Keď som čakala naše prvé bábätko, ani ma len nenapadlo, že nebudem používať látkové plienky. Ženy, čo používali jednorazové plienky som považovala za lenivé a asi dosť bohaté na to, že si dokážu každý mesiac dovoliť taký luxus.
V tomto mi ešte pomohlo to, že som dostala od švagrín celú hŕbu látkových plienok po ich deťoch (bolo ich vyše 50) a tak som nejaké peniaze ušetrila. Kúpila som si síce balík pampersiek do pôrodnice, ale rátala som s tým, že ich miniem len v prípade núdze, alebo ak budeme chodiť do poradne.
Keď sa mi narodila malá, prebaľovala som ju v pôrodnici pred každým kŕmením. Mali sme tam veľkú kopu šedivých látkových plienok a nezdalo sa mi to až také hrozné, každé 3 hodiny ich meniť. Moje papierové plienky som použila akurát cez víkend, keď nám na izbe došli látkové, no a tiež na cestu domov.
Doma som samozrejme prešla na látkové plienky, keďže mi bolo ľúto každú chvíľu vyhadzovať papierovú, keďže miminko kakalo zo začiatku skoro stále. Spočiatku ma to bavilo, ani som si nevšimla nejaké zdravotné problémy. Občas ma síce hnevalo, že keď sa malá niekedy riadne vykakala, mala som špinavú aj zavinovačku, tak to cez plienky pretieklo.
Tiež to uväzovanie poštoliek ma niekedy poriadne vynervovalo. Papierovú plienku som teda dávala len na noc, aby som ju nemusela budiť zo sna na prebaľovanie, na návštevy ku rodine a do poradne, i keď som občas malej šuchla miesto látkovej aj jednorazovku cez deň.
Muž boli proti míňaniu
Vždy som mala pred manželom nejakú „výhovorku“, že to kvôli návšteve, aby som ju nemusela často prebaľovať. Bol dosť proti tomu, že takto míňam do koša toľké peniaze. Videlo sa mu to drahé. Mne to bolo zase pohodlnejšie, nemusela som sa stále pozerať na hodiny, či už nie je dlho v tej istej, aby nemala mokro.
Lenže potom jeseň vystriedala zima a moje látkové plienky sa akosi nechceli sušiť. Doma som kúrila ostošesť a aj tak som mala párkrát absolútny nedostatok látkových plienok. A tá spotreba prášku na pranie! Zdalo sa mi, akoby som ho vysýpala dolu záchodom. Kupovala som každý druhý mesiac 9kg balenie. Tiež mi záležalo na značke prášku, tak som vyberala tie lepšie, osvedčenejšie značky, ktoré mi dobre vyprali každú nečistotu.
Po polroku mojej driny som začala kapitulovať.
Každý deň som kalkulovala, ako čo najviac ušetriť na plienkach, aj na tej obrovskej spotrebe prášku, vody a mojej energie tiež. Začala som obchádzať drogérie a začala som tiež kalkulovať, aké plienky kúpiť. Je pravda, že zo začiatku som dosť na dcére experimentovala, kúpila som jej párkrát druh, ktorý bol síce lacný, ale kvalita bola strašná. Taktiež som sa ale presvedčila, že niekedy neznáme značky plnia rovnako dobrú úlohu ako plienky z reklám.
Keď sa dcére upravil vyprázdňovací režim a vedela som, kedy má veľkú potrebu, dokázala som si ušetriť tiež na plienke a dcéru som čoraz častejšie začala baliť do papierových plienok. Páčilo sa mi to hlavne, keď sme išli na víkend ku rodičom, nabalila som si vždy 4 plienky na deň a čosi navyše a vždy som pár plienok doniesla domov. Nemusela som sa babrať s látkovými plienkami a prať ich. Minula som ich v priemere 3 za deň, občas, ak sa stala nejaká nehoda tak 4.
Teraz má dcéra skoro 3 roky, cez deň plienku vôbec nepotrebuje, naučila sa pýtať na záchod ešte pred dovŕšením 2 rokov, plienku má len na noc, aj to väčšinou je suchá, ale nechávam jej ju pre prípad, že by sa stala nehoda. Myslím, že je to aj lepšie teraz v zimnom období, necíti chlad, hreje ju aspoň niečo, keď sa odkope.
Príliš dlho v plienkach?
Myslím si, že fámy o tom, že keď má dieťa cez deň jednorazovú plienku a necíti mokro a nebude sa tak skoro pýtať na záchod, sú neopodstatnené. Každé dieťa by bolo najradšej, keby nemalo vôbec žiadnu plienku, viem to podľa mojej malej, že len čo mala príležitosť behať nahá, ušla mi a musela som ju naháňať, aby sa dala zabaliť. Koľkokrát si ju aj sama strhávala a to bola pre ňu motivácia, že sa začala pýtať na záchod.
Každá žena by mala vycítiť, kedy je ten správny čas začať dieťa odnaúčať od plienok a je jedno, či sú látkové alebo papierové. Pre nás bol najvhodnejší čas v lete, keď po dvore behala len v nohavičkách, zistila, že to je naozaj pohodlnejšie ako behať s takou záťažou na zadočku.
Za celé to obdobie „plienkovania“ môžem zhrnúť svoje poznatky s papierovými plienkami do nasledovného:
- nekupovať plienky len kvôli veľkej reklame v televízii, lebo dostať kúpiť aj lacnejšie plienky, ktoré plnia rovnakú funkciu
- snažiť sa kupovať plienky v čase akcie, aj tam sa dá ušetriť
- veľmi nepraktické sú plienky s lepiacou páskou, pretože po odlepení sa už veľakrát nedajú zalepiť znovu a tiež treba s nimi opatrne manipulovať pri krémovaní dieťatka, lebo ak sa na ne dostane krém, už nelepia
- radšej kupovať plienky, ktorú sú zvonku potiahnuté papierom a nie igelitovou fóliou, neprepúšťajú tak vzduch a pokožka sa môže zapariť
Ak sa stane, že sa tak stane, treba pokožku zakaždým umyť, utrieť dosucha a nechať čo najviac vetrať. Na vzduchu sa to hojí najlepšie.
(25 hlasov, priemerne: 3,60 z 5)
Loading...
Cvičenia na ploché nohy pre deti: 15 hravých tipov
Jedálny lístok pre dojčiace mamičky
Fakultná nemocnica Trnava
KNsP Čadca
Tehotenské. Kto má nárok, kedy požiadať, aká je výška dávky
Bábätká, ktoré spia s mamou, sú šťastnejšie
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
jednorazove a jedine nappy
latkove som doma ani nemala
jednorazove
pouzivala som jednorazove nappy plienky
…no neviem…3 roky a plienka na spanie..moja dcéra mala látkové-vtedy iné neboli a v 18 mesiacoch nemala plienku ani na spanie 🙂
Urcite latkove – su ekologickejsia a navyse nemaju deti v neskorsom veku problemi s potrebami. Dnes uz existuje siroka skala latkovych ekologickych plienok. Dokonca sa daju kupit aj BIO :
http://www.klingacik.sk/detail/758/happy-heinys–jednovelkostna-kapsovka-organic/cat/1997
My sme zacali pouzivat latkove plienocky, ked mal maly 3 mesiace. A nedam si na ne dopustit. Od vtedy sme prestali pouzivat kremy na zadocek a od 4. mesiaca sa naucil sam od seba kakat mimo plienky. Tiez sa nam uz viac nestalo, ze by bol pokakany az na chrbte, ako pri pamperskach.
Co sa tyka prania, myslim, ze hodit plienky do pracky a zapnu ju (cca 2 min.) nikomu neubere z volnej chvile. A ich vesanie? dalsich 5 min. A kedze moderne plienocky sa nezehlia, tak len zvesit a poskladat a hotovo. Viac casu zaberie sledovanie akcii a zhananie lacnejsich plienok.
Pred narodením našej dcéry som bola odhodlaná (aj presvedčená oboma babkami), že budeme dávať látkové plienky. Po návrate z pôrodnice a prvé dva týždne sa tak dialo – možno aj dlhšie. To mi však chodili pomáhať mamka, svokra a veľkou dávkou pomoci prispieval hlavne manžel. Po čase sa však pomocníci rozpŕchli, moja jazva po cisárskom sa zahojila a ja som sa pustila do plienkového kolotoča. Plienky aj separačné vložky boli všade, stíhali schnúť, bolo horúce leto, ale ja som si nestíhala oddýchnuť. Navyše sa dcérke na zadočku objavil hemangiom, ktorý v látkových plienkach trpel. Po rýchlej rodinnej rade sme sa rozhodli používať tie najkvalitnejšie plienky, aké sa nám podarí objaviť. Keď sa to tak vzalo kolem-dokola do maličkej sme investovali jedine toto – 1000,-Sk mesačne na plienky, prebaľovala som každé 2-3 hodiny kvôli hemangiomu. Inak bola dcérka plne kojená.
Pred mesiacom oslaávila rok, medzitým sa hemangiom začal strácať a začali sme s nácvikom na nočník – nenásilne – sadkať si, skúsť, čo to je. A látkové plienky sú opat na scéne. Ak totiž potrebujem zistiť, či už pišala, alebo to bolo len cvrknutie, v jednorazovke to nedokážem posúdiť. No a keďže sa veľa krát aj trafíme do nočníčka, spotreba látkových plienok klesla na 2 prania týždenne. A, mimochodom, je to veľká zábava -spoločne vešať plienky. A moja malá pomocníčka ich s radosťou povyberá z práčky. Takže môj názor na vec nie je vyhranený, bavlna, alebo papier – každý si vyberá podľa svojej potreby a situácie.
Pred narodením našej dcéry som bola odhodlaná (aj presvedčená oboma babkami), že budeme dávať látkové plienky. Po návrate z pôrodnice a prvé dva týždne sa tak dialo – možno aj dlhšie. To mi však chodili pomáhať mamka, svokra a veľkou dávkou pomoci prispieval hlavne manžel. Po čase sa však pomocníci rozpŕchli, moja jazva po cisárskom sa zahojila a ja som sa pustila do plienkového kolotoča. Plienky aj separačné vložky boli všade, stíhali schnúť, bolo horúce leto, ale ja som si nestíhala oddýchnuť. Navyše sa dcérke na zadočku objavil hemangiom, ktorý v látkových plienkach trpel. Po rýchlej rodinnej rade sme sa rozhodli používať tie najkvalitnejšie plienky, aké sa nám podarí objaviť. Keď sa to tak vzalo kolem-dokola do maličkej sme investovali jedine toto – 1000,-Sk mesačne na plienky, prebaľovala som každé 2-3 hodiny kvôli hemangiomu. Inak bola dcérka plne kojená.
Pred mesiacom oslaávila rok, medzitým sa hemangiom začal strácať a začali sme s nácvikom na nočník – nenásilne – sadkať si, skúsť, čo to je. A látkové plienky sú opat na scéne. Ak totiž potrebujem zistiť, či už pišala, alebo to bolo len cvrknutie, v jednorazovke to nedokážem posúdiť. No a keďže sa veľa krát aj trafíme do nočníčka, spotreba látkových plienok klesla na 2 prania týždenne. A, mimochodom, je to veľká zábava – vešanie plienok. A moja malá pomocníčka ich s radosťou povyberá z práčky. Takže môj názor na vec nie je vyhranený, bavlna, alebo papier – každý si vyberá podľa svojej potreby a situácie.
rovnako som robil nejake prepočty používania jednorázových a plátených plienok. No najskôr je potrebné povedať, že to nie je len o peniazoch. O hygiene nediskutujem – tu nezáleží na type plienky, ale ma tom ako sa rodič stará o dieťa. Jeden fakt na ktorý by sa nemalo zabúdať. Ak vaše dieťa spotrebuje 5-6 plienok denne a potrebuje ich 2 roky vyprodukuje niečo vyšše 1 tony odpadu, ktorý nemá ďalšie využitie, pretože sa jedná o zmes papiera a plastu + moč a stolica. tento odpad spôsobuje veľké problémy na skládkach a v spaľovňach. Na skládkach pri ich rozklade vzniká okrem iného aj skádkový plyn, ktorého majoritnou zložkou je metán. Ten prispieva výraznou mierou k zmene globálnej klímy (tzv. skleníkový efekt).
A teraz sľúbené porovnanie:
Pri mojich výpočtoch som bral do úvahy ako dobu prebaľovania 2 roky – dnes je to ale kvôli používaniu jednorázových plienok často krát i viac, pretože deti sú stále v „suchu“ a nemajú motiváciu kontrolovať svoje potreby. Počítal som, že dieťa spotrebuje priemerne denne 5-6 jednorázových plienok, za dva roky teda približne 4000 ks, čo je pri priemernej cene 7 Sk cca 28 000,-Sk. Za látkové plienky, ktoré stoja 50,-Sk a ktorých nám postačí 60 ks, zaplatíme 3 000,-Sk. Látkové plienky sa musia prať a v prvých týždňoch aj žehliť. Z môjho internetového prieskumu vyplynulo, že plienky sa perú väčšinou v 2-3 várkach za týždeň, teda maximálne 312 praní za 2 roky; po 3 mesiacoch už väčšina rodičov nežehlí, predtým táto činnosť zaberá asi 1 hodinu denne. Spotrebu elektriny na pranie s predpieraním som počítali 3 kWh – za 312 praní sa spotrebuje 936 kWh v cene 4,-Sk, teda celkom 3 750,-Sk, na žehlenie je potrebných 0,3 kWh za deň, za 3 mesiace teda asi 30 kWh, tj. 120,-Sk. Na pranie je ešte potrebná voda – naša pračka spotrebuje 100 l, za 312 cyklov to je 31,2 m3 vody. To pri cene asi 35,-Sk/m3, zaplatím teda cca 1 100,-Sk. Medzi významné položky patrí aj prací prášok. Na jednu várku sa spotrebuje asi 100 -150 g v cene okolo 12,-Sk (to sú ceny detských práškov Batole a Baby Tesco), náklady za prášok sú za dva roky 3 750,-Sk. Pračka našej domácnosti doteraz vydržala 12 rokov a stála cca 10 000,-Sk, z čoho som vypočítal ročnú amortizáciu cca 840,-Sk. Celkové náklady na pranie a žehlenie sú okolo 9 560,-Sk + 3 000,-Sk za nákup plienok.
Plátené plienky, ich pranie a žehlenie v mojich výpočtoch stálo domácnosť počas dvojročného nosenia cca 12 560,-Sk.
Len nákup jednorázových plienok nás stojí počas dvojročného nosenia 28 000,-Sk.
Rozdiel je teda cca 15 440,-Sk (to už je slušný mesačný príjem) v prospech látkových plienok.
Vstupné údaje sú zaokrúhľované, konkrétne zisky sa budú líšiť i podľa ceny vody, druhu pracieho prášku a toho, akú práčku a žehličku máme. Pri našich výpočtoch sme zanedbali poplatky za odpad.
Zvíťazí naše pohodlie nad ekonomikou a životným prostredím?
Přesné vyčíslení a porovnání nákladů a ekologické zátěže při používání bavlněných a jednorázových plen najdete na http://www.pleny.cz.
Milé mamičky,
chcela by som vás poprosiť o názory aké máte skúsenosti s jednorázovými plienkami čo sa týka značiek. Vzhľadom na to, že nie je možné si pozrieť vzorky jednorázových plienok som z toho troška popletená. Aký je rozdiel medzi Huggies soft&dry a freedom a pod. Kúpila som si jeden balík pampersiek, ale oproti vzorke s Huggies sa mi nezdajú moc príjemné, skôr viac umelinové oproti tomu sa mi huggies zdajú viac jemnejšie a príjemnejšie na dotyk. Viem , že každý má iný názor, ale napriek tomu by som si rada prečítala vaše skúsenosti. Ďakujem.
Určite si pozri túto stránku http://www.euromanportal.eu/playtex/index.php – bola som s nimi nadmieru spokojná, kvalitou sú na rovnakej úrovni ako Pamers, ale cenovo sú oveľa lepšie.
Mamicky, mozno zacnem novu diskusiu ohladom ineho aspektu plienok… Zijem v zahranici a nazor nasho pediatra ohladom balenia „nasiroko“ je taky, ze je to prezitok a ze tento nazor je uz prekonany… Ale v reakciach na clanok sa viackrat spominalo balenie nasiroko a aj priatelky na Slovensku mi spominali to iste… Co vy na to?
Čerpala som s diskusie na rodine.cz. Jeden z prispevkov je mapriklad tu: plienkova sluzba . Možno by bolo dobré ale prečitať celú diskusiu.
Pri tom hladaní som našla aj tie moje vyššie spomínané prepočty prepočty .
No a na záver ešte zaujímavý článok, ktorý ale nechávam bez komentára
bezplienková metóda .
Pre Dasu: Mohla by si prostim ta napisat, odkial si cerpala info pokial ide o plienkovu sluzbu v zahranici? d.
pri dcere, byvame v zahranici, ale pouzivam plienky papierove. z jedneho dovodu – su hygienickejsie, ako plienkova sluzba (o tej som tu ale nepocula), aj ako pranie v pracke, ktora je spolocna pre cely building.
Martina, ja som to prepočítavala voľakedy dávno na rodine. A počítala som asi naozaj všetko a podľa údajov na energetickom štítku. Takže treba počítať vodu, energiu, prášok a aj niečo také, ako opotrebenie práčky, cenu bavlnených plienok. Vyšlo mi, že bavlnene + pranie je u nás lacnejšie, ale nepočítala som s takou veličinou, ako je môj čas
))
A ešte otázka na mydlové vločky – ja som mala pocit, že do automatky nie sú vhodné, lebo moc penia. Ale na vyvárku v hrnci sú fantastické.
V zahraničí ale vychádza pranie bavlnených plienok rovnako, ako papierové. Teda aspoň tam, kde funguje plienková služba, ktorá plienky zberá a potom perie u seba. Ak si dobre pamätám, tak takéto plienky musia prejsť 5 krát cez vyvárku + žehlenie. Preto tam nie je ani úspora elektriny, vody, ani šetrenie životného prostredia. A finančne sú v takomto prípade bavlnené plienky dokonca trošku drahšie.
nie, nepreratavala som to. vtedy este nebolo pouzivanie papierovych plienok take rozsirene, takze som len plavala s prudom. tak ci tak sa mi to zda ekologickejsie riesenie, ako pouzivanie papierovych plienok, hoci studii je vela a kazda tvrdi nieco ine. moj nazor je ale ten, ze je dobre mat pracku energentickej triedy A(AA), ta nespali tolko elektriky ako bezna pracka a nevytvori tolko radioaktivneho odpadu. taktiez nepouzivat agresivne prasky, ale nastruhane mydlove vlocky, ktore na detsku pokozku nevplyvaju do takej miery ako prasky ktore vycistia“kazdu skvrnu“. k tym debatam na temu, ze ekologovia oslovuju matky ako najzranitelnejsiu skupinu – ja si to o matkach nemyslim. ja myslim skor, ze zeny sa materstvom stavaju najprehodnocujucejsou (uf, to je slovo) skupinou, prave preto,ze maju zodpovednost za dieta a nenechaju sa len tak opinkat recickami, ale idu do podstaty problemu.
Lucia, podla mna su Tvoje nazory normalne (ved si syna nebalila do smirgloveho papiera a drzala si ho, myslim, v cistote, tak co ;-)…napis, co Ta viedlo k pouzivaniu bavlnenej klasiky.
Ako sa Ti to zda s tou spotrebou prasku a elektriny na pranie? Preratavala si si to?
Ako buducu maminu ma to zaujima! Dik!
no ja som medzi vami asi uplne biela vrana – syn, teraz ma 5 a pol roka pouzival vylucne bavlnene plienky, okrem cestovania a na noc.teda cisteho casu dva roky, potom uz cez den ciklal do zachodu. neprekazalo mi to, ze ich musim prat a cas by som mohla venovat radsej jemu, lebo u nas perie pracka a zabralo to iba par minut, kym som ich do pracky hodila. vesat sme uz chodili spolocne, ked trosku podrastol, bral mi stipce a bola to pre neho zabava. plienky som zehlila iba kym mal do 6 tyzdnov, inak som ich len poskladala a bolo. cakam, ze ma spucujete za nemoderne nazory.
Byvame na sidlisku plnom mladych rodin, kde je zufaly pohlad na kontajnery plne papierovych plienok – tak sme sa rozhodli pre latkove (no, nielen preto). A podarilo sa nam s nimi vydrzati (s obcasnym pouzitim papierovych – dlha cesta vlakom, navsteva, choroba…). Moj manzel to vyjadril takto: sme chudobni, aby sme kupovali papierove, a lenivi, aby sme prali latkove. Tak sme s Matusom smerovali k „bezplienkovej metode“. Pocas bdenia sme mu doma nedavali plienky asi od osmeho mesiaca – vtedy cikal priblizne raz za hodinu, snazili sme sa to odsledovat a davat ho vtedy na nocnik. Priblizne od roka sme sa zbavili cez den plienok, chvilu na to uz nechcel plienku pocas denneho spanku, v noci sme vystacili s jednou (okolo polnoci sa vycikal do nocnika, do plienky az nad ranom), od 16 mesiacov odmietal plienku aj na noc – zacali letne horucavy, kazda vrstva navyse bola neprijemna.
Takze, nam sa ten kolotoc s pranim nezdal taky hrozny: rano, kym som kojila, dal manzel prat plienky, ja som ich potom vyvesila na balkon a vecer, ked som kojila, manzel vyzehlil (vlastne vymangloval – vdaka znamym za stary dobry mangel!)
Mozno sme mali kus stastia – uvidime, co zazijeme s druhym babatkom (ktore sa na svet moze vytlacit uz kazdym dnom).
Inak – nechcela som tymto nikoho presvedcovat na latkove plienky, len podporit tie mamicky, ktore nechcu/nemozu pouzivat papierove plienky. Hlavne je byt v pohode, nech sa uz rozhodnete (situacia vas prinuti)i akokolvek.
Hi-hi – Dasa, dobre, ze si Greenpeace nenapisala – takto si im prispela vyssou sumou :o)
Presne tak Izabela, ekológovia sa navážajú do veľmi ľahko zraniteľnej skupiny – do mamičiek malých detí. Ale čo sa týka vložiek – tu mlčia. A pritom aj tu je alternatíva. Alebo si niekdo myslí, že bavlnená plienka rozstrihaná na menšie kusy by krv nesala rovnako dobre? A vyváranie je predsa také zábavné.
Minule mi prišiel od Greenpace osobný list so zloženkou a prosbou, aby som prispela aspoň máličko. Mala som chuť im napísať, že nabudúce môžu ušetriť na liste pre mňa – známka, papier, tlač, zloženka + kúpenie adresy z nejakej databázy a nech to považujú za môj príspevok.
Tak Martina z M a m zacala temu damskych vloziek a ja som dufala, ze povie to, co si myslim uz davno – a ona predsa pisala o inom :o). Tak k tomu chcem povedat: Vsimli ste si, ze sa v suvislosti s ekologiou akosi stale pise len o plienkach a pritom drviva vacsina zien pouziva vlozky, ktore su na velmi podobnom zaklade, ako papierove plienky (minimalne obsahuju lepidlo a to pravdepodobne tiez nie je ktovieako ekologicke). Tym nechcem povedat – lezme vsetci na stromy – len pripomenut, ze zeny za svoj zivot urcite spotrebuju viac vloziek, ako deti plienok za tie 2-3 roky. Preco napriklad vlozky nikomu nevadia – preco su stale len napadane mamicky, ktore sa snazia svoj cas radsej venovat svojim detickam, ako praniu, zehleniu a nepretrzitemu prebalovaniu? Tiez som spociatku pouzivala latkove plienky, prave koli tomu, ze som myslela, ktovie ako je to s hygienou v tovarni, lenze tomu co vynasiel papierove plienky by som s radostou osobne podakovala.
ALinka – obdivujem tvoju odvahu ist na bubon s takymto nazorom. Vlastne ma reakcie milo prekvapili, hoci nazory nie su rovnake :o).
Este by som chcela na temu ekologie a podobnych zalezitosti: prirodu – zem – zvierata treba chranit – to je fakt, ale mam pocit, ze mnohe veci sa nielen prehanaju, ale su aj zavadzajuce. O co je napriklad ekologickejsi chemicky vyrobeny umely kozuch, ako z pravej koze? Nesuhlasim so zabijanim a tyranim zvierat, ale preco sa odporuca kupovat radsej umely?!
Este by som chcela dodat, co sme tiez robievali, ked uz mala bola vacsia a neznasala som tie gumene nohavicky „Sandry“, do pampersky som dala jednu bavlnenu plienku, ktoru som menej casto vymienala, lebo ta nadbytocna vlhkost isla do pampersky, takto som minula len par latkovych a 1 pampersku denne. Aj manzel bol spokojny, aj ja
)) Ale ako pisala Silvia, niet nad rozbaleny zadocek 
)
Martino, to já na kvalitnější vložky (nemluvím teď o drahotě, kupuju tak „středně“ drahé) nedám dopustit. Právě proto, že narozdíl od levnějších (které kupuje moje máma, takže jsem je měla možnost nechtě vyzkušet) nemám ten pocit, který popisuješ :o)
A plenky – u Verunky jsem používala látkové – asi tři dny, pak už mi všechny zásoby došly (a že jsem jich měla víc, než se doporučuje), zato po bytě jsem všude měla rozvěšené polosuché prádlo… Takže jsem přešla na jednorázovky. A mám kamarádku, která je v mém okolí takový „exot“ (nic ve zlým :o) ), že bavlněné plenky vydržela používat asi do roku dítěte. Pak taky přešla na papírové, protože bavlněné už nebyly schopné pojmout to množství moči, ktetré starší dítko vyprodukuje. Konečně, teď jsme spolu byly v ZOO a během těch pěti hodin měnila papírovku třikrát – neumím si představit, jakou spotřebu by měla bavlněných plen :o) (Klučina má asi dva a čtvrt roku)
Upřímně však všechny maminy, které používají bavlněné pleny, dost obdivuji – mám teď doma třítýdenní mimi a KAŽDÝ DEN mám půl pračky hadrových plen – čistě jenom těch, které používám jako podložku pod zadeček (nemám ráda, když jsou mimča CELÝ DEN zabalené v plenách – jakýchkoli, takže často „větráme“) a na odříhnutí po kojení… Představa, že bych k tomu každou hodinu – dvě přidala plenku počůranou, tak fakt by u nás jenom od rána do večera běžela pračka – sučička – pračka – sušička… (ekologické, že ;o) ).
JInak když už tu některé maminy zaběhly do historie, zašla bych ještě dál – v jednom sesterském časopise jsem četla článek lékaře o historii plenek a byly doby, kdy v bohatších rodinách se plenky (tehdy kalhotky, které se používaly místo plenek) měnily jednou denně, v těch chudších i méně často (brrr…), nebo z pozdějších dob, kdy se praly jen pokakané pleny, ty počůrané se nechaly pouze uschnout a po uschnutí znova použily… To je snad ještě ekologičtější, než vyvářet v hrnci a máchat v potoce ;o) Nemluvě o bezplínkové metodě, kdy se mimčům plenka nedává vůbec, ta je asi nejekologičtější :o)
Osobne na `pampersky`nedam dopustit. Ziadne zaparene zadocky, pretecene perinky a len usmievave a spokojne deti. O prani, suseni a zehleni ani nehovoriac. U nas maju moji 3 mesacni chlapici spotrebu okolo 16-20 kusov denne, takze si radsej cas venovani na udrzbu plienok stravim s nimi.
Nejedna sa o finiacne lacnu zalezitost, ale treba si zvazit, na kom je kedy lepsie setrit. Momentalne, teda radsej setrim svojom a manzelovom obleceni.
Vsetkym mamickam odporucam, nech sa nenechaju`otravit` overenymi metodami a radami inych, ktori viackrat nemali vobec na vyber, a dusuju sa s latkovymi plienkami.
Pri detoch ide hlavne o zdravie a cas a ak im mozete darovat oboje, myslim ze nie je o com debatit.
Vela stastia,
Katarina
Martina, existujú tzv. separačné plienky, je to zrejme niečo ako netkaná textília a občas sa to dá kúpiť.
Po pôrode sme v nemocnici používali tie buničité vložky – bolo ich dostať v zdravotníckych potrebách, volali to tuším pôrodné vložky. Problém je akurát v tom, že človek sa musí viac strážiť, aby sa nestala nehoda. Ešte ma napadá, že v Chicu sa dali kúpit také špeciálne sieťované nohavičky – jenorazovky, ktoré po pôrode vložku udržali na mieste a zároveň boli veľmi priedušné – oká obi snáď 2×2 cm.
Je samozrejmé, že naše mamy, aj staré mamy plienky (alebo kusy textilu) vyvárali a prali doma. A tiež nepoznali ani vložky, používali len rôzne handričky. A tiež celé dni pracovali napríklad na poli a len máloktoré stíhali chodiť s bábom na plaváreň, cvičiť a robiť rôzne iné veci. Tiež patrím k trošku staršej generácií, aj keď mám malé dieťa. V roku 67 som už dávno behala po svete
)) A myslím si, že papierové plienky sú hlavne o pohodlí maminy a vôbec sa za ten luxus nehanbím. Aj keď možno práca s plienkami v čase automatických práčok nie je ťažká, pre mňa len také preplákanie pokakanej plienky je práca nepríjemná. Radšej ju venujem inej činnosti.
Som zvedava, ako budem ja zvladat svoje „ekologicke“ odhodlanie pouzivat za normalnych okolnosti bavlnene plienky !?!?!? 😉
Len by som chcela na zamyslenie uviest take (mozno pre niekoho absurdne) porovnanie:
Neviem ake druhy menstr. vloziek, babule, pouzivate, ale z mojej osobnej skusenosti viem, ze ja niektore drahe, kvalitne a „stale suche“ skratka neznesiem, pretoze mam pocit, skoro akoby mi niekto nacapil na intimne miesta kus igelitu… sice necitim vlhkost z menstruacie, ale „dusim“ sa akousi nepriedusnostou…
Ked viem, ze ma necaka nejaky extra dlhy al. narocny program a chcem si pocas svojich dni spravit „pohodlicko“, tak si davam najobycajnejsie makkucke bunicinove vlozky s obycajnou vrchnou vrstvou… 😉 (prirodne materialy su prirodne materialy!)
Viem, ze este kedysi za sociku sa dali kupit nejake jednoduche jednorazove bunicinove plienky (neviem presne, pretoze som tomu vtedy nevenovala nejaku pozornost) – vyrabaju sa teraz este take nejake bez specialnych jadier a povrchov?
Mile maminy,
ja som mala prvé dieťa za čias hlbokého socializmu v roku 1967 a bývali sme v tom čase na internáte v jednej izbičke s pidikuchynkou. Z domácich spotrebičov som mala len jednu elektrickú platničku, na ktorej som celý deň vo veľkom hrnci vyvárala plienky a ručne prala v spoločnej umyvárni. Môj malý ich potreboval nie 10, ale aspoň 30, pretože vrieskal ako divý, keď si čo len trochu „cvrkol“. Po čase som si zvykla a vôbec sa mi to nezdalo divné. Pri ďalších deťoch to bolo už oveľa jednoduchšie, mali sme svoj minibytík a ja svoju vlastnú práčku!!! síce žiadny zázrak, ale dokázala vyvárať a prať sama a bolo treba akurát do nej a z nej dostať vodu… Pri poslednom som mala dokonca práčku automatickú a to som si už pripadala ako kráľovná, čože to pre mňa bolo vyprať plienky. A všetky som aj žehlila. Keby som mala deti dnes, neviem, čo by som si vybrala, je možné, že kombináciu jednor. a bavlnených.
P.S. raz keď som nadniesla mojej mame (narodená v roku 1906) niečo o plienkach, porozprávala mi ako prala ona pre svojich 11 detí – vyvárala na šporáku, kde sa kúrilo drevom a chodila pláchať do potoka, kde aj v lete tiekla ľadová voda. V zime si vysekala sekerkou dieru… a plienky neboli také jemné ako poznáme my, tkali sa doma z ľanu, ktorý si vypestovali.
Takže veľa záleží na uhle pohľadu a našej ochote niečo robiť. Samozrejme, že doba sa zmenila a dnes už nikto nemusí pláchať na potoku, ale prať v automatickej práčke nepokladám ani dnes za žiadnu námahu a to som už na dôchodku.
Nikoleta, neviem, prečo sa hanbíš ohľadne životného prostredia. Stále mám totižto pocit, že prepočty okolo spotreby energie (a peňazí) pri plienkach sú len také žabomyšie vojny. Pokiaľ vieš, že Jaslovské Bohonice svoj plný výkon dodáva pre hlinikáreň v žiari nad Hronom, tak potom by ťa muselo trápiť aj to, že používaš auto (aj tam je hliník
), že používaš alobal, a tisíc iných vecí. Hliník je vo veľmi veľa veciach okolo nás.
Takže neviem, prečo chcú ekologovia začínať od mamičiek. Možno vedia, že tu najskor zasejú semeno pochybovanie. Skutočné úspory sú ale niekde inde.
To, co Renata opisovala, za nazyva nappy/diaper (podla toho, ci anglicky alemo americky) servis, cize plienkovy servis. Nepovedala by som, ze to 100% kazdy pouziva, ale napr BLairovci urcite-a aj keby nie, maju niekoho zamestnaneho!
V Australskom ‚Choice‘ (cosi ako Moznost, Volba, Rozhodnutie) casopise (vydava ho urad pre ochranu spotrebitelov) robili porovnanie plienok: jednorazocych ‚drahych‘, jednorazovych lacnych, nappy servis a ‚samopranie‘ latkovych. Najlacnejsie bolo samopranie, stalo to stvrtinu toho, co drahe jednorazovky. Porovnanie robili podla toho, co to bude stat 2 roky, hoci povedali, ze ku koncu tych 2 rokov sa tie jednorazovky budu menej pouzivat, tak celkova cena je trochu nizsia ako oni vyratali-ale aj s latkovymi sa bude pouzivat menej.
Neveim, ale, ci sa to da porovnavat so slovenskymi pomermi, lebo elektrika a prasky asi stoja inac v pomere s jednorazovkami ako tu. A navyse, ludia tu plienky nevyvaraju, macaju ich v ‚plienkovom roztoku‘ (zn Napisan) par hodin a potom obycajne peru. Ale pracky su tu vacsinou s dierou zhora a zeru ovela viac elektriky ako europske s dierou spredu.
Ja som mala klasicke slovenske plienky (tu su take uterakove), ale pouzivali sme nakoniec len jednorazove. Ved zo zaciatku som ju prebalovala po kazdom prdnuti (vzdy sa pokakala)-aspon 10 plienok za den-kto by to pral? A latkove by som aj tak vymienala zakazdym, ked sa pocika, cize este castejsie!
Co sa tyka zivotneho prostredia, ano hanbim sa. Nemam sa cim ospravedlnit.
Ja by som chcela svojou troskou do mlyna o latkovych plienkach v zahranici, pretoze som bola prekvapena, ake to tu je, ked som sa o tom dozvedela. Mozno ste i vy citali, ked hovoria osobnosti (napr Mrs. Cherry Blair manzelka britskeho premiera a pod) o tom, ake to je ekologicke a ze oni budu pouzivat latkove plienky. Nuz, tak ani ja som netusila, ze pre nich to znamena nieco uplne ine ako na Slovensku. To neznamena, ze peru plienky kazdy den, susia a zehlia a vsetko ostatne. Tu v Kalifornii to znamena, ze sa zaregistrujete u plienkovej sluzby, zaplatite mesacny poplatok (vyjde to viac ako papierove) a vyberiete si mnozstvo plienok, ktore pouzijete za tyzden a budete mat donasku a odnasku raz do tyzdna. Cize vy date spinave plienky do nejakej nadoby alebo vreca (neviem presne) a raz tyzdenne pride nakladne auto, zoberie spinave a doda vam ciste, suche v takom pocte, aky ste objednali. Z toho vyplyva, ak budete citat clanky o tom, ako niekto porovnava papierove a latkove plienky, tak majte na pamati, ze ak je autor z US a asi aj zo zapadnej Europy, tak latkove plienky znamenaju pre neho takuto „nulovu“ namahu.
Súhlasím s článkom, pretože na jednorazovky nedám dopustiť. Ale 3-4 plienky na deň sa mi zdá veľmi málo, ak sa zároveň nepoužívajú látkové plienky alebo nie je dieťatko cez deň dlhšiu dobu holé. Ono si do tej plienočky niekoľkokrát naciká, kým sa nám zdá dostatočne mokrá a vhodná na vymenenie. Ten moč tam ale zostáva aj niekoľko hodín a pôsobí jednak na látky v plienke a jednak na pokožku. Takže sa pripájam k Zuzane a myslím, že je treba prebaľovať častejšie alebo pokiaľ na to nie sú financie, nechávať dieťatko čo najviac rozbalené. Bude mať krásne vyvetraný zadoček. My sme to tak robili, keď bolo obzvlášť zima, tak sme občas prikúrili elektrickým ohrievačom – fúkačom (to ale ide zase do peňazí).
…a ešte k tým lacnejším jednorázovým plienkam, väčšinou sú lacnejšie preto, lebo sa dovážajú k nám v obrovských baleniach a u nás sa ručne balia do malých balíčkov. Avšak tá hygiena už nie je taká, ako napr. pri značkových plienkach u veľkých výrobcov (balenie je automatizované), o kvalite nehovoriac. Pri balení sa plienok dotýkajú rôzni ľudia a priestory, v ktorých sa to deje sú tiež rôzne, asi je lepšie aspoň pri úplne maličkých miminkách vybrať plienky drahšie. Väčšie deti už majú lepšiu imunitu a odolnejšiu pokožku.
V časopise „Dieťa nielen pre rodičov“ v č. 1/2003 vyšiel pekný článok „*Bavlnené či jednorázové“, odporúčam si ho prečítať. Autor sa zamýšľa nad mnohými aspektami plienok a páčila sa mi najmä jedna vec – ak je jednorázová plienka suchá, neznamená to aj, že je čistá… a my ju dieťaťu necháme napriek tomu na telíčku veľmi dlho. Jednorázové plienky obsahujú množstvo chemikálií (impregnácie, parfémy, …), ktoré by dospelému neublížili, ale na citlivej detskej pokožke môžu spôsobiť kožné problémy, hlavne keď je dieťa vlastne non-stop zabalené od narodenia do dvoch rokov. Autor sa neprikláňa ani k jedným ani k druhým, ale prezentuje za a proti a necháva na nás, čo si vyberieme.
Bola som u kamaratky, ktora ma mesacne babetko a davala mu take ortopedicke nohavicky namiesto postoliek. Vravela, ze jej to poradili v lekarni, su na suchy zips a priedusne, takze sa mi zadlai ovela praktickejsie. Len neviem, ci naozaj splnie ten ucel, ale zdali sa mi aj dost pevne aj siroke.
zastavam obdobny nazor ako vy…
mam len jeden napad, ktory vymysleli nasi znami s postolkami: 1. odparat tie kolieska ktore sa tak „dobre“ spajaju a krutia… 2. kupit biely suchy zips 3. nasit ho na postolky miesto kruzkov
a mozete balit o stosest
S názorom Alinky, že látkové plienky sa nevyplatia či už z finančných dôvodov alebo hygienických dôvodov sa plne stotožňujem. Taktiež som sa pri mojom prvom synčekovi dušovala, že budem používať papierové plienky čo najmenej. Po troch mesiacoch som rezignovala. Na pranie látkových plienok som používala dovtedy len prášky bez fosfátov, ktoré sú o niečo drahšie ako fosfátové prášky, k tomu Calgon a pračka prala dennne. Čoskoro some s manželom zistili, že pranie plienok je nákladné. Asi od troch mesiacov, keď nám pani doktorka povedala, že náš drobček už má dobre vyvinuté kĺbiky, sme poštolky a látkové plienky úplne vyradili. Nášho malého som od 6 mesiacov, kedy už pevne sedel, začala dávať na nočník. Už pred tým bol však naučený cikať do plienky vtedy, keď som ho rozbalila. A túto taktiku si zachoval aj pri nočníku. Taktiež oveľa radšej kakal do nočníka ako do plienky. Od toho pol roka sme mali v podstate len veľmi málo pokakaných plienok. Nakoľko ešte nevedel chodiť, problém s odbiehaním z nočníka sme nemali. A keď sa chodiť naučil, bol už nočník pre neho úplne samozrejmá vec. Úplne od plienok som ho začala odúčať v lete, kedy mal 15 mesiacov. Do 18 mesiacov sa nám podarilo odbúrať plienky počas dňa a od 20 mesiacov sme ich nemali ani v noci. Pravda ale je, že som v noci k nemu často vstávala a pre istotu ho dávala na nočník. Napriek tomu, že spal, do nočníka sa v noci vycikal. Teraz v máji čakáme druhé dieťatko a som strašne zvedavá ako sa nám podarí vysporiadať sa s plienkami teraz. Isté však je, že napriek tomu, že mám doma kopu látkových plienok, budem tieto používať len ako doplnok k papierovým plienkam z dôvodu širokého balenia bábetka.