S cukrovkou v škôlke

Zuzana Špačková 9

Povedzte mi, prečo moje dieťa nemôže chodiť do škôlky? Prečo? Pretože má cukrovku?

A čo je preto horšie ako iné, zdravé deti? Nemôže mať kamarátov, učiť sa nové veci, zažívať škôlkarsky kolektív? Veď všetko mu nabalím, učiteľkám vysvetlím, donesiem od lekára potvrdenia a presný popis starostlivosti, stačí len kontrolovať, pichnúť inzulín…Stačí len…

iStock

Učiteľky nie sú zdravotné sestry

Nespokojných a pohoršených rodičov detí s chronickým ochorením Diabetes mellitus (cukrovkou) je určite mnoho. S touto chorobou na celý život sa naozaj žije ťažko. Je to ťažké pre dieťa, pre rodiča, rodinu, ale aj pre učiteľky v triede.

Rodičia chcú pre svoje deti len to najlepšie. A to platí aj v prípade integrácie medzi rovesníkov. Hlavne, keď už dieťa príde už do škôlkarského veku, resp. predškolského veku a mama aj po „predĺžení rodičovskej dovolenky“ z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa, musí ísť naspäť do práce.

Lenže rodičia s problémom diabetes mellitus 1. typu, pri ktorom sa deťom pichá inzulín, sú už všetko naučení, vedia ako a kedy ich dieťa reaguje odlišne, žijú a podriaďujú sa tejto chorobe. Je to ich súčasť života.

Pre pedagogických i nepedagogických pracovníkov v škôlke je dieťa s touto diagnózou celkom záťaž. Hlavne psychická. Tá zodpovednosť je naozaj veľká. Nie sú vyštudované zdravotné sestry ani opatrovateľky.

Prijať, či neprijať dieťa s cukrovkou do škôlky?

Ak má dieťa medicínsky diagnostikovaný Diabetes mellitus 1. typu, je v súlade so školským zákonom dieťaťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP), ak mu túto diagnostiku vykonalo školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, ktoré je zaradené v sieti škôl a školských zariadení ministerstva školstva. Konkrétne je dieťaťom chorým alebo zdravotne oslabeným.

O prijatí dieťaťa so ŠVVP do materskej školy rozhoduje riaditeľ na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast, školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a informovaného súhlasu zákonného zástupcu.

Prijímanie detí so ŠVVP školský zákon aj vyhláška MŠ SR č. 306/2008 Z. z. o materskej škole v znení vyhlášky MŠ SR č. 308/2009 Z. z. umožňuje, ale neukladá to ako povinnosť.

Na prijatie dieťaťa s cukrovkou musia byť v škôlke podmienky

Riaditeľ MŠ musí vždy pred svojím rozhodnutím zvážiť, či na prijatie takéhoto dieťaťa má alebo nemá vytvorené vhodné podmienky – personálne, priestorové, materiálne, atď.

Respektíve, či ich bude schopná po prijatí dieťaťa vytvoriť v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní ustanovenou zákonom č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.

Prijímanie detí do MŠ upravuje § 59 zákona c 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávanie (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Riaditeľ MŠ je povinný pri prijímaní detí do materskej školy dodržiavať princípy výchovy a vzdelávania stanovené v § 3 písm. c) a d) školského zákona, t.j. princíp rovnoprávnosti prístupu k výchove a vzdelávaniu so zohľadnením výchovno-vzdelávacích potrieb jednotlivca a jeho spoluzodpovednosti za svoje vzdelávanie a princíp zákazu všetkých foriem diskriminácie a obzvlášť segregácie.

iStock

Diabetické dieťa musí mať individuálny prístup

Deťom, ktorým bola diagnostikovaná cukrovka, pomáhajú rodičia a celá rodina. Deti si vedia všetko rýchlo osvojiť, naučiť a prijať ako bežnú súčasť životného štýlu. Vedia presne, koľko sacharidových jednotiek (SJ) môžu denne zjesť, čo môžu a nemôžu robiť.

Pri príchode do škôlky to musia zvládnuť rýchlo aj učitelia. Niekedy je to celkom náročné, keďže majú v triede väčšinou 20 – 25 detí, s ktorými aj tak dosť práce pri edukácii a bežných škôlkarských činnostiach.

Diabetické dieťa musí mať individuálny prístup. Sleduje sa (neustále) jeho stav, množstvo jedla, robí sa monitoring glykémie, nezabúdať mať v blízkosti zásobu rýchlo využiteľných sacharidových produktov (sladký džús alebo sladký čaj), ktoré mu pri poklese glykémie pomôžu preliečiť hypoglykémiu.

Je to o veľkej zodpovednosti

Je to veľká zodpovednosť, aby všetko sedelo tak ako má. Dohliadnuť na to, aby sa dieťa nedokrmovalo, sladkým – napolitánkami, keksíkmi, či čokoládkami, ktoré napríklad dostávajú škôlkari pri oslavách narodenín. Alebo aby nezjedlo veľa ovocia, ktoré deti dostávajú mimo naplánovaných jedál v niektorých škôlkach v rámci programu Ovocný deň, Ovocný týždeň.

Malý diabetik by nemal byť vystavovaný niektorým fyzickým aktivitám. Pri pobyte vonku treba sledovať, aby dieťa nebehalo. Učitelia vytvárajú pre tieto detičky inú aktívnu činnosť.

Manuál pre krízové situácie

Neodmysliteľnou súčasťou starostlivosti o takto handikepované dieťa je stručný manuál ako sa zachovať v krízovej situácii od odbornej lekárky. Uložený musí byť na viditeľnom mieste v triede.

Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia detí pri výchove a vzdelávaní upravuje aj školský poriadok v súlade s § 153 ods. 1 písmeno c) školského zákona. Žiaľ, konkrétnu otázku podávania liekov v materskej škole (MŠ) , v prípade diabetika pichanie inzulínu, neupravuje žiadny právny predpis.

Vždy je na rozhodnutí riaditeľa MŠ, po predchádzajúcom prekonzultovaní s príslušnými učiteľmi a ostatnými zamestnancami, či na materskú školu prevezmú riziko spojené s podávaním, pretože za ich podávanie sú v prvom rade zodpovední rodičia.

Ministerstvo školstva odporúča riaditeľom MŠ, aby si túto problematiku upravili vo svojom školskom poriadku.

iStock

 

Stravovanie v jedálni

Mnohí rodičia vidia v úprave stravovania veľký problém. Po dohode s riaditeľkou a personálom škôlky, však zvládne stravovanie diabetika aj škôlkarská jedáleň. Väčšinou stačí, ak kuchárky dajú malému diabetikovi to isté jedlo, ktoré pripravili pre všetky deti, len množstvo jedla prispôsobia jeho rozpisu stravy.

A ako to zvládnuť bez zbytočného stresu a paniky. Rodič, ktorý už má potrebné vedomosti o SJ, dopíše na kópiu jedálneho lístka na ďalší týždeň (väčšinou je už hotový vo štvrtok predtým) ku každému obedu množstvo jedla, ktoré budú kuchárky servírovať pre jeho dieťa.

Ak sú na obed plánované napríklad parené buchty, rodič donesie náhradné jedlo a odovzdá ho kuchárke. Detský diabetik by teoreticky mohol zjesť aj parenú buchtu, no z takého obeda by sa nenajedol, lebo toto jedlo nezodpovedá určeným hodnotám na obed detského diabetika.

Podľa predpisu diabetológa (ak neurčí inak) má dieťa na desiatu zjesť 2 SJ, na obed 4 SJ, na olovrant 1 SJ. Počet sacharidových jednotiek v jedálnom lístku určuje diabetológ.

Zdroje: www.klub50.sk, www.nrsr.sk

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (6 hlasov, priemerne: 4,30 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Kopírujem sem pohľad „z druhej strany“ V aprílovom Dieťati sa mamička dieťatka s cukrovkou Nela, autorka seriálu článkov o diagnóze diabetes mellitus 1. typu venuje téme škôlka a problémom, ktoré zažívajú mnohé deti a ich rodičia pri pokuse o prvé začlenenie malých diabetických detí do kolektívu ich rovesníkov v predškolskom zariadení.

     

    „Diagnostikovanie tohto ochorenia sa posúva do stále nižšieho veku detí, a tak začínajú čoraz častejšie prichádzať do kontaktu s týmto ochorením aj riaditelia a učitelia v materských školách. Rozhodnutie o prijatí dieťaťa s touto diagnózou do materskej školy sa pritom ponecháva len na individuálnom zvážení riaditeľov a učiteľov konkrétnej škôlky, preto by títo pedagogickí pracovníci nemali zabúdať na to, že sú v prvom rade ľudia. Sú to ľudia, ktorí by mali byť príkladom pre naše malé deti, ktoré im zverujeme do opatery. Ako sa asi cíti také dieťa, keď je na jednej strane konfrontované s tvrdou realitou diagnózy, ktorú si nevybralo a na druhej strane musí čeliť ešte aj odmietavému postoju zo strany zdravých dospelých ľudí. Nemajme, prosím, ilúziu o tom, že dieťa celú túto situáciu nevníma, že sú to veci, ktoré sa dejú mimo neho. Otvorený človek, vie „vyťažiť“ z každej životnej situácie (a teraz vôbec nemám na mysli hmotný prospech). Diabetické dieťa, či dieťa s akýmkoľvek zdravotným problémom, môže byť pre otvoreného učiteľa aj prínosom – môže stmeliť malý detský kolektív, môže naučiť deti správnemu vnímaniu inakosti, tolerancii, pochopeniu a pomoci jeden druhému,“ uvádza diamama Nela.

  2. Tento článok je celkom dobre zvládnutý, až na zopár drobností ako je napríklad regulovaný pohyb (smile emotikon) (autorka článku zrejme čerpala zo starých materiálov) dieťa s diabetom môže behať a športovať presne tak isto ako zdravé deti. Nie je pravda, že so stravou diabetického dieťaťa majú v škôlke problém rodičia, väčšinou je to problém škôlky v neochote odvážiť dieťaťu jedlo. Diabetické dieťa nepotrebuje špeciálnu stravu, potrebuje len odvážiť prílohu. Dieťa s diabetom môže v škôlke zjesť výnimočne aj buchty na pare a dokonca aj množstvo na ktoré má chuť, len ich treba vedieť spočítať a pridať adekvátnu dávku inzulínu. Čo má na starosti rodič, ktorý mu prípadne pripraví iné jedlo. Predpísaný počet SJ na deň nie je nevyhnutné striktne dodržiavať. Ako napríklad donútite dieťa zjesť určité množstvo jedla. Ja mám vo svojom okolí samé „nejediace“ zdravé deti, ak neberiem do úvahy fakt, že jedia väčšinou sladkosti. Zdravé deti sa k jedeniu nenútia, len tie diabetické musia všetko a môžu len to čo im zdraví dospelí láskavo dovolia a len v presne vymedzených hraniciach. Tento článok je príliš technicky napísaný, ktorý berie deti v škôlke (a to nielen tie choré) ako „kusovky“. Moja dcéra má školu vedľa rómskej škôlky, a keď vidím tie učiteľky, skoro každé ráno na prechádzke neprestávam žasnúť. Máme sa od týchto našich spoluobčanov toľko čo učiť, je neuveriteľné čo si dokázali pre seba a svoje deti v tejto spoločnosti vybudovať. Na desať detí 2 učiteľky, keď je detí viac učiteľky sú tri. Mám známu, ktorá sa po rokoch vrátila z Anglicka, chceli tu s manželom ostať žiť, po tom čo im v 3 rokoch ochorela dcérka na diabetes 1 Typu a odmietli ich v každej škôlke v okolí rozhodli sa znova vrátiť do Anglicka, kde sa prístup k týmto deťom nedá so slovenským porovnať. V Anglických škôlkach tiež nemajú „príkaz“ že musia prijať diabetické dieťa do škôlky, ale nedovolia si ho odmietnúť. V škôlkách a školách majú prepracovaný systém starostlivosti o tieto deti, ktorý si vyžaduje len o trošku viac práce naviac zo strany učiteliek. Všetko je už vymyslené, stačilo by to len okopírovať.

  3. Cele toto pisanicko je nevedomost (hlupost) ludi,neoverenie faktov. Mili pedagogovia,dieta prepustene z nemocnice ovlada svoj denny rezim. Dieta nieje chore,ma len iny zivotny styl,hlavne zdravy…od tich vami nazvanymi problematickymi detmi sa len mozete ucit! Hanbite sa! Som vami znechutena,ale jeden fakt vam vyvratim…dieta s DM1 potrebuje pohyb,moj syn chodi na sportove podujatia,je plno sportovcov s touto diagnozou…

  4. Ja by som chcela reagovat na pisatela „stop ignorantom“Citala som cely clanok a aj Vase reakcie a chcela by som doplnit par udajov a svojich nazorov.Viem ze ucitelky nie su zdravotne sestry a dieta s DM1 potrebuje vazne kontrolovat ,ale dieta ktoremu klesa cukor nebeha dalej ,zacne ho boliet brusko,alebo zoslabne a sadne si ,a je to vidiet aj na farbe toho dietata.Mojmu vnukovi zistili DM ked uz chodil do skolky mal 3 1/2 roka ,bol zvyknuty na deti a verte alebo nie deti mu strasne chybali ,pani riaditelka nechala rozhodnut pani ucitelky .Zo zaciatku sme ho chodili merat a pichat mu inzulin,pani kucharky nam dopredu na cely tyzden dali jedalny listok a navazili presne /vsetka cest/jedna pani ucitelka citala o tejto poruche co sa dalo a povedala ze bez problemov mu zmeria ,ale inzulin az postupom casu ,druha odmietla ,ked videla ,ze vnuk zostava aj napriek jej nevole v skolke zacala sa stazovat vraj ked chodime merat velmi vyrusujeme deti ,pritom sme ho zavolali k dveram/ odmeral si glicku podotykam sam ,pretoze tieto deticky sa ucia od zistenia DM si merat glycku same /.Potom dostal inzulinovu pumpu a bolo to vsetko jednodusie aj napriek tomu pani ucitelka bola stale proti.Dali sme prislub ,ze bude mat na pase svoj mobil ,sam si vedel odmerat ,sam si nastavil pumpu ,iba bolo treba skontrolovat hodnoty ci nastavil spravne ,a predsa musel zostat zo skolky doma ,pretoze pani ucitelka ,ked sme ho prisli pozriet a boli na ihrisku proste mu neodomkla satnu v ktorej mal ruksak so svojim vybavenim,tak jeho mama sa rozhodla ho nechat doma!V sept 2015 ide do predskolskej a nastupuje do tej istej skolky a toho isteho kolektivu,zmenilo sa vela ,pozna ciselka telefon zapnuty na pase a vie zavolat mame,ale jedno sa nezmenilo ma stale DM1 ,co urobi pani ucitelka osobne neviem povedat dopredu,keby si mozno precitala o tejto poruche/pretoze to nie je choroba a podavanie liekov ,ale porucha a podavanie inzulinu/mozno sa docita ,ze deti postihnute touto poruchou su velmi citlive na zmeny v ich tele a vedia povedat ,ze sa necitia trebars dobre ,alebo ze ked mu zazvoni nastaveny budik na mobile odide na bok a zmeria si glykemiu a povie do tel mame kolko ma,ze ony same vedia trebars povedat dnes nemozem vela behat povedala rano mama.Co sa zmeni za 12 kalendarnych mesiacov ,ved pojde do skoly a co tam mu povedia ,ze nesmie do ich skoly lebo ma diabetes?Alebo pani ucitelky v skole su zdravotne sestry?Dcera sa bola pytat na blizkej skole ci bude problem pri zapise a nastupe do skoly ked ma DM .A viete co jej odpovedala pani riaditelka ?Nie pani mame tu take deti a dokonca si pichaju inzulin,ale su to deti ako kazde ine ,a ze potrebuju viac pozornosti?Mame v triede aj vozickarov a myslim si ze to je iba + pre zdrave deti ked maju takychto spoluziakov ,ved ony sa musia naucia navzajom sa tolerovat.Podla mna toto je pristu riaditelky a ucitelky.

    1. Beriem aj nazor uciteliek ze je to riziko,viete kde dnes neriskujete ?A este jedno dost podstatne na zaver ,moj vnuk bol 1 1/2 roka doma ,zacal sa stranit deti a uzatvarat sa pred nimi,pretoze citil od pani ucitelky to co hovorila a citil sa iny ako ostatne deti .Povedzte ked mama bude s dietatom do 6 roku doma a ono pride do skoly ,ako si zvykne na kolektiv ,prvacik sa musi sustredit na ucivo a nie na deti ,pretoze z deti co zostanu doma sa potom stavaju samotari a to predsa nemozete chciet aby sa dialo.Tato porucha si vyzaduje vela studovat,vela pozorovat ,vela si vsimat ,ale na to pani ucitelky presa tam su ci nie ?

  5. S clankom absolutne suhlasim – deti s diabetom su deti so specialnymi vychovno-vzdelavacimi potrebami, ci sa to uz rodicovi paci alebo nie. Naplnou prace pedagogickeho asistenta je nieco ine ako podavanie liekov a sledovanie zdravotneho stavu deti v MS! Rodicia, bohuzial, v takychto pripadoch radi situaciu zlahcuju a prekladaju vlastnu zodpovednost voci svojim detom na plecia ucitelov. Rodic ma narok na predlzenu MD v pripade zdravotne oslabeneho dietata – to nevylucuje, aby na skrateny cas bolo dieta v kolektive deti MS a zdravotny servis si zabezpecil rodic osobnou asistenciou.

  6. PROSIM, ak nemate nastudovane potrebne informacie, nepustajte sa do pisania podobnych clankov! „Vdaka“ takymto a podobnym clankom sa vytvara medzi ludmi zbytocna demagogia a dokonca obavy z ludi a deti s DM1. Pritom DM1 sa v sucsanej dobe medzi malymi detmi siri ako epidemia a to chcete vsetky tieto deti izolovat??? Preco? Nie su fyzicky ani psychicky narusene, jedine co potrebuju je inzulin! To aj deti s okuliarmi vyradime z kolektivu? Ved, o ak si tie okuliare zlozia alebo nebodaj rozbiju? Tiez kvoli tomu nemozu napr. behat? Rovnako ako deti s DM1? Deti s cukrovkou naopak pohyb potrebuju!!! Vzdy sa da vsetko zvladnut, zavisi len a len od ludi. Ale preco ludom veci ulahcit, ked im ich mozeme skomplikovat, vsak? Mimochodom, skolky v pripade prijatia napr. dietata s DM1, maju narok na pedagogickeho asistenta…

    1. Myslel som, že nebudem musieť zasahovať ale voči Vám treba – akým pravom tu dávate informácie, že DMI sa v súčasnej dobe medzi malými deťmi šíri ako epidémia ? Mierne stúpa, ale epidémia ? Fakty sú takéto
      http://www.nczisk.sk/Documents/publikacie/2012/zs1311.pdf
      Ďalej, nie je pravda, že potrebujú len inzulín, i keď samozrejme hlavne ten, okrem toho ale potrebujú pomerne častú kontrolu glykémii niekoľkokrát denne a teda glukometer, prúžky a niekto to musí vedieť vyhodnotiť, čo nie je tak trivialna zaležitosť,viď napr Somogyiho efekt, veď preto sa pri DMI ani len neuvažuje, žeby mohli prejsť pod obvoďakov.Nie je to sranda, decko bez okuliarov nechate sedieť a nič sa nedeje , decko s hypoglykémiou, ktorú pedagog nemusí pri šantení rozpoznať može končiť bezvedomím a smrťou.
      Beriem, že tá veta, že dieťa s DMI nema behať je chybná, zrejme, tam mala byť veta , že pohyb dieťaťu s DMI treba ,ale kontrolovane. A musí sa mu potom prisposobiť alebo jedlo, alebo davka inzulínu, aby sa nedostavalo do krajných polôh hypo alebo hyperglykémii, inak totižto na dieťa s DMI pôsobí prechádzka, inak beh a inak plávanie.
      Samozrejme, že aj dieťa s DMI sa dá integrovať do kolektívu MŠ a zvyčajne to ide zariadiť, ale nie takýmto štýlom.Príliš tlačíte na pílu.Ten článok bol ústretový…

  7. Výborný článok .Nejdem ho hodnotiť z odborného hľadiska, len sa mi páči že to je prístup „ako by to išlo“. Teda čo robiť, aby to dieťa išlo zaradiť do kolektívu v školke.Proaktívny prístup. Ešte raz díky.

Pridaj komentár