Rola otca (alebo iného muža blízkeho matke) v rodine

Mgr. Ján Odzgan 6

O role matky v rodine, o jej povinnostiach, výchovných prístupoch k dieťaťu, o starostlivosti existuje množstvo literatúry.

Ale čo otcovia alebo iní muži blízki matke, ktorí sa dostávajú do styku s dieťaťom? Aká je ich rola?

shutterstock

Je nedeľa popoludní. Petra, mamička dvojročného Šimonka odišla poupratovať riad z rodinného obeda. Malého nechala s oteckom, nech sa chlapci trošku zahrajú. Zvedavosť jej však nedá, poočku sleduje čo sa medzi nimi deje.

Oni sa zatiaľ bláznivo hrajú, Šimonko stojí na kraji gauča a celý sa od vzrušenia a smiechu trasie. Petre prebehne hlavou predstava ako zo zlého filmu – Šimonkova noha skĺzne a on padá na zem rovno na hlavu. Vystrašená Petra preto pribehne do obývačky a spustí: 

  • „ Dávaj trochu na chlapca pozor, nevidíš, veď skoro spadol, tebe ho na chvíľku dať…“
  • „Ale veď sa nič nedeje, všetko pod kontrolou“ odpovie Michal.

Tu scénu zastavme.

Poznáte takúto, alebo podobnú situáciu u vás? Čím je špecifická? Odpoveď môže znieť: prístupom. Prístupom matky a otca k dieťaťu. Poďme sa na túto problematiku spolu trochu pozrieť.

 

Ale čo otcovia alebo akýkoľvek iní muži blízki matke?

O role matky v rodine, o jej povinnostiach, rôznych výchovných prístupoch k dieťaťu, či problémoch spojených so starostlivosťou o dieťatko existuje množstvo literatúry. Ale čo otcovia alebo akýkoľvek iní muži blízki matke, ktorí sa dostávajú do styku s dieťaťom? Aká je ich rola?

Bežne prijatý pohľad vníma muža ako pomocníka, ženy pri výchove detí. Čo však k tejto téme hovoria novšie poznatky a výskumy? Chápu rolu otca ako komplementárnu, teda rovnocenne sa doplňujúcu k role matky. V tomto pojatí má svoju špecifickú funkciu a miesto.

shutterstock

Tak napríklad J. Le Camus hovorí o rozdieloch v správaní sa matky a otca v plaveckom bazéne.

Matka si podľa týchto pozorovaní natočí dieťa tvárou k sebe, pričom sa sama odvráti od ostatných detí v bazéne. Naplno sa venuje dieťaťu, pevne ho objíma, priebežne kontroluje jeho teplotu, otiera mu vodu z tváre, pohojdáva ho a rozpráva mu. Zdá sa naplno uspokojená samotným kontaktom s dieťaťom.

Naproti tomu otec s dieťaťom experimentuje, vyhadzuje ho, nevenuje príliš pozornosť tomu, či sa dieťa napilo trocha vody a keď zaregistruje, že ide plakať, začne s ním robiť niečo iné, aby odvrátilo jeho pozornosť od plaču.

U matky je snaha získať pozornosť dieťaťa a udržať jeho bezpečie. Otec vystavuje dieťa novým situáciách, podnecuje ho.

Už z nasledujúceho príkladu sa dajú vysledovať určité charakteristické znaky správania sa matky a otca. U matky je to snaha získať pozornosť dieťaťa, udržovať telesnú blízkosť, ako aj starostlivosť o jeho komfort a bezpečie.

U otca ide skôr o zisťovanie toho čo dieťa dokáže, podnecovanie aktivity, interakcie a niekedy aj vystavovaniu dieťaťa náročnejším a novým situáciám.

Keď sa dieťa cíti zranené, radšej vyhľadá matku

Výskumy tiež poukazujú na to, že keď sa dieťa cíti neisté, zranené, alebo choré radšej vyhľadá matku. Ak chce dieťa preskúmať niečo nové, či žiada o pomoc, radšej ide za otcom. Vo všeobecnosti by sa teda dalo povedať, a výskumy to naznačujú, že mamy poskytujú dieťaťu vo veľkej miere oporu a pocit bezpečia do ktorého sa môže dieťatko uchýliť.

Otec je z tohto pohľadu skôr akýmsi „mostom dieťaťa do spoločnosti“, podnecuje jeho odvahu riskovať a skúšať nové, otvára mu cestu do sveta.

Nebyť bezpečia od matky, neodvážilo by sa možno riskovať s otcom.

A tu je práve možnosť vidieť vzájomnú prepojenie týchto rolí. Nebyť matkinho pocitu bezpečia, ktoré poskytuje dieťatku, neodvážilo by sa možno riskovať. Na druhej strane, nebyť určitého riskovania, ktoré zabezpečuje prítomnosť otca, neučilo by sa možno dieťa tak rýchlo novým zručnostiam. Preto si treba uvedomiť, že ženská aj mužská prirodzená rola majú vo vývine dieťaťa svoju nezastupiteľnú funkciu a dôvod, a ich vzájomné akceptovanie a pochopenie je viac než na mieste.

Pri rozprávaní sa o roli muža a ženy v rodine treba spomenúť, že každá rodina je veľmi špecifická a preto sa prejavy, ktoré sme v tomto článku popisovali môžu meniť a byť rôzne. Ak by mala niektorá z mamičiek, či oteckov chuť dozvedieť sa viac z teoretických poznatkov k tejto téme, odporúčam knižku českej autorky Lenky Šulovej – Raný psychický vývoj dítěte, zo zdrojov ktorej aj vznikol tento článok. 

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (22 hlasov, priemerne: 4,50 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Super článok.

    Na výchovu prvého dieťaťa som bola v podstate sama – jeho otec skoro vôbec nebol doma a ak aj bol, musel oddychovať… Takže „výchova“ z jeho strany bola taká, že zobral malého párkrát na futbal, na pizzu a tak.. Teraz, keď mám úžasného manžela, ktorý mi nepomáha s výchovou, ale vychováva SO MNOU našu dcérku a tiež je príkladom aj pre môjho syna, je situácia úplne iná. Čas trávený s deťmi, s rodinou ho napĺňa a namiesto vysedávania v krčme či s kamarátmi si nájde čas radšej na nás. Samozrejme, okrem práce má aj svoje koníčky, ale rodina je vždy prednejšia. S úžasom sledujem, ako ho deti zbožňujú, dokonca môj syn, ktorý je už v pubertálnom veku ho úplne rešpektuje. Aj ku lekárovi s malou chodíme spolu, našťastie má prácu, kde si môže zadeliť čas tak, aby mal voľno, keď potrebuje. Každej žene odkazujem, že radšej mať menej peňazí v rodinnom rozpočte ako manžela, ktorý nemá čas sa venovať rodine. zwinker smile

  2. Len keby sa tým chlapom chcelo venovať deťom… 🙁 Často to ostáva len na matke a ak si muž nájde čas, tak on „POMÁHA“ svojej žene s výchovou, hoci je to fakt, že on má na výchove riadny podiel a nie je to žiadna výpomoc.

    mart1n, to si mal skôr myslieť na dôsledky rozvodu a zachraňovať manželstvo a nie sa teraz vláčiť po súdoch. Striedavá starostlivosť je dobrý nápor na psychiku dieťaťa a takisto to prináša aj veľa praktických problémov v neskoršom (školskom) veku. Zase sa nám sem z Európy valí ďalšia blbosť… Evil

  3. Naozaj super clanok – ako keby som sa pozeral na situaciu u nas; bohuzial sme sa rozviedli a matka nesuhlasi so striedavou starostlivostou o ktoru mam zaujem – je presvedcena, ze jej opatrny pristup je jediny spravny a proti SOS argumentuje prave mojim pristupom potobnym tomu, co je tu prezentovany pozitivne, ale vnima ho celkom negativne a postupne obmedzuje moj styk s dietatom:-(

    Ideme sa sudit, dietata sa nevzdam!

Pridaj komentár