ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk
Internet.sk
ĽudiaĽuďom.sk ephoto.sk Dnes24.sk
inzercia

18.11.2004verzia pre tlač


Výživné (1.diel)

Autor: JUDr. Soňa Glezgo

Peniaze

Ak počujeme slovo výživné, spravidla si predstavíme rozvedenú rodinu a povinnosť jedného z rodičov „platiť na dieťa“.

Pojem výživné však zahŕňa ďaleko viac. Právna úprava je obsiahnutá v zákone č. 94/1963 Zb. o rodine. Tento prešiel od svojho vzniku síce četnými novelizáciami, napriek tomu ešte vždy vykazuje známky bývalého režimu a dnešnej dobe a podmienkam našej spoločnosti nevyhovuje. Aj preto sa v blízkej budúcnosti chystá jeho rozsiahla novelizácia, ktorá by v praxi mala priniesť mnohé pozitíva a byť prispôsobená dnešnej dobe.

Zákon o rodine rozlišuje medzi niekoľkými druhmi vyživovacej povinnosti:

1. Vzájomná vyživovacia povinnosť rodičov a detí.

2. Vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými

3. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi

4. Príspevok na výživu rozvedeného manžela

5. Príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke

 

Ad 1: Vzájomná vyživovacia povinnosť detí a rodičov (§ 85 a nasl. zák o rodine)

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do toho času, pokiaľ nie sú deti samy schopné sa živiť. Zákon stanovuje povinnosť oboch rodičov prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností.

Často kladená otázka
:

Žijeme s otcom dieťaťa v spoločnej domácnosti. Ja som na rodičovskej dovolenke, manžel je zamestnaný a má vysoký príjem. Na domácnosť však prispieva len malou sumu, ktorá pokryje minimálne náklady na živobytie. Sám žije veľmi nákladne. Čo môžem robiť? Nechcem sa rozviesť, chcem len dieťaťu poskytnúť aj iné, než iba jedlo a oblečenie.

Odpoveď na túto otázku poskytuje priamo zákon o rodine v § 86 ods. 2. Podľa tohto ustanovenia i keď rodičia maloletého dieťaťa žijú spolu, avšak jeden z nich neplní dobrovoľne svoje povinnosti k maloletému dieťaťu, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Ak rodičia dieťaťa spolu nežijú, rovnako platí, že sa na výške výživného dohodnú a súd túto dohodu schváli, alebo (ak sa nedohodnú) rozsah ich vyživovacej povinnosti určí súd. V prípade plnoletého dieťaťa upraví súd výšku výživného len na návrh.

Často kladená otázka

Ako súd vypočíta výšku výživného?

Pre mnohých zainteresovaných je sklamaním, že je proces stanovenia výšky výživného pomerne komplikovaný a spravidla i časovo náročný. Súd postupuje pri stanovení výšky výživného zo zásad, vyplývajúcich priamo zo zákona o rodine:

a) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

b) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sa aj na starostlivosť rodičov o spoločnú domácnosť

c) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti povinného. Na schopnosti a možnosti povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo nejakého majetkového prospechu.

d) Ak to majetkové pomery povinného rodiča pripúšťajú, možno za odôvodnené potreby dieťaťa považovať i tvorbu úspor zabezpečujúcich najmä prípravu na budúce povolanie.

Často kladená otázka:

Bývalý manžel je podnikateľ. Má platiť výživné na dieťa ,má vysoké príjmy ale len neoficiálne. Ako môžem dokázať, že má príjmy vyššie než vykazuje?

Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti (teda nie z pracovného pomeru) podliehajúcej dani z príjmu (sem patria najmä príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu, príjmy z kapitálového majetku, príjmy z cenných papierov, z príležitostných činností...) je povinný súdu preukázať svoje príjmy, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu zistiť aj ďalšie skutočnosti potrebné na rozhodnutie sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu.

Súd teda neberie do úvahy len príjmy ktoré povinný preukáže, ale posudzujú sa i jeho majetkové pomery.

Pomerne dôležité je ust. zákona, podľa ktorého ak si rodič nesplní vyššie uvedenú povinnosť, má sa za to, že jeho priemerný mesačný príjem je pätnásťnásobok sumy životného minima, ktorá je potrebná na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb tohto rodiča. Životné minimum je v súčasnosti stanovené na dospelú osobu sumou 4580 Sk, bude sa teda rozhodovať tak, akoby mal povinný subjekt priemerný mesačný príjem 68 700 Sk.

I toto ustanovenie je však možné zneužiť, a to najmä v prípade, že povinný subjekt má reálny príjem ďaleko vyšší, než by bol zákonom stanovený fiktívny príjem, teda pätnásťnásobok sumy životného minima.

Ak sa zmenia pomery, môže súd i bez návrhu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu tohto výživného za minulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Ak nejde o výživné pre maloleté deti, môže dôjsť k zmene alebo k zrušeniu len na návrh.

Návrh na určenie vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu je potrebné podať na okresný súd v obvode ktorého má maloleté dieťa bydlisko. Ak ide o výživné na plnoleté dieťa, miestna príslušnosť sa posudzuje podľa bydliska odporcu.

Návrh je zo zákona oslobodený od súdnych poplatkov. Musí obsahovať označenie súdu, označenie veci, označenie strán s identifikačnými údajmi ( meno a priezvisko, trvalé bydlisko, prípadne adresa na ktorej sa zdržiava, zamestnávateľa ), podrobný opis situácie s označením navrhovaných dôkazov, návrh znenia rozsudku. Kvalita návrhu do veľkej miery ovplyvní rýchlosť priebehu konania i samotný výsledok, a preto je mimoriadne vhodné, ak sa aj nechceme nechať zastúpiť právnym zástupcom v konaní, nechať si aspoň návrh napísať odborníkom.

Vyživovacia povinnosť rodičov a detí je vzájomná. Znamená to teda, že i deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom slušnú výživu, ak to potrebujú. Každé dieťa plní túto vyživovaciu povinnosť takým dielom, aký zodpovedá pomeru jeho schopností a možností k schopnostiam a možnostiam ostatných detí.

Všeobecne pre všetky druhy vyživovacej povinnosti platí, že:

- Výživné treba platiť v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

-Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Proti pohľadávkam na výživné, ktoré sa poskytuje maloletým deťom, nie je však takéto započítanie prípustné.

- Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania; pri výživnom pre maloleté deti i za dobu najdlhšie troch rokov späť od tohto dňa.

- Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenie výživného, ako aj ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa však premlčujú.)

pokračovanie......

Podrobnejšie informácie nielen o štátnych sociálnych dávkach nájdete v našej publikácii: Rozum do vrecka pre rodiča - začiatočníka

 

Hodnotenie

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 3.2 z 5. Celkom 19 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.

inzercia

Poslať odkaz priateľovi

inzercia