj nebezpečné osoby (pedofili, díleri drog, únoscovia detí, ľudia, ktorí chcú získať dôverné informácie o rodine dieťaťa za účelom zneužitia, šikanujúci agresori…).

Príklady elektronického šikanovania:

vytvorenie web stránky, ktorá má ponížiť, vystrašiť a znevážiť,
šírenie obrázkov, upravených fotiek alebo fotiek z inkriminujúcich situácií, ktoré ponižujú a urážajú,
zasielanie výstražných, obscénnych, nenávistných mailov, okamžitých správ, sms,
obťažovanie, vyhrážanie alebo zasielanie obscénnych obrázkov prostredníctvom mobilného telefónu,
vyhrážanie, zastrašovanie alebo obťažovanie v internetových četových miestnostiach,
uverejnenie ponižujúcich, urážajúcich videí na internete,
šírenie nepravdivých alebo skreslených informácií prostredníctvom mailu, mobilného telefónu a internetu,
zneužitie identity užívateľa internetu,
zneužitie dôverných online rozhovorov a získaných informácií na poníženie a urážanie.

Všímajte si, ako sa vaše dieťa správa

Možno prestane zrazu používať počítač. Alebo sa vám môže zdať, že je nervózne pri čítaní mailov či esemesiek. Možno zrazu nechce chodiť do školy alebo všeobecne medzi ľudí (veď agresor môže byť hocikto!). Alebo je po ochode od počítača nahnevané, depresívne alebo frustrované, nechce vám povedať, čo na počítači robí, uzavrie sa voči rodine, priateľom. To všetko môže byť znakom elektronického šikanovania!

A čo ak je moje dieťa agresor?

Priznajme si, môže sa to stať aj v našej rodine… Možno má aj naše dieťa problémy, o ktorých ani nevieme, a snaží sa ich riešiť po svojom: šikanovaním cez internet.

Možno je to tak, ak

dieťa rýchlo vypína obrazovku alebo zatvára programy v počítači, keď sa priblížite,
trávi pri počítači dlhé hodiny v noci,
je rozčúlené, ak nemôže nečakane použiť počítač,
prehnane sa smeje pri používaní počítača,
vyhýba sa rozhovoru o jeho práci na počítači,
používa niekoľko online účtov alebo adries, ktoré ani nie sú jeho.

PREVENCIA JE DÔLEŽITÁ

Akékoľvek šikanovanie oznámte (rodičom, učiteľom, polícii).
Šikanovanie riešte okamžite.
Pri šikanovaní nech v žiadnom prípade dieťa neodpovedá, nereaguje a nijakým iným spôsobom nevytvára vzťah, spätnú väzbu, interakciu. Nie je to však také ľahké… Našou prirodzenou reakciou je snaha sa brániť, očistiť svoje meno a vysvetliť reálnu situáciu. Dohadovať sa s násilníkom nemá zmysel.
Pri šikane prostredníctvom internetu alebo cez mobil blokujte príjem správ, emailov od daného užívateľa (emailovým klientom, v četovej miestnosti…), a tak obmedzíte možnosti páchateľa.
Uschovávajte si dôkazový materiál (emaily, sms, mms, históriu četu, www stránky). V prípade emailov si vytvorte napríklad nový adresár, v ktorom si tieto emaily budete uchovávať. Použijete ich v prípade dokazovania.
Internet môže byť nebezpečný. Oboznámte dieťa o tom, že tak ako v bežnom živote, aj na internete alebo pri mobilnej komunikácii číha nebezpečenstvo.
Nedávajte na internet alebo cez mobil osobné údaje, teda vek, mailovú adresu, fotografiu, telefónne číslo, adresu domov, adresu školy, prístupové mená a heslá. Vysvetlite deťom, čo sú to osobné údaje a prečo je nebezpečné zverejňovať ich.
S nikým, s kým sa dieťa zoznámilo iba cez internet alebo mobil, sa nesmie stretávať samé osobne. Ani v reálnom živote nechodia deti na stretnutie s neznámou osobou bez sprievodu niekoho ďalšieho, najlepšie rodiča alebo aspoň súrodenca či kamaráta!
Buďte podozrievavý voči človeku, ktorý dieťa presviedča, aby zatajovalo svoje internetové kamarátstvo pred rodičmi, alebo vystupuje ako teenager, ale nevie väčšinu odpovedí na otázky, ktoré bežne rovesníci poznajú
Použitie lokalizačných služieb mobilného telefónu dieťaťa neznámou osobou je nebezpečné. Vďaka lokalizácii môže ktorákoľvek osoba vyhľadať miesto pobytu dieťaťa, ak mu to samo z nevedomosti umožní.
Bluetooth spojenie cez mobilný telefón dieťaťa s neznámou osobou je nebezpečné. Pomenovanie mobilného telefónu dieťaťa vyberte také, aby z neho nebolo hneď jasné, že sa jedná o dieťa.
Povedzte dieťaťu, že nie všetko, čo je na internete, je pravda. Naučte dieťa, že informácie si je potrebné porovnať z viacerých zdrojov a v prípade nejasností sa poradiť s rodičmi alebo učiteľmi v škole.
Ak dieťa na internete alebo cez mobil niečo vyľaká, našlo niečo škaredé, desivé, niečo, z čoho sa cíti trápne, zraňuje ho to alebo ohrozuje, vysvetlite mu, že to nie je jeho chyba.
Ak sa dieťa cíti nepohodlne alebo trápne pri online konverzácii, má právo ju okamžite prerušiť a odísť z četovej miestnosti. Jednoducho nech dieťa vypne monitor.
Nedávajte počítač do detskej izby!!! Váš domáci počítač (alebo hraciu konzolu) postavte do obývacej izby alebo na iné spoločné prístupové miesto v byte. Najlepšie tak, aby rodič mal vždy výhľad na monitor
Stanovte si jasné pravidlá pre používanie internetu. Urobte si rozvrh na dni a presný čas, kedy má dieťa povolenie stráviť čas na internete, najlepšie v čase vašej prítomnosti. Podpísanú zmluvu vystavte niekde pri monitore počítača. Nezabudnite, ak si s vaším dieťaťom vytvoríte pravidlá o používaní internetu, stanovte si práva a povinnosti pre obe strany. Pravidla, by sa mali pravidelne aktualizovať.
Najmenšie deti by nemali používať četovacie miestnosti bez moderátora, v ktorých môže byť dieťa najviac ohrozené.
Vytvorte si s dieťaťom vzťah vzájomnej dôvery. Majte prehľad o prezývkach (nickname) vašich detí, ktoré používajú na internete. Buďte opatrný, nebuďte dotieravý pri kontrole dieťaťa, vzájomná dôvera je veľmi dôležitá. Prílišná kontrola by mohla dieťa dohnať ku skrývaniu a zatajovaniu činností. Netrestajte dieťa za to, čo nie je jeho chyba, môže vám prestať dôverovať a mať strach a neistotu pri zdôverovaní sa s nejakým problémom. Je potrebné sa s deťmi veľa rozprávať, upozorniť ich na rôzne nebezpečenstvá, zaujímať sa a vedieť kde a ako trávia voľný čas, s kým telefonujú, emailujú, četujú, s kým sa stretávajú. Menšie deti si vyžadujú pravidelnú kontrolu.
Ponúknite deťom adekvátne, zmysluplné a zaujímavé mimoškolské aktivity. Všímajte si viac svoje okolie. Nebuďte ľahostajní ani k cudzím deťom.
Dôveruj, ale preveruj. Nie vždy sa dieťa zdôveruje rodičom, preto nezabudnite sledovať jeho nálady, zvyky, zmeny nálad a správanie, ktoré môže byť kľúčom k objasneniu príčiny. Kontrolujte, ktoré stránky navštevuje, s kým si píše emaily, hovorte s ním, s kým a o čom si píše. Ak dieťa chodí na stránky s nevhodným obsahom, je možné pomocou filtra zakázať prístup na tieto stránky. Ak nechcete, aby dieťa bolo vystavené riziku pri otváraní emailov, nainštalujte si program, ktorý povolí otvorenie emailu iba od známych ľudí zo zoznamu, adresáru. Pokiaľ to uznáte za vhodné, používajte monitorovacie nástroje, ktoré vám umožnia získať prehľad o chovaní vášho dieťaťa na internete.
Pri výbere školy, mládežníckeho klubu, centra voľného času, letných táborov a podobne sa informujte, aké majú jednotlivé organizácie vypracované programy prevencie voči e-ohrozeniam. Medzi e-ohrozenia patria pedofília, pornografia, závislosti, šikanovanie,diskriminácia, násilie stretnutie s neznámou osobou, poskytovanie osobných údajov, internetové podvody.
Neustále sa informujte, vzdelávajte, zlepšujte svoje zručnosti na internete, v mobilnej komunikácii a nových technológiách. Súčasná generácia vyrastá s internetom a ich znalosti (aj jazykové), zručnosti sú vo väčšine prípadov lepšie ako u ich rodičov. Preto je potrebné snažiť sa s nimi aspoň držať krok a tak chrániť deti, seba a celú rodinu.
Zvyšujte povedomie, šírte osvetu o zodpovednom používaní internetu, mobilu a nových technológií.
Komunikujte s inými rodičmi, učiteľmi, vymieňajte si informácie a poznatky.
Správajte sa zodpovedne.sk! Na internete alebo pri mobilnej komunikácii sa správajte tak ako v ozajstnom živote. Vysvetlite deťom, aby neurobili niečo, čo by v skutočnom živote nespravili. Pravidlá slušného správania sa na internete nazývajú netiketa.