Naše dieťa malo už od narodenia problém s denným aj večerným zaspávaním (tento problém rástol spolu s ním geometrickým radom).
Spočiatku som si ešte dokázala pomôcť „ženskými zbraňami“. Ponúkla som mu to, čoho čaro znovu objaví v puberte, a on, omámený slastnými pocitmi a plným bruškom, zaspal.
V prenosnej taške
Používali sme aj prenosnú tašku, v ktorej sme náš asi 5-kilový batôžtek hojdali (pri tejto monotónnej a fyzicky náročnej činnosti sme sa mohli aspoň striedať :-). Po „odstavení“ a zdvojnásobení váhy sme museli zanechať osvedčené spôsoby a tak sa našimi vernými spoločníkmi stali na dlhý čas kočík a autosedačka.
V kočíku a v aute
Susedia majú zaujímavé divadlo, keď za každého počasia manévrujem s kočíkom okolo domu. Prípadne ma môžu zazrieť v aute krúžiacu okolo bytovky, hypnotizujúcu spätné zrkadlo a následne vynášajúcu syna na rukách na druhé poschodie našej bytovky (už nikdy viac byt bez výťahu!). Horšie je na tom už len suseda, ktorá chodí na tretie a pre istotu hneď dvakrát – najprv s mladším a potom so starším spiacim dieťaťom.
Pri rozprávke
Mali sme jedno krásne obdobie, keď krpec objavil čaro Bambuľky – prvá rozprávka, pri ktorej dokázal obsedieť (nie, ja nikdy nebudem svoje deti odkladať pred telku!). Vtedy som mu pred spaním pustila DVD a o pár minút pri ňom zaspal (a zaspávať pri nej, to už vôbec nie). Tento vynález mi umožnil psychicky sa zregenerovať, aby som po týždni, keď ho to omrzelo, mala dosť síl bojovať ďalej.
Prečítajte si aj: Dokedy má dieťa spať cez obed?
Hlavne nenápadne
Pamätám si aj na také zúfalé pokusy, keď som sa celá ako som (175 cm) naskladala do domčeka na hranie (65 x 85cm) spolu s našim nezbedníkom a stádom plyšových miláčikov, vrátane polmetrového hrocha. Ak mi náhodou trčal kúsok nohy, malý ma zakaždým diplomaticky upozornil, takže som ešte viac nazrela do tajov jogových cvičení.
V domčeku sa nám podarilo asi trikrát zaspať. Všetky moje pokusy majú totiž niečo spoločné – trvajú len zopár dní, kým Lukáško nepríde na to, že sa ho rôznym podvodným spôsobom snažím zas a znovu uspať.
Na chrbte
Ááá, skoro som zabudla na ďalšie krásne obdobie – nosenie na chrbte. V rytme Troch čuníkov sa pohupujem po byte aj so živým batohom na chrbte (neskôr v duchu hesla „zmena je život“ mením repertoár na Ťuky, ťuky vo vajíčku).
Po hopkaní nasleduje zaujímavá fáza, keď chcem náklad zo seba striasť. Opatrne sa s ním zveziem na posteľ, ja na bruchu, on na mne, ako dvaja chrobáci, a pomaly zošuchnúť. Úspešnosť 50:50.
Prečo som sa vlastne na denné uspávanie už dávno nevykašľala?
Pretože spánok ešte očividne potrebuje – okolo obeda si začne šúchať oči a zívať a keď sa mi ho podarí uspať, spí aj dve hodiny.
Pretože vôbec neplatí logika, že keď dieťa nespí cez deň, zmordované zaspí večer skôr. Uspávanie býva ešte ťažšie, pretože je nervózny a upišťaný.
A konečne preto, že mi tá chvíľa námahy stojí za krásne dve hodiny kľudu a ticha. 🙂
Nášho 2,5 ročného nezbedníka by som nevymenila za nič. Napriek tomu dúfam, že pri druhom sa budem môcť aj ja pochváliť svojim kamarátkam: „Zaspávanie? Dám ho do postieľky, zatvorím dvere a sám zaspí!“
(37 hlasov, priemerne: 4,70 z 5)
Loading...
Súťažte o 150 € na ošetrenie v Poliklinike Mlynská dolina
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
akoze to co za matky tu pisu…. ze naucit DECKO spat a CECOK 10-krat v noci alebo porovnavat tu nas a ludi v najtvrdsich kutoch Zeme… a podobne komentare??? ako keby bolo chore venovat sa svojmu dietatu a dat mu vsetku svoju lasku…aj cas. Moja malá má 19 mesiacov. Stále je dojčená a keď zaspáva, napapá sa a potom ju ešte beriem na ruky a sme na fit lopte (jedna mamina to tu uz tusim tiez spominala…) mala mi zaspinka v naruci a po tazkom dni nemôze byt nic krajsie ako pobozkat spiace dieta na cielko a ulozit ho do postielky…samozrejme, nie vzdy sa nam to podari na prvykrat, ale to zalezi od narocnosti dna. ked ma cez den vela zazitkov, tak sa jej aj zaspava tazsie…ale ved to je u LUDI normalne… nechcem nikoho sudit, ale preco sa tu staraju do toho take matky, co vobec nevedia, ake to je uspavat svoje dieta. jasne, niektore maju stastie a ich babo hned zaspi, a tie ostatne „mudre“ co stresuju svoje dieta a nechaju ho plakat v postielke, kym od unavy nezaspi, take by si fakt nemali otvarat usta…lebo to uz podla mna hranici s tyranim deti!!! ale kazdy je iny a kazdy ma ine pocity a aj city… drzim palceky vsetkym maminkam, ktore este stale, tak, ako aj ja, uspavaju svoje deti a venuju im cas… ved my vieme, ze sa nam to oplati a vieme pre koho to robime…pre nase milovane deticky :* a este, aby som nezabudla…chvalim clanok….naozaj dobry!!!!
Nejde o to, prisposobit spanie deti rodine, ale o naucenu neschopnost zvladnut dobu spania. Zacne to jednym, dvoma problemami so spankom, rodic hned robi paniku, skusa to ci ono a dieta jeho chaos vyciti a vyzaduje; a rodic si mysli ze nasiel riesenie (tazke, ale o to cennejsie- je pozornejsi a obetavejsi ako ‚ini‘). Pisu tu o detoch ktore je treba ‚uspavat‘ dlhe hodiny a podobne. Ak dietatu ukazete ze takto sa zaspava, napr. 100 pohladeni, cecok 10 krat v noci, zaspat jedine vedla mamy, 10 rozpravok, tak sa dieta tomu prisposobi. V prvom rade je to ‚vasa‘ neistota, castokrat obsahujuca nevyriesene partnerske a osobne citove zalezitosti (aj podvedome). Urobili ste zo zaspavania aktivitu navyse, pretoze NEVIETE KUDY KAM. Fajn ked to takto chcete mat, ale dietatu tym robite medvediu sluzbu a lepsi rodicia z vas naozaj nie su.
Ahojte,
mam skoro 4 rocneho a doteraz nezaspi sam,musime pri nom lezat,kym uplne nezaspi. Predosle obdobie uspavania bolo rovnake ako ste popisali, zial nemam pre Vas lepsie rady ako ste uz uviedli. Jasne,ze je to unavne,ked hodinu pri nom lezim a ono este stale nespi, ale hold je to zive a „tulkajuce“ dieta co potrebuje mat pocit,ze rodicia su pri nom. Dokaze sa aj v noci zobudit a „skontrolovat“ nas, staci ale pohladenie a spi dalej. Ma pocit istoty a bezpecia a napriklad zaspavanie v inom prostredi /skolka,dedkovci,krstni/ mu nerobi problemy. Takze aj ked to mozno bude trvat este par rokov,ja vobec nezufam, lebo v puberte uz urcite zaspi sam, a ja si mozem aspon dovtedy kazdy vecer vychutnat blizkost mojho maleho anjelika. Samozrejme popritom chodim do prace a staram sa o domacnost. Urcite to nezvladam vsetko na 100pro a zdaleka nechcem z neho vychovat mamickinho maznacika, ale som rada,ze som hlavne mamou svojho syna a co sa tyka uspavania vobec nesuhlasim s robertou,ze vraj „Dieta sa musi prisposobit spolocenstvu a nie naopak.“ To co ma znamenat??? Ved je to dieta a ja ako rodic mam vyzivovaciu povinnost,co u mna teda neznamena len jedlo a strechu. Pozdravujem preto podobne zmyslajuce maminy a verim, ze ci uz maju samozaspavajuce alebo naopak v tomto smere narocnejsie deticky, ich laskyplny pristup im v starobe vratia. Lebo ak budeme trpiet stareckou demenciou alebo inymi neduhami, tak asi tazko budeme aj spolocensky prisposobive
Moje deti neuspavam, aj tak zaspavaju spokojne a vedia, ze ich lubime.
Mam tri male deti. Kazde bolo ine, tiez sme zazili reflux, novorodenecke koliky a podobne. Ale napriek tomu deti u nas zaspavaju same. Tak si dovolim ponuknut moje osvedcene triky, ako nato:
1. Vymysliet ritual zaspavania uz v den prichodu z porodnice, idealne (v den narodenia), a ak dieta nema nejake vazne bolesti prisne ho dodrziavat. U nas – vecer sa snazime, aby sa deti ukludnili, najest, okupas, pri tlmenom svetle obliest, prebalit a v tichosi nakrmit a dat do postielky. Ak aj dieta spociatku dve tri minuty placka, je to znak, ze sa snazi zaspat.
Postupne k ritualu pribuda u nas pusinka, pohladenie, rozpravka, ci posepkanie nasho tajomstva- co pekne ho caka na dalsi den. Kedze u nas skolkar ide sspat s obomi malymi detmi v rovnakom case, ma este moznost sa pri svetielku trochu v positelke pohrat.
2. Male dieta ukladat do postielky s minimalnym slovnym doprovodom – maznat, spievat a kecat s nim ste mohli cely den.
3. Podobne v noci – urobit pri prebudeni, ak je to mozne, tak v pritmi len to najnutnejsie a podla moznosti bez zbytocnych slov.
4. Ak uz zacnete s nejakymi uspavacimi technikami – pozor, co zvolite. Pamatajte, ze aj to najmensie dieta si totiz zapamata vsetky prijemne veci, a dalsie dni sa toho bude placom dozadovat. Cim viac tzv. „relaxacnych pozitkov“ dietatu ponukate, tym vacsiu budu pre seba dobuducna pripravite.
A ak sa inak neda, skuste to, co vas najmenej zatazuje. Napriklad len tak mierne pohojdavat leziace babo na vasich kolenach.
5. Deti od prveho dna davajte spat do postielky. Je to urcite prenho zdravsie, bezpecnejsie a pohodlnejsie.
6. Ak sa uz zobudi, nedrzite ho zbytocne v postielke proti jeho voli, aby si ju neznechutil.
7. Urobte mu z postielky maly raj – prijemne miesto, ktore ho zaujme, ale aj ukludni – tlmena lampa s detskym motivom, pekne obrazky na stene, hojdajuce sa plysaciky atd…
8. Ak uz raz vyberiete kocik, pamatajte, ze ho budete vyberat kazdy den. Ak nastartujete auto, mozte startovat aj zajtra.
9. Snazte sa porozumiet ich placu. Nie kazdy je totiz bolestivi, ci nastastny – niekedy je to len tuzba vas vidiet. Nemusite hnesd vyberat z postielky. Tak sa mu len ukazte, ze existujete, alebo ho pohladkajte, aby vedelo, ze ste na blizku.
10. Male deti nie len potrebuju, ale istym sposobom aj oblubuju rovnake ritualy (aj vecerne). Dava im pocit istoty a bezpecia.
Naopak nove vecerne atrakcie ich sice v tom ktorom momente upokoja, ale je to taka casovana bomba nastavena na dalsi den.
Viem, ze je tazke tieto zasady dodrziavat, ked ma dieta problemy – vtedy sme aj mi nosili, ukludnovali, hladkali, dokonca tie malicke niekolkotyzdnove ubolene telicka uspavali pri zvuku fenu. Ale len co boli deti v pohode ihned sme nastavili stabilny uspavaci ritual. Drzim palce
Ahojte maminy.Naozaj je každé dieťa iné a samozrejme aj každý rodič.Mám dve dcéry.Jedna má 12 rokov a druhá 2 roky.Obidve mali a majú Ger /reflux/.Keď boli maličké,tá staršia až tak nie,ale tá mladšia sa vždy dusila,keď jej mliečko išlo aj noštekom.Po každom papaní sme sa nosili aspoň hoďku,aj v noci,inak jej vždy vybehlo.Nepomohlo ani polohovanie.A tak sa naše dievčatá naučili spávať na rukách.Staršej sa stav skor upravil a potom zaspávala so mnou v posteli,cez deň nespala od dvoch rokov a aj odvtedy spávala celú noc./Dovtedy sme v noci zvraciavali/Nie preto,že bola viac unavená,ale ten obednajší spánok proste nepotrebovala.Mladšia zaspáva pri spievaní pesničiek so mnou na fit lopte.Celú noc stále neprespí,pretože sa budí že ju bolí bruško.Cez obed po uspávaní spiinká aj dve hodiny.Skúsila som ju nedať spať,ale to bolo večer ešte horšie.Plakať by som ju nevedela nechať.Tak to robila sestra a naučila syna krásne zaspávať samého.Ja to tak neviem.Na druhej strane neterka spinká od svojich dvoch mesiacov sama vo svojej detskej izbe bez uspávania a celú noc! Asi to je naozaj tak,že sme každý iný.Myslela som si ,že dieťa po 10 rokoch bude niečo iné,ale Ger máme znova a s tým aj problémy.Ale neľutujem,dievčatá by som za nič na svete nevymenila.Sú naše a tak sa budeme uspávať na lopte,kým nebude ten správny čas.Verím,že to bude skoro.
No niektpre nazory su az neskutocne aj ja mam dve male deti a obidve vecer tulkam stiskam a som pri nich kym nezaspia tak je to stale a nemenila by som aj ked niekedy padam od unavy .Ale naco som mala deti ak som ich chcela odkladat a komandovat????Ja sama neznasam linajkovi zivot a nerobim to ani detom ked chce spat idu ak nie som pri nich a citame si alebo nieco podobne kludne.Takze maminky sikulky je pekne ze deti robia co chcete vy ale raz sa to aj tak zmeni pretoze su to tiez len ludia z vlastnymi citmi a pocitmi.
Janica, hovoris mi z duse Nemam cas citat vsetky tieto rady a navody, ani ich teda nechcem komentovat, ale nie je nad to, zaspavat pri dietatku, tulit sa, „mlieckovat“, neskor rozpravat rozpravky, pocuvat hudbu…. Je to carovne a tiez som niekedy unavena, tiez to niekedy trvalo dlho, ale nevymenila by som to za zaspavanie s placom ked je dieta same v postielke… Ved kde je problem, ze chce byt dietatko s nami? raz ho to prejde, to je iste.
Mile maminy, kazda mate kusok pravdy, kazde dieta je ine, vychovala som troch synov, dvoch nespavcov a jedneho sipkoveho ruzena. Moje skusenosti su take, ze s tym uspavanim treba zacat uz ked je v brusku, ked je mamina pokojna, ma dost spanku, aj dietatko sa narodi pokojne a rado spi. Velke kuzlo je usmev. Ked ukladam spat svojich dvoch vnukov po ritualoch s umyvanim, vyvetranim, atd, som pokojna, dycham cim pomalsie, usmievam sa na nich, aj ked sa hned neprestane hybat, vystiskam, vybozkavam, pohladkam a prenasam na nich pokoj, ze je vsetko tak ako ma byt a inak by ani nemohlo a spia. Vzdy. Niekedy po 20 min, niekedy po 10. podla toho, aki su nepokojni na zaciatku. Kto chce, nech vyskusa, mne to funguje.
Váš komentár
pobavili ma vsetky nazlostene komentare- kto naozaj nezazil nepochopi. ja som sa snazila mojho nespavca naucit od zaciatku- chodenie kazdych 5min, nebratie na ruky a pod. ritualy- aj tak sa vzdy dogrcal- nikdy som ho nenechala plakat dlhsie ako5min- vzdy som za nim dosla-[a to mal odobie okolo 1roku ked cez den nespal vobec! a je pravda, ze vecer nezaspal skor.] skratka musel dozriet a od 2 rokov zaspava sam. Spravne navyky zaspavania? skusala a studovala som vsetko, na kazdeho plati nieco ine- tvarit sa mudro v takychto veciach je smiesne, a vobec neplati ze by to bolo ine keby mala viac deti alebo viac roboty- len by si zastrela oci a nevidela kde ma dieta problem- hovorim z vlastnej skusenosti!
Keby ste boli zatazene pracou, ktora by zivila vas aj vase decko, a decko by bolo pritomne pri praci, taketo nezmysly by ste nerobili, Spravne navyky treba pestovat os prveho dna, a nie ospravedlnovat pred sebou nahlupne a nekompetentne postupy
Ahojte maminy, pri čítaní niektorých príspevkov mam fajne nervy, hlavne na tie, ktoré majú kopoec prázdnych slov – mala si to urobiť tak alebo onak, budťe radi milé „múdre mamičky“ že ste tento problém nemuseli riešiť aj vy každé dieťa je iné, niektoré pekne a veľa papá iné nie a nie sa najesť a tak beháte s lyžičkou po izbe len aby Váš miláčik trošku napapal a tak je to aj zo zaspávaním jedno dieťa je spavé a druhé je živšie a má problém zaspinkať. To je na svete krásne že každý sme iný že nie sme všetci rovnaký na jedno kopyto. Mne sa fejton veľmi páčil a oceňujem trpezlivosť a lásku maminy ktorá dokáže toto všetko urobiť pre svoje dieťa a nie ho len sucho hodiť do postielky zhasnúť a zavrieť – však ono je už veľké a mamu nepotrebuje MUSI zaspavať samo.
No urcite, behat s lyzickou!!!!! Mam dvojcata a jednu strasiu, ked nechcu jest tak sa nerobia ziadne gantle, ten co nechce jest, tak je odlozeny vedla a jednoducho jest nedostane, jedine co dostane su tekutiny bez cukru, Po dni vzdy jedia normalne. Ked nechcu jest, asi maju dovod, ale tocit mnou teda nebudu. Taktiez neuspavame, ked niektory nespi je odlozeny do dennej detskej izby, ale ziadne vybavovacky sa, najedenie prebalenie pohladkanie a konci sa. A vacsinou je pokoj, len treba od decka aj vyzadovat. Funguje to. Som zvedava ci sa tak gantluju s detmi matere ludi zijucoch v tych najtvrdsich kutoch Zeme. Dieta sa musi prisposobit spolocenstvu a nie naopak.
Ako pri vsetkom, aj zaspavanie zavisi ako od dietata tak od matky. Niekedy si myslim, ze sme mohli byt prisnejsi a mali by sme teraz vacsi „pokoj“, ale zas neviem, co by som 2.krat robila inak. Maleho som kojila skoro 2 roky, zaspaval vzdy pri tom, takze je asi prirodzene, ze si ma pri zaspavani vyzadoval aj nadalej. Suu, citat rozpravky pred spanim som zacala aj ja, robim to doteraz a tesi ma to. Az na to, ze ho to nikdy neuspi :-)) Cca 3/4 hodiny uspavania tak ci tak. Ale zistila som, ze problem je najma svetlo, co ho rozptyluje. Takze napriek protestom som zvolila system precitat rozpravku, potom zhasnut a este potichu nieco rozpravat (najlepsie nieco nezazivne a pomaly stisovat hlas az na uroven pocutelnosti 🙂 ) Erika, Cvetana, ako pisete, dufam, ze aj nase druhe bude vacsi spavec ako nas prvorodeny. Ozaj, skoro som zabudla, uz tyzden spi v skolke uplne bez problemov!
no drzim palce ked si niekto myslite, ze ste naucili zaspavat 2 mesacne dieta
)) moj maly spal aj bez nejakeho „ucenia“ do 13 mesiacov ako na povel (aj cez den aj v noci) a potom proste zacal byt temperamentnejsi a momentalne (ma 20 mesiacov) musim nejakych cca 10-15 minut pri nom lezat kym zaspava, proste sa zmenil a ja viem, ze nema zmysel ho nejak nutit alebo terorizovat, ono sa to zase zmeni (dufam ze coskoro 
a nauci sa zaspavat sam
Krásny článok, pobavila som sa, aj nahlas zasmiala. Super. No čo sa týka problému so zaspávaním tiež by som sa chcela pridať k názoru – skutočne každé dieťa je iné. Odsudzovať hojdanie, vozenie, čičíkanie na rukách, či iné láskanie s dieťatkom pred spaním môžu len matky, ktoré majú bud len jedno dieťa a tým aj nedostatok skúseností/lebo z vlastnej praxe viem, že niektoré deti skutočne krásne zaspávajú samé, alebo skutočne viac detí, ktoré spávajú spolu v jednej izbe a o seba sa postarajú spoločne- alebo ak chcete, napodobnia už starších súrodencov/samozrejme už zaspávať bez plaču- lebo verte či neverte nepoznám takú matku, ktorá by vydržala srdcervúci hodinový plač, nie jedného, ale 3-4 detí naraz. Ja mám dvojročného synčeka a uspávam ho každý večer aj popoludní piesňou. A zaberá to. A je mi to príjemné zaspávať v náručí s mojím dieťatkom, lebo neuplynie dlhá doba a takéto krásne chvíle budú v nenávratne preč. Moja „veľká dcéra“ ma o tom presvedčila. No na rozdiel od chlapčeka ked bola ona malička, skutočne sme povedali rozprávku, dostala pusu na dobru noc, zhasli sme a spinkala sama. tak veľa radosti milé mamičky s krásnym uspávaním vašich drobčekov. Verte že robíme správne – lásky nikdy nie je priveľa.
A inak, to s tym startvanim auta v noci…:}}}} By ste neverili, ale bratranec mi rozpraval o jednom jeho znamom, ktory mal maleho nespacika, ktoreho tak naucili zaspavat v autosedacke, ze inak nezaspal. A tak ich bolo vidat kruzit s autom podvecer po meste…:}}} Smejem sa, ale muselo to byt kruteee…ale sami si zvolili tuto cestu, nemali podlahnut a skusat ine moznosti{v ramci detskej izby a postielky!!!}
Juuj, precitala som si znova moj prispevok a zda sa, ze som to napisala dost tvrdo a ani som to tak nemyslela… Ja som totiz tiez proti „vyplakavaniu“ {myslim, ze je to ta najkrutejsia vec na svete} a tych 15 minut, to sme tam za malou chodili, ukludnovali ju, ale ziadne vyberanie z postielky. A nebolo to nic zabavne…Ale musim sa vam aj priznat, ze sa mi zda, ze to nezaspavanie bolo aj z mojich liekov, ktore som brala, aj ked to boli len nejake „vytazky“. Pretoze akonahle som ich vysadila, malicka do tej osmej pekne vzdy zaspinkala. Inak, ani my to doteraz {mala ma uz 3mes.} nemame nejake ruzove, napr. vcera bola nejaka nervozna, cely den spala strasne malo a potom vecer nie a nie zaspat…len s cumlikom a aj to kym jej nevypadol, takze v nejakych 15-30 minutovych intervaloch. Tak my s mazelom, uplne zniceni, sme sa o pol desiatej dosuchtali do postele a hybaj spat-to vzdy zaberie!!!! A ak aspon v noci pekne spinkala a zobudila sa az o tretej a potom rano. Aj tak mam stale pocit, ze jej to zaspinkavanie nejde, ta faza“zaspinakvame uplne sami po pozerani sa na hracky v postielke“ je akosi nenavratne prec. Teraz uz len cumel zabera, ale skusim level cislo dva a tym je citanie rozpravok. Alebo je este skoro?
Skusala som na bambulu aj vyplakanie, ked uz mala tych par mesiacov, chodila som ju hladkad kazdych 5-10 min, vydrzala som to takmr dve hodiny. Nezaspala. Ani ked som to opakovala neskor, ani dalsi den… este ma aj pri kojeni zacala kusat, potvora pomstychtiva…:-)) Kto nezazil, nepochopi.
Podla mna uspesnost zaspavania nie je len o discipline rodicov. Vela zalezi od temperamentu dietata. Mam dve deti – a je to neporovnatelne!!! Starsia bambuka je nespavec. Kupel ma vraj na deti posobit upokojujuca, na nu nie, este len potom zacala vzdy vyvadzat. Aj ked sa jej ako chce spat tak so spankom bojuje, prehadzuje sa, aj si pokrici (uz ma 3.5 roka). Musi byt fyzicky tak unavena, ze sama „odkvacne“. Bola so aj u psychologov, vraj je „drazdiva“. Junior je pravy opak, vdaka Bohu, len nesmu spat spolu v jednej izbe, inak sa zobudi aj on.
Ja len poznamku k vyplakaniu – som absolutne proti. Ale skusala som to kombinovane, t.j. nechat maleho plakat 3 minuty, vratit sa, pohladkat, pocmulkat, odist. Znova sa vratit po 5 minutach atd. Baby, srdce mi trhalo, aj ked som ho nechavala plakat tych 5 minut, hodinu by som nevydrzala, ale prave moje navraty k nemu ho presvedcili, ze mama je tu, vrati sa, ked potrebujem, ale z postielky ma nezdvihne. Prvy den to takto vydrzal v sumare asi 20 minut… druhy den asi 10 minut a na treti den zaspal sam.
krasne napisane, mas moj obdiv, pretoze je velmi jednoduche nechat dieta vyplakat a vysilene zaspi. preto existuje tolko uspavaniek, aby sme sa s detickami uspavali, hladili ich a ony citili, ze sme tu, su v bezpeci. len sa tym chval, ze si taka mama, ktora je obetava. drzim palce, nech nam este toto krasne obdobie trva, lebo ako to tu uz niektora napisala, horsie bude, ked povie: „mama, nechaj ma teraz sameho“. 🙂
usmevne 🙂 pripomina mi to mordovanie sa so starsim synom (2,5r), a vyskusanie vsetkych moznych sposobov zaspavania….az kym neprisla sestricka (10mes) a tak sme presli na spanie vo svojej postielke a sami. asi tyzden trvalo, kym prisiel na to, ze aj ked bude plakat a to aspon 3 hodiny, nikto si k nemu lahnut nepride, len ho pohladka, da mu pusu a pojde prec. a tak som malu uz od malicka naucila, ze sa nespi pri didke ale v postielke. funguje. len treba trpezlivost. hoci niekedy to neide a tak deticky lietaju po byte, kym sami neodkvacnu. 🙂
Ahoj Mati, tu je KKL 🙂 no vidim, ze s tym zaspavanim sme na tom rovnako. Kubko mal od narodenia problem zaspinkat, tak som bola rada, ked vobec zaspinkal pri papani a tak to je dodnes. Zaspinkava pri dide, inak nezaspi, pripadne sa to podari v aute alebo v kociku, ale zamerne ho tak neuspavame. To len pocas beznej prechadzky alebo presunom autom do BA. Ozaj, nepouzivate Skype?
Suu, auto som vecer nikdy nestartovala, tam mi zaspaval iba cez obed cestou domov :-)… Nie som stastna, ze to uspavanie je taketo, ale nie je to len o „nauceni“ a „trpezlivosti“. Deti su naozaj kazde uplne ine. Keby mi bol zaspinkal po 15 minutach placu, tak sme davno za vodou. Ale dokazala by si byt trpezliva, aj keby ti plakal napr. hodinu, niekolko dni? My sme vyplakanie par krat skusali, ale bol taky hotovy, ze sa ledva vedel nadychnut, upoteny a vysileny, to som proste nedokazala. Ved to babetko nechape, preco k nemu nepridem a necham ho revat na retu. Teraz, ked je vacsi, sa uz snazime byt prisnejsi, vecer si aj poplace, ked vymysla (ale uz vie preco). A cez den ho bud uspim alebo nie, nutit ho asi nema zmysel. Drzim palce vsetkym mamam nespavcov 🙂 a dakujem za prispevky.
baby, len nie kazdy ma dieta, ktore akoze po „jednej“ noci ked si trosku poplace si uvedomi, ze to uz tak ma byt a ma zaspavat same. keby bolo 100 deti, tak kazde z nich je ine a nezbedne, ale zlate.
u nas nefungovala autosedacka, ale fit lopta a tiez si teraz s usmevom spominam na cely repertoar pesniciek, ktore pocas skackania frcali
bolo to mile citanie a pripomenulo mi ake to bolo a stale je zaspavat s krpcom.
Ja suhlasim s „preco“. Aj my sme mali po porode fazu „autosedacka“, donekonecne uspavanie a tak…ale nikdy sme sa nestali otrokmi tym, ze by sme vecer startovali kvoli nasmu chrustiku auto, alebo vytahovali z kocikarne kocik! A po mesiaci sme si povedali,ze preboha, ved vecer nic ine nerobime, len behame do spalne a spat ako blbi a jedneho vecera sme ju proste nechali trosku si poplakat. A predstavte si, malicka pochopila a po 15tich minutach zaspinkala! Boli sme hotovi a konecne sme si prvy krat mohli pozriet aspon spravy. Dnes{ma 2 mesiace} ked je spravne unavena a dobre sa napapka, polozim do postielky a odchadzam. Spinka uplne sama! Niekedy ale potrebuje mensie podporne postriedky ako cumlik, alebo este jedno krmenie. Tak vidite, len trpezlivost a vsetko sa da, len by nam to nemalo prerastat cez hlavu, lebo ten maly z pribehu uz podla mna len vyuziva to, ze jeho rodicia skacu ako on piska.
Musm povedat, ze to ma hlavu a patu. Tiez je pravda, ze je to trochu suche a chybaju tomu trosku grady. Ale fejton by to mohol byt.
milý fejtón
som sa pobavila.
staršieho syna (2,5roka) sme naučili samého zaspávať v 8mesiaci, keď začal protestovať, tak sme ho ukladali aj 15x za večer, prísť, uložiť, pohladkať, cmuk dobrú noc. Bavilo ho to týždeň, potom prestal.
v noci spí 12hodín v kuse, cez deň spať nepotrebuje.
mladší má 8,75 mesiaca a nie je žiadny problém so zaspávaním.
…ale preco,ved to bolo velmi pekne a humorne a hlavne sebakriticky a s laskou napisane, ved sa trosku skusme pozriet na veci, ktore nie su prave najprijemnejsie,a hlavne ked mame samozrejme pocit ze za tym je nase zlyhanie aj s trosku humoru a nadsazky…ved my matky nespavcov samozrejme ze vieme ze chyba nie je len v tom malom vysielaci….mne sa tento prispevok velmi pacil, taky moj humor inteligentny a az suchy…akoze som si zivo predstavila rytmus troch cunikov a tuky,tuky vo vajicku ma dostalo uplne:-)…a prave preto sa mi pacil ze som tiez jedna z tych neschopnych matiek, ktorej dieta tiez nezaspava stylom- polozim do postielky a odchod…a upozornujem autorku….ani pri tom tretom sa mi to nepodarilo a prave pri pisani tejto reakcie pravou nohou cincujem maleho v kociku, aby som mala tych par minut kludu a pokoja…fakt to stoji za to:-)…este raz, pobavilo ma to, pekne sa to citalo…
Aj u nas to pri prvom bolo uuuuplne rovnake. Hojdanie v autosedacke, dokonca aj nocne hojdanie po kojeni, ked sa nezadarilo pri opatovnom ukladani do postielky. Hojdanie na rukach pri hudbe – tancovanie… A prsko! Po dvoch rokoch sa sam odstavil a my sme museli vymysliet co so zaspavanim. Nahradilo ho skrabkanie na chrbatiku (preco nie???) – spolocne spanie s rodicom. Juuuuj, ake to bolo super! Potom sa narodil presne taky bracek, ako dufa autorka Martinka. (Iste jej to vyjde.) Ten zaspaval konecne aj v kociku a, jasne, na prsku. Po troch rokoch, ked som ho odstavila ja, zaspava SAM v postielke. Po precitani rozpravky. Aj starsieho brata tak naucil.
Hore hlavu, dobre to robis! :-)) Horsie to bude vtedy, ked ta bude posielat prec, no nie?
preco si ho nenaucila v spravnom veku zaspavat,ved si otrokom,uz sa to dobrovolne nenauci a bude te viac a viac terozizovat ,tymto by som sa nechvalila,ako sama pises pri rduhom si to nebudes moct dovolit,lebo prve na klinec nezavesis , keby si tu istu energiu bola dala do naucenia spravneho navyku zaspania,davno mas pokoj ,vybrala si si len na oko lahsiu cestu ,ona je tazsia