YETI na materskej (2)

Martin Cesnek 3

Môj úvodný mesiac tatu na materskej som celkom dal. Po zvládnutí základných procesov prebaľovania , fľaškovania  a kočíkovania prišli na rad iné témy dňa.

Kartička nášho malého postenca zažívala svoje hviezdne obdobie.  

Pevnosť Boyard vybudovaná

Po mesiaci sme usúdili, že malá postieľka je ti na poobednajší spánok naozaj malá (rád si cestoval), a preto sme ťa čoraz častejšie ukladali do tej veeeelikej. Bezpečnosť na prvom mieste. Vankúšme,  prikrývkvy, deky boli nosné barikády, ako ističe poslúžili stoličky. Malá postieľka tiež plnila svoj sekundárny význam ako bočná stena… No hotová pevnosť Boyard.

Lenže ty si bol iný buldozer 

V jedno ráno, presne, keď si mal pol roka, sme počuli bum. Cestou na zem si ešte štrajchol aj tú postieľku. Hoci si plakal tak 30sekúnd a nejavil si žiadne známky otrasu, vydesení rodičia neváhali a rozhodli sa  vyskúšať bratislavskú zdravotnícku úroveň. V ten deň si si na RTG vyhotovil aj svoju prvú nadrozmernú fotografiu.  

V hlavičke si nič nemal, na čo pohotovo zareagovala mamina: „ … vidíš , vždy som ti hovorila, že je po tebe…“

Takých pádov potom ešte bolo a z času od času sme si vyskúšali aj dlhší pobyt v nemocnici, to vieš, prvé teploty nad 40, vtedy sme ešte nevedeli, že to môžeš mať aj zo zubov…

Prišli sme prezimovať do Serede

Bratislavská stáž mi veľmi pomohla, no našim domovom bola Sereď, a preto sme prišli prezimovať sem. Chýbali mi krásne parky, dobré asfaltové  chodníky a predovšetkým svokrou predpripravený obed.  

Ale pocit domova a objavovanie nového prostredia boli novou výzvou.

Aj mamina zmenila miesto práce, aby bola pri nás bližšie. Čakala Ťa pekná nová izbička, Tvoja izbička. A v nej aj nové hudobné CDčka. Lebo bez hudby si proste nezaspal, a aj s ňou len s vysokým nasadením zaspávacieho personálu. 

Apropó  zaspávanie… 

To boli galeje.  Ocko ťa brával na ruky a brázdil po koberci ako po kruhovom objazde, stále dokola. 

15minút.

Nabral som ovahu a vždy som si povedal, teraz?! Risknem?! Uložil som ťa a … kuk očiská na mňa – hopaaa, weeee… Ďalších 15min…

Niekedy sa to podarilo na prvý krát, ale vačšinou mal „zápas“ 2 polčasy… 

Chlap do debaty

Počas dňa som sa s Tebou neustále „rozprával“ a vobec mi neprekážalo, že neodpovedáš. Toto je čo, Filipko? Voda. Čo je to? Voda… – vždy som si sám aj odpovedal. A tak sme neustále brázdili byt a mne už pomaly dochádzala fantázia. Sem tam sme išli k oknu a pozorovali svet. Tak vznikla aj moja „básnička“, ktorú si mal tak rád:

  • Vonku sú domčeky a zelené stromečky.
  • Pouličná lampa, pod ňou stoja autá.
  • Aj to naše zelené, parkuje tu v teréne.
  • Galantskú značku má, to je naša Fabia… 

Nebol to Rúfus, ale tebe to stačilo a mňa tešilo to tvoje „eťe“. 

 

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (24 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Nedalo sa to prebehnut aspon grammar checkom vo worde?

    -Kartička nášho malého postenca

    -Vankúšme, prikrývkvy, deky

     

    inak ako otca ma to prijemne pobavilo

Pridaj komentár