ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk
Internet.sk
ĽudiaĽuďom.sk ephoto.sk Dnes24.sk
inzercia

19.05.2005verzia pre tlač


Otvorený list o rešpektovaní súkromia a dôstojnosti v pôrodniciach.

Autor: Martina Gregušová

Otvorený list zo 16.mája 2005

pracovníkom gynekologicko-pôrodníckych oddelení

o rešpektovaní súkromia a dôstojnosti.

Vážení pracovníci gynekologicko-pôrodníckych oddelení,

chcela by som Vám takouto formou sprostredkovať pár mojich zážitkov a postrehov, pretože bezprostredne súvisia s Vašou prácou a verím, že môžu poslúžiť ako užitočná spätná väzba rodičky a pacientky a môžu byť jedným z impulzov pre pozitívne zmeny. Partnerský dialóg medzi zdravotníkmi a ich klientmi je v súčasnosti ešte stále dosť nedoceňovaný, a jeho realizácia môže výrazne pomôcť obom stranám pri dosahovaní (v optimálnom prípade spoločného) cieľa.

Chcem zdôrazniť, že sa nevyjadrujem k odbornej stránke poskytnutej zdravotníckej starostlivosti, pretože bola podľa môjho názoru adekvátna. Vyjadrujem sa k ľudskej stránke prístupu zdravotníkov – k rešpektovaniu intimity žien. Stretla som sa aj s ľudsky korektným prístupom, za ktorý som vďačná, keď som sa i v háklivej situácii gynekologického vyšetrenia či ošetrenia cítila dôstojne. Ale tých pár výrazne nekorektných prístupov, ktoré spomínam nižšie, negatívne ovplyvnilo vnímanie mojich hospitalizácií i gynekologických praktík všeobecne. Zarážajúci je fakt, že praktiky nerešpektujúce súkromie a intimitu sa nevyskytujú vždy a všade, ale je to akýsi „folklór“, ktorý sa „pestuje“ na niektorých oddeleniach, prípadne konkrétnymi zdravotníkmi – na Slovensku, bohužiaľ, hojne. Smutné je, že sa to deje ženám tehotným, v súvislosti s pôrodom alebo v neľahkej životnej chvíli, keď sa kvôli zdravotným problémom ocitajú v nemocnici na gynekologickom oddelení – v situáciách, keď sú väčšinou ľahšie psychicky zraniteľné. Z mnohých rozhovorov s inými ženami viem, že je nás veľa, ktoré s nepríjemnými pocitmi spomíname na chvíle, keď nebolo dostatočne rešpektované naše súkromie pracovníkmi gynekologicko-pôrodníckych oddelení.

Moje meno je Martina Gregušová (rod.Čelestiaková). S nemocničnou gynekologicko-pôrodníckou praxou som sa stretla doteraz 3-krát:

  • Na prelome máj/jún 2002 som bola hospitalizovaná na gynekologickom oddelení ružinovskej nemocnice v Bratislave.
  • V júli 2003 som porodila v pôrodnici na Zochovej ulici v Bratislave svoje prvé dieťatko.
  • V novembri 2004 som v akútnom stave bola prijatá na gynekologické oddelenie nemocnice na Antolskej ulici v bratislavskej Petržalke.

Chronologicky popíšem situácie, ktoré som zažila a keď bolo porušené moje právo na súkromie a dôstojné zaobchádzanie:

  • Vyšetrenie pri príjme v Ružinove:

    Pri príjme na hospitalizáciu ma vaginálne vyšetrila prijímajúca lekárka a avizovala mi, že sa na mňa bude musieť neskôr pozrieť aj prednosta. Nemala som námietky, pretože moja diagnóza bola neistá a lekári potrebovali zodpovedne zistiť, čo mi vlastne je. O nejaký čas ma zavolali z izby na vyšetrovňu. Otvorila som dvere na vyšetrovni a tam ma čakal pán prednosta, moja prijímajúca lekárka a asi 6 ďalších, pre mňa neznámych, lekárov. Spýtala som sa prekvapene svojej lekárky, či všetci tí lekári budú pri mojom vyšetrení. Lekárka len rozpačito pokrčila plecami a obdarila ma ospravedlňujúcim pohľadom, pretože už vedela, ako vnímam nedostatočné rešpektovanie intimity. Všetci tí lekári tam len stáli, založené ruky, vážne výrazy v tvári a čakali. Pán prednosta ma vyzval, aby som sa vyzliekla a vyliezla na vyšetrovací stôl. Bola som veľmi zaskočená, že prítomnosť skupiny neznámych lekárov pri vaginálnom vyšetrení sa berie ako samozrejmosť, o ktorej ma nie je vôbec potrebné informovať. V hlave som mala zmätok, nevedela som, čo mám robiť. Poobzerala som sa, kde by som sa mohla vyzliecť. Žiadny paraván, žiadny zastrčený kútik – musela som si vyzliekať nohavičky pred nastúpenými lekármi. Pri vyšetrení prednosta komentoval svoje zistenia a lekári stáli našťastie po mojom boku. Bola to moja prvá veľmi nepríjemná skúsenosť. Svoje dojmy som aspoň napísala do hodnotiaceho dotazníka pri odchode z nemocnice

  • Tehotenské vyšetrenie na Zochovej:

    Počas môjho čakania na tehotenské vyšetrenie v pôrodnici u novej lekárky, prišla do ambulancie mne neznáma lekárka a začala bez slova listovať v mojej zdravotnej dokumentácii. Spýtala som sa, či je ona tá lekárka, na ktorú čakám. Povedala nie a odišla. Keď prišla moja nová lekárka, predstavila sa, podala mi ruku, podiskutovali sme o tehotenstve a keď chcela pristúpiť k vaginálnemu vyšetreniu, stála pri nej tá neznáma lekárka, ktorá predtým čítala moju dokumentáciu. Spýtala som sa svojej lekárky, že čo tá pani, ktorá chce byť prítomná pri mojom vyšetrení. Moja lekárka sa len spýtala, že či ju má radšej poslať preč a ja som odpovedala, že áno. Neznáma lekárka odišla bez slova a ja som až do pôrodu nevedela, kto to vlastne bol a prečo chcel byť pri mojom vyšetrení. Stačilo, aby sa mi predstavila a objasnila dôvod svojej prítomnosti. Nakoniec neznáma lekárka bola aj pri mojom pôrode, pred ktorým sme sa navzájom predstavili a podali si ruky a ja som jej aj vysvetlila, prečo som ju vtedy poslala preč. Pri pôrode i pobyte na šestonedelí, kde bola dokonca mojou izbovou lekárkou, sa správala korektne a mám na ňu už iba dobré spomienky

  • Vizity po pôrode na Zochovej:

    Pôrod som absolvovala bez problémov, z veľkej časti podľa svojich predstáv, ktoré som sformulovala v tzv. pôrodnom pláne (viď príloha). Plán som zaslala v predstihu do niekoľkých slovenských pôrodníc. Z pôrodnice na Zochovej sa mi ozvali, ako jedni z mála oslovených, potom, čo môj plán prediskutovali lekári medzi sebou i s právnym oddelením nemocnice a vyjadrili sa k nemu kladne. V mojom pláne bola len všeobecná formulácia týkajúca sa intimity: „Ocenila by som maximálne rešpektovanie mojej intimity.“. Prioritne a konkrétne som sa snažila mať v pôrodnom pláne ošetrené okolnosti pôrodu a manipulácie s dieťatkom. Povedala som si, že ďalšie konkrétne situácie budem riešiť potom, keď nastanú (napr. hromadné vizity, ak by sa mali diať). Prvé ráno po pôrode ma na izbe skontrolovala izbová lekárka, popýtala sa, poradila – bola som spokojná s dôstojným priebehom kontroly a myslela som si, že mám po starostiach. Asi za štvrť hodiny sa prihnal zástup, odhadom, 20 ľudí (lekári, sestry, medici) na čele s vedúcim šestonedelia a že nech „sa ukážem“... Bola som v takom šoku, že som sa na nič nezmohla, napriek môjmu odhodlaniu a asertívnej povahe. Predo mnou stálo veľa ľudí, ktorí sa tvárili, akoby chceli odo mňa tú najprirodzenejšiu vec, na ktorú sa ma ani netreba spýtať, sestrička odhrnula paplón, použila pinzetu na uchopenie mojej vložky (tá istá pinzeta pre celú izbu!) a nakoniec sa vizitujúca skupina (z minimálne 1,5 metra!) pozrela na moje prirodzenie a išla ďalej. Konštatujem, že to bolo pre mňa jedno z najväčších ponížení v mojom živote! Počas môjho pobytu na šestonedelí som absolvovala 3 takéto hromadné vizity. Sama pred sebou som zlyhala a veľmi ma to trápilo – nevedela som, či som divná ja, či systém, potrebovala som to riešiť.

    Celé to malo ešte neplánovanú dohru, ktorá ilustruje prístup niektorých zdravotníkov:

    Pár týždňov po pôrode som sa dostala k reklamnému letáčiku istého súkromného gynekologicko-pôrodníckeho zariadenia a bol tam uvedený mobilový kontakt na ich lekára - spomínaného vedúceho oddelenia šestonedelia, ktorý viedol hromadné vizity. Využila som nečakanú príležitosť riešiť svoj problém s hromadnými vizitami po pôrode a zatelefonovala som mu. Predstavila a pripomenula som sa v telefóne a povedala som mu, že volám preto, že doteraz mám traumu z hromadných vizít, ktoré po mojom pôrode viedol, že s tým potrebujem niečo robiť. Spýtala som sa ho, či si myslí, že je to nutné praktizovať takto a či by sa to nemalo zmeniť. Dostala som vážny výklad, že sa musí dodržiavať určitý stanovený postup a že aj medikov treba vzdelávať. (Podotýkam, že medici sa držali na konci vizitujúceho sprievodu a neprejavovali snahu o nejaké vzdelávanie – nerozumiem ani, v čom konkrétne sa pri týchto hromadných vizitách mali vzdelávať, veď niečo skutočne praktické by sa naučili, keby po jednom sprevádzali izbových lekárov. Mala som potom možnosť s jedným z tých medikom sa rozprávať a povedal mi, že to bolo otrasné a oni - medici sa snažili pri týchto vizitách čo najviac „zašívať“.) Opätovne som sa spýtala toho lekára, či si myslí, že toto je vhodný postup. Asi som sa mu zdala už príliš drzá, lebo rozčúlene povedal, že to so mnou telefonicky riešiť nebude a položil mi. Napísala som mu ešte objasňujúcu SMS správu, čo som svojim telefonátom sledovala, pretože som sa cítila nepochopená.

    O 16 mesiacov som sa so spomínaným lekárom náhodou stretla v gynekologickej ambulancii v petržalskej nemocnici, kde som potrebovala vypísať papiere na PN po hospitalizácii. Spýtal sa ma, či som tá Gregušová, čo mu vypisovala viaceré oplzlé SMS. Povedala som, že som tá Gregušová, čo mu telefonovala a písala 1 SMS, ktorá rozhodne nebola oplzlá a potrebovala som s ním riešiť svoj problém. Ešte ma hodnú chvíľu karhal a presviedčal o mojej oplzlej komunikácii a divil sa, kde som si našla jeho mobilné číslo. Povedala som mu, že takáto komunikácia nikam nevedia, že sú to jeho tvrdenia proti mojim a už som nebola ochotná nechať sa karhať akoby som bola nejaký chuligánsky výrastok. Vybavili sme papierovačky a ja som s roztraseným žalúdkom odišla

  • Predoperačné vyšetrenie a príprava na Antolskej:

    Keď som sa v akútnom stave ocitla uprostred noci v petržalskej nemocnici, dúfala som, že napriek môjmu zlému zdravotnému stavu budem mať dosť síl, aby som žiadala informácie a rešpektovanie intimity. Po príjme na pohotovosti mi museli na gynekologickom oddelení robiť vaginálne USG vyšetrenie. Vyšetrujúci lekár si prizval na konzultáciu dvoch kolegov, ktorí mali nočnú pohotovosť a vyzeralo to, že ma onedlho budú musieť operovať. Monitor USG zariadenia bol natočený tak, že ak chceli konzultujúci lekári naň vidieť, museli sa postaviť doslova medzi moje nohy. S telom obnaženým od pol pása mi to bolo veľmi nepríjemné a poprosila som týchto lekárov, aby sa postavili niekam inam, že mi to vadí. Začudovane, položartom poznamenali, že tak to budem mať na gynekológii ťažké a skúsili sa postaviť inam, ale nakoniec sa vrátili naspäť medzi moje nohy a sľúbili mi, že oni sa budú dívať len na monitor. O chvíľku jeden z nich žartom vravel tomu druhému, že sa pozerá presne tam, kam som si neželala. Namiesto žartovania, by som bola v tej chvíli viac ocenila ich rešpekt mojej intimity. To že som bola na pokraji síl neznamenalo, že som stratila prirodzený ostych a potrebu súkromia.

    Ďalší problém som riešila onedlho na operačnej sále. Mladý ošetrovateľ ma tam doviezol na posteli, premiestnila som sa na operačný stôl. Zdravotná sestra mi podala košeľu na prezlečenie. Prezlečená som čakala a o chvíľu prišiel spomínaný ošetrovateľ s holiacim strojčekom v ruke, sucho konštatoval, že ma musí oholiť a chcel sa posadiť medzi moje nohy. Myslela som, že sa mi sníva. Nikto sa neunúval spýtať sa, či mi to nebude vadiť! Povedala som, že sa oholím sama, zobrala som mu strojček z ruky a napriek bolestiam som si podbrušie oholila sama.

    Na záver chcem dodať, že som rada, že som sa aspoň v niektorých situáciách dokázala ozvať, som rada, že som v sebe našla odvahu napísať tento list – pre dodanie sily tým ženám, ktoré ju potrebujú, i pre poučenie pracovníkov gynekologicko-pôrodníckych oddelení. Viem, že nie všetky ženy vnímajú podobné situácie rovnako, ale môžem Vás uistiť, že je ich veľmi veľa, ktoré nie sú spokojné s rešpektovaním súkromia a dôstojnosti na gynekologicko-pôrodníckych oddeleniach slovenských nemocníc.(viď napr. www.babetko.sk – Na piesku – Čo nás páli... – Vizita po porode=ponizenie?) Mnohé z nich o svojich pocitoch hanby a poníženia nehovoria a praktiky zdravotníkov berú ako tabu, do ktorého sa laik miešať nemá, lebo odborníci predsa vedia, prečo a ako konajú. Aj keď je znateľný na Slovensku určitý pozitívny vývoj v tejto oblasti, stále hojne pretrváva povedomie pasivity klientov zdravotníckych zariadení a nedotknuteľnosti zdravotníckych pracovníkov a ich postupov.

    Prajem spokojnosť a zdravie ženám a pracovníkom gynekologicko-pôrodníckych oddelení dobrý pocit z vykonanej práce a ľudského prístupu!

    Zoznam adresátov otvoreného listu

    „Otvorený list zo 16.mája 2005 pracovníkom gynekologicko-pôrodníckych oddelení o rešpektovaní súkromia a dôstojnosti.“

    Písomne:

    1. Gynekologicko-pôrodnícka klinika, NsP Ružinov, Ružinovská 6, Bratislava
    2. I. Gynekologicko-pôrodnícka klinika, NsP sv. Cyrila a Metoda, Antolská 11, Bratislava
    3. II. Gynekologicko-pôrodnícka klinika, NsP sv. Cyrila a Metoda, Antolská 11, Bratislava
    4. MZ SR
    5. Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, Amurská 71, Bratislava

    e-mailom:

    1. Slovenská lekárska komora
    2. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
    3. Organizácia Práva pacientov (www.pravapacientov.sk)
    4. Redakcia portálu www.babetko.sk
    5. Redakcia portálu www.mamatata.sk
    6. Redakcia časopisu Mama a ja
    7. Redakcia časopisu Aspekt
    8. Redakcia časopisu Zdravie
    9. Redakcia časopisu Ženský magazín
    10. Redakcia časopisu Slovenka
    11. Redakcia časopisu Eva
    12. OZ maternita
    13. OZ ProNatal
  • Hodnotenie

    Odosielam Váš hlas...
    Hodnotenie: 4.5 z 5. Celkom 100 hlas(ov).
    Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.

    Poslať odkaz priateľovi

    inzercia