ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk
Internet.sk
ĽudiaĽuďom.sk ephoto.sk Dnes24.sk
inzercia

30.05.2006verzia pre tlač


Slobodná matka a právo

Autor: Eliška Pravdová, JUDr. Eva Pistovičová

slobodna matka a pravo

Čo hovorí súčasná legislatíva o slobodných matkách? Videl ich zákon inak napríklad pred rokom 1989 a dnes? Čo sa zlepšilo?

V predchádzajúcom a aj v súčasnom zákone o rodine je vyjadrená zásada, na základe ktorej základným článkom našej spoločnosti je rodina založená manželstvom. Hlavným spoločenským účelom manželstva bolo (a aj dnes je) založenie rodiny a riadna výchova detí. V predchádzajúcom zákone bola vyjadrená zásada, že spoločnosti ide hlavne o to, aby muž a žena žili predovšetkým v manželstve a že spoločnosť všestranne chráni rodinné vzťahy založené manželstvom. Spoločnosť okrem toho poskytovala ochranu aj rodinným vzťahom, ktoré vznikli mimo manželstva. Nechránila však faktický vzťah druha a družky, až na ojedinelé prípady, napríklad pri nájme bytu, dedení, sociálnom zabezpečení, aj to len za určitých zákonom ustanovených predpokladov.

Zákon v minulosti kládol a aj v súčasnosti kladie dôraz na vytváranie úplných rodín, pretože dieťa sa najlepšie vyvíja v úplnej rodine, kde môže odpozerať správny model správania sa tak matky, ako aj otca. Nie vždy sa to však dá. Z tohto dôvodu už v predchádzajúcom zákone o rodine bola ustanovená ochrana nevydatej matky v súvislosti so znížením jej pracovnej schopnosti a jej príjmu v čase pred a po pôrode.

Otec dieťaťa, za ktorého nebola matka vydatá, bol povinný matke prispievať primerane na úhradu výživy po dobu jedného roka, ako aj na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a zľahnutím.

Nevydatej matke však po dobu trvania ďalšej materskej dovolenky (dnes ju poznáme pod pojmom rodičovská dovolenka) žiadne ďalšie nároky voči otcovi dieťaťa neprislúchali.

V roku 1983 sa predĺžila povinnosť otca dieťaťa, za ktorého nebola matka dieťaťa vydatá, prispievať primerane na úhradu jej výživy z doby 26 týždňov na dobu jedného roka.

Podľa v súčasnosti platného zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., účinného od 1. januára 2005, si spoločnosť kladie za cieľ všestranne chrániť všetky formy rodiny. Zohľadňuje sa situácia nevydatej matky počas tehotenstva a po narodení dieťaťa. Takáto matka sa často dostáva do horšej osobnej i sociálnej situácie, a preto sa predĺžila doba, po ktorú je otec dieťaťa povinný prispievať na úhradu výživy z pôvodného jedného roka na dva roky. Uvedená lehota začne plynúť najskôr začiatkom tehotenstva a najneskôr pôrodom.

Ide tu o dva nároky pre slobodnú matku: nárok na príspevok na výživu matky limitovaný dobou 2 roky a nárok na príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

2. Má slobodná matka ako rodič možnosť na vyšší rodičovský príspevok?

Vychádzajúc zo zákona č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov, rodičovský príspevok je dávka, ktorá má nahradiť príjem rodiča počas obdobia, kedy je na rodičovskej dovolenke. Zákon nerozlišuje, či ho poberá osamelý rodič alebo rodič, ktorý žije v domácnosti s druhým rodičom dieťaťa. Dokonca zákon nerozlišuje ani to, či sa rodič stará o jedno dieťa, resp. o viac detí do 3 rokov veku dieťaťa alebo do 6 rokov s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.

Skutočnosť, že by táto dávka mohla byť vyššia, asi pociťuje každá žena na rodičovskej dovolenke. Pokiaľ ide o rodičovský príspevok, osamelý rodič nie je zvýhodňovaný pred rodičom žijúcim v úplnej rodine.

Okrem toho štát všetkým rodičom, ktorí sa osobne starajú o dieťa do 3 rokov, resp. do 6 rokov veku dieťaťa, poskytuje pomoc nielen vyplácaním rodičovského príspevku, ale aj platením poistného na zdravotné poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a platením príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.

3. Čo znamená byť samoživiteľkou, slobodnou mamičkou v pracovno-právnych vzťahoch? Chráni ju zákon inak ako „bežnú“ mamičku?

V zmysle platného Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako 3 roky.

Zamestnávateľ môže výpoveďou skončiť pracovný pomer len výnimočne s tehotnou ženou a so ženou na materskej dovolenke alebo so ženou a mužom na rodičovskej dovolenke a osamelou zamestnankyňou alebo osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako 3 roky. Môže tak urobiť len v týchto prípadoch:

  • ak sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť,
  • ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo porušil závažne pracovnú disciplínu.

V oblasti úpravy pracovného času je zamestnávateľ povinný prihliadať pri zaraďovaní zamestnancov do pracovných zmien na potreby tehotných žien a žien a mužov starajúcich sa o deti.

V prípade, ak požiada tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov o kratší pracovný čas alebo inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, zamestnávateľ je povinný jej žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.

Ďalej tiež platí, že tehotná žena, žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 3 roky, osamelá žena alebo osamelý muž, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov, sa môžu zamestnávať prácou nadčas len s ich súhlasom. Pracovnú pohotovosť možno s týmito kategóriami osôb len dohodnúť. Nemožno ju nariadiť.

4. Výživné a dieťa

Rodič, ktorému bývalý partner neplatí na dieťa, môže žiadať o náhradné výživné. Od januára 2005 nový zákon o rodine zvýšil hranicu pre minimálne výživné. Tento zákon zaviedol tiež povinnosť zložiť výživné vopred, ak má rodič nepravidelné príjmy a je dôvod obávať sa, že v budúcnosti nebude schopný platiť výživné. Solventnejšiemu rodičovi môže súd nariadiť aj tvorbu úspor pre dieťa.

Náhradné výživné podľa zákona č. 452/2004 Z. z. o náhradnom výživnom sa nevzťahuje na všetky deti. Zákon určuje hornú hranicu príjmu rodiny na 2,2-násobok súm životného minima pre žiadateľa a s ním posudzovaných osôb.

Ak štát prizná rodičovi náhradné výživné, bude ho vymáhať od neplatiča spolu s penále vo výške 25 % sumy poskytnutého výživného za príslušný mesiac.

Aby sa však mohla slobodná matka úspešne domáhať výživného, musí byť otec uvedený v rodnom liste dieťaťa.

Skutočnosť, že slobodná matka je študentkou, nemá v zásade vplyv na jej právne postavenie.

Autor: Eliška Pravdová, odborná spolupráca JUDr. Eva Pistovičová

Článok bol uverejnený v časopise Mama a ja, 6//2006.

 

Hodnotenie

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 3.8 z 5. Celkom 11 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.

Poslať odkaz priateľovi

inzercia