Spať v škôlke – áno či nie?

Všetko je v poriadku, do škôlky ide bez problémov, aj kamarátov tam má, len to poobedné spanie. Keby sa tak nemuselo poobede obliekať do pyžamka a ísť si ľahnúť.

Prečo sa musí ísť v škôlke spinkať? Nuž, to je otázka, ktorú si dávajú nielen deti, ale často aj rodičia…

Stačí odpočívať

Prečo teda ten poobedný odpočinok a koľko má vlastne trvať? V dokumente Program výchovy a vzdelávania detí v materských školách, ktorý schválilo Ministerstvo školstva SR rozhodnutím č. 197/99-41 ako základný pedagogický dokument pre všetky materské školy, ustanovuje odpočinok ako súčasť denného režimu detí.

Ale pod pojmom odpočinok sa v tomto dokumente neudáva striktne, že to musí byť len spánok. V dokumente sa píše toto: „Odpoludňajší odpočinok sa postupne skracuje s pribúdajúcim vekom detí (odpočinok je širší pojem a nestotožňuje sa automaticky s pojmom spánok).

Najdlhšie odpočívajú alebo spia v MŠ 2 – 3-ročné (príp. aj 3 4 -ročné) deti a to okolo dvoch, príp. až dva a pol hodiny. Odpočinok sa postupne skracuje a v triede 5 – 6-ročných detí trvá na začiatku školského roka asi hodinu (v prípade, že väčšine detí sa chce spať dlhšie, môže aj v tejto vekovej kategórii trvať odpočinok dlhšie). Postupne sa odpočinok môže skrátiť až na 30 minút (nie však menej).“

	Prečítajte si tiež článok: Prečo musia v škôlke spať? (pohľad rodiča)

V novom Štátnom vzdelávacom programe pre predprimárne vzdelávanie v materských školách, platnom od 1. septembra 2015 sa konkrétne o odpočinku nepíše nič bližšie. Iba to, že nasleduje po obede a je súčasťou denného režimu MŠ.

Ako teda má vyzerať škôlkarsky odpočinok, akou formou bude prebiehať a akú dĺžku musí mať, určuje riaditeľ MŠ so súhlasom pedagogického kolektívu.

V našich škôlkach

Štátny vzdelávací program umožňuje teda aj inú realizáciu odpočinku, ako je spánok. Avšak vo väčšine slovenských materských školách to dlhodobo funguje podľa zaužívaného systému (režimu) takto: deti sa naobedujú, umyjú zúbky, vycikajú, prezlečú do pyžamka a idú do svojich postelí.

Niektoré bez problémov, niektoré s plačom. Niektoré deti sú tak unavené, že len ľahnú a spia, a niektoré sa vrtia aj dve hodiny. A nie, a nie tie očká zatvoriť. Nejedna učiteľka však bazíruje na poobednom spánku, a to aj svojským prísnym prístupom. Deti majú ležať bez pohnutia, vrtenia, cikania…

	Prečítajte si tiež článok: Prečo musia v škôlke spať (reakcia pedagóga)

Iný kraj, iný mrav

V zahraničí je to trošku inak. V krajinách ako je napríklad Belgicko, Nemecko, Francúzsko, Švajčiarsko, Veľká Británia, Írsko poobedný – povinný – odpočinok neexistuje. Dokonca škôlky nezriaďujú ani špeciálnu miestnosť na odpočinok, nie to ešte vlastnú posteľ pre každé dieťa.

Ak má dieťa počas dňa potrebu si na chvíľku odpočinúť, zdriemnuť, spokojne sa uloží niekde do kútika na koberček, vankúšiky, či stoličky na chodbe. Nikto to principiálne nerieši.

V severských krajinách, napríklad v Nórsku systém prihliada aj na únavu detí, keďže 90 % dňa sú deti vonku a plne aktívne. Pre deti mladšieho veku (menej ako 2 roky) majú pripravené aj kočíky na spanie, a tým starším častokrát dávajú postieľky aj von pod špeciálne vytvorený prístrešok.

Pre zaujímavosť

Okrem pedagógov, psychológov, rodičov, detí poobedný spánkom škôlkarov zaujíma aj lekárov a vedcov, ktorí už absolvovali niekoľko výskumov a štúdií.

Neurologička Rebecca Spencer na University of Massachusetts Amherst značne pokročila v skúmaní faktov, ako poobedný spánok ovplyvňuje pamäť detí, správanie a tiež emócie predškolákov.  Výsledky jej výskumu preukázali, že poobedný spánok má vážny dopad na posilnenie pamäte a tiež osvojovanie si nových informácií, vedomostí.

Na skúmanie detí vo veku 6 rokov použili pamäťový test pomocou hry pexeso. Porovnávali schopnosť zapamätania detí, ktoré boli podrobené spánku (v priemere 77 minút), s tými, ktoré neboli. Deti, ktoré spali, podávali o 10 % lepšie výsledky v hľadaní pexesa ako druhá skupina.

	Prečítajte si tiež: Dokedy má dieťa spať cez obed?

Ďalší výskum potvrdzuje, že poobedný spánok má značný vplyv aj na celkové fungovanie detí počas dňa. Podľa zistení vedúceho výskumu Briana Crosbyho, PhD, na Pennsylvania State University deti medzi 4. a 5. rokom poobede nespajúce, preukazovali podľa ich rodičov vysoký stupeň hyperaktivity, úzkosti a depresií oproti deťom, ktoré v tomto veku pokračovali v spaní.

Vedci z University of Colorado Boulder v rámci svojho výskumu prišli na to, že deti medzi 2,5 a 3 rokmi, ktorým chýbal čo i len jediný deň popoludňajšieho spánku, preukazovali viac podráždenosti, menej radosti a záujmu o okolitý svet a horšie schopnosti ako riešiť problémy.

„Unavení škôlkari sú nešťastní, viac vystresovaní a podstupujú vyššie riziko celoživotných psychických problémov. Ospalé dieťa v triede, v tomto prostredí nie je schopné sa zaoberať inými a obohacovať sa z pozitívnej interakcie s nimi.“, tvrdí výskum.

(11 hlasov, priemerne: 4,70 z 5)

Loading...