„Cry-it-out“ alebo metóda kontrolovaného plaču

Mgr. Katarína Greškovičová 21

Kto by to nepoznal? Dieťa nechce ísť spať, chce sa hojdať, dojčiť, hrať sa s maminými vlasmi, hladkať ockovu ruku, a keď naveľa naveľa po hodine uspávania konečne zaspí a vydýchnete si, že tú tortúru už máte za sebou, počas noci sa dieťa zobudí niekoľko krát a dožaduje si znova podobné uspávanie. A tak stále dokola. Nikto sa pri tom krikľúňovi nemôže dobre vyspať. A spánok je predsa jedna z našich najzákladnejších potrieb.

Čo s tým?

Teraz máte dve možnosti: buď budete pokračovať v hraní sa na super mamu/otca (veď to prejde, dieťa vyrastie, ja to vydržím, musím byť dobrou mamou/otcom,..) alebo niečo spravíte. A to niečo sa nazýva nahradenie nesprávnych spacích návykov správnymi alebo tréning spania.

Cry it out alebo No tears

Vo všeobecnosti sú dva smery tréningu spania. Prvý sa v angličtine nazýva „cry-it-out“ (metóda kontrolovaného plaču), druhý smer „no-tears“ (metóda bez sĺz).

  • „Cry-it-out“ je akákoľvek metóda používaná pri tréningu spania, pri ktorej rodičia nechajú dieťa plakať určitý čas pred tým, ako ho upokoja.
  • „No-tears“ prístup predstavuje akúkoľvek spánkovú metódu, pri ktorej rodičia okamžite odpovedajú dieťaťu, keď plače.

„Cry-it-out“ alebo metóda kontrolovaného plaču

Ľudia si väčšinou myslia, že pri metóde „cry-it-out“ rodičia nechajú svoje dieťa plakať samé v postieľke v izbe až dovtedy, kým vyčerpaním nezaspí alebo sa nepovracia a podobne.

Je pravda, že ho nechajú plakať, ale len na určitý, vopred stanovený čas pred tým, ako ho prídu uistiť a upokojiť. Napríklad otec príde po troch minútach a pohladká dcérku a povie jej, že teraz je čas ísť spať a keď sa vyspinká, tak sa spolu budú hrať.

Táto metóda predpokladá, že „vedieť sám zaspať“ je zručnosť ako ktorákoľvek iná a keď dáte dieťaťu  príležitosť, naučí sa ju.  Ak dieťa vie, ako sa upokojiť samé, urobí tak, keď sa v noci zobudí.

Plakanie tu nie je cieľom, ale, bohužiaľ, je zvyčajne nevyhnutným sprievodným javom. Zástanci však tvrdia, že krátkodobý stres sprevádzaný prejavom sĺz je vysoko prevážený dlhotrvajúcimi výhodami – spokojné dieťa a rodič, pretože sa všetci dobre vyspia.

Každé dieťa sa vie naučiť spať

Jeden z najznámejších predstaviteľov „cry-it-out“ metódy je pediater Richard Feber. Ferberov prístup je tak známy, že sa stal synonymom pre „cry-it-out“ metódy.

My si tu však rozoberieme metódu iných autoriek – Kast-Zahn a Morgenroth, ktoré napísali knižku „Jedes Kind kann schlafen lernen“ (Každé dieťa sa vie naučiť spať“). Autorky vychádzajú z Feberovej metódy, ale ich prístup je už jemnejší. Zdôrazňujú, že rôzne návyky pri zaspávaní môžu viesť k rôznym problémom počas spánku.

Rodičia často neurčia žiadny denný a nočný rytmus a pravidelnosť, ktoré deti potrebujú, aby si mohli nastaviť vnútorné hodiny. Dôležité je preto upraviť aj čas, kedy deti chodia spať, prípadne ich budiť, keď spia dlho alebo keď doháňajú nočný spánok počas dňa. Podľa nich, neskorý spánok počas dňa vedie vždy ku problémom s večerným zaspávaním a nočným spánkom. Podporujú rituály pri zaspávaní a nezabúdajú ani na pozitívny kontakt s dieťaťom pri ukladaní do postieľky- posilní to v ňom pocit bezpečia a istoty.

Ako na „cry-it-out“ metódu?

Tu je pár tipov, keď chcete vyskúšať metódu „cry-it-out“:

1/ Vek dieťaťa 

Dieťa musí byť fyzicky a emocionálne vyspelé, aby bolo schopné prespať celú noc. Túto metódu nemôžeme skúšať na trojmesačnom bábätku, ktoré sa ešte dojčí počas noci.

Vo všeobecnosti sa odporúča začať až po šiestom mesiaci. Čiastočne aj preto, že nikdy neviete presne, prečo sa dieťa v noci budí. Ak je vo vývojovom špurte, môže byť mimoriadne hladné. A čiastočne aj preto , že deti mladšie ako šesť mesiacov veľmi dobre reagujú na druhý- „no-tears“ prístup.

Čo môžete však urobiť, keď máte dieťa mladšie ako šesť mesiacov je, že budete dodržiavať pravidelnosť pri dojčení a spaní. Je pravda, že do pol roka sa spánok veľmi mení, ale dá sa odsledovať a trošku tým aspoň podporiť.

2/ Priebeh a plán

Premyslite si postup príchodov a odchodov, koľko to bude trvať prvú noc, druhú a pod. Intervaly sa zvyšujú každú nasledujúcu noc, napríklad prvú noc začnete s 5 minútami, ďalšiu s 10 a podobne. Kast-Zahn a Morgenroth odporúčajú nasledovne:

Dieťa uložte do postieľky, pohladkajte a uistite ho o svojej láske. Môžete hovoriť zakaždým jednu formulku: „Maminka Ťa má veľmi rada. Som tu pre Teba. Teraz je čas spať. Dobrú noc.“ Keď dieťa uložíte do postieľky, už ho nezdvíhajte na ruky. Keď sa vraciate do izby dieťa upokojiť, tiež ho už nezdvíhajte, len povedzte formulku a zostaňte krátko, napr. dve minúty.

3/ Tímová práca – už len vydržať

Zjednoťte sa na pláne a priebehu s priateľom, manželom,…

Keď raz začnete s metódou, vydržte. Pre dieťa nie je dobré, keď ju robíte štyri dni, potom to už nevydržíte, vrátite sa ku starým spôsobom uspávania a potom to znova skúsite. Je len z toho zmätené, nemá sa o čo oprieť a nevie, čo očakávať.

Prvé dni sa pripravte na to, že nebudete dobre spať, lebo dieťatko sa bude často budiť a môže byť nepokojné. Keď to nejde, počkajte niekoľko týždňov a skúste znova. Pri kríze si treba uvedomiť cieľ aby vaše dieťa a vy dobre spalo.

Čo zvážiť pred tým, ako začnete skúšať cry-it-out

Ak sa rozhodujete, či metódu „cry-it-out“ vyskúšať, berte do úvahy vek dieťaťa, dieťa samotné (či je v dobrej nálade, či nie je choré) a samozrejme vás či vašu rodinu (či ste už na pokraji svojich síl a pod.).

Na základe týchto informácii sa môžete rozhodnúť, či chcete vyskúšať metódu, ktorá je rýchlejšia, ale s viac slzami, alebo tú pomalšiu s menej slzami – ak ste priklonení viac druhej možnosti, potom si prečítajte viac o metóde „no-tears“

Referencie a odporúčania:

  • https://www.babycenter.com/0_baby-sleep-training-cry-it-out-methods_1497112.bc?showAll=true
  • https://en.wikipedia.org/wiki/Ferber_method
  • https://weissbluthmetoda.wordpress.com/
  • https://www.mamadar.sk/fotky8875/Kazde-dieta-sa-vie-naucit-spat.pdf
  • https://www.familienkongress.de/fk03/PDFs/Kast-Zahn.pdf
  • Richard Feber (2006): Solve Your Child´s Sleep Problems

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (35 hlasov, priemerne: 3,00 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Chcela by som objasnit, ze CIO metoda JE naozaj metoda, kde sa babatka nechaju dorevat kym to nevzdaju a nezaspia od vycerpania, alebo sa nedogrcaju. Zijem v zahranici a mnoho lacnych zdrojov to takto uvadza a radi. Tak ci tak, ci uz ide o CIO alebo Feberovu metodu (kde sa stopuje cas), „vyplakanie“ babatiek ma dokazany negativny vplyv na vyvoj deti. (Navyse je to krute a nehumanne). Existuje k tomu viacero studii, prevazne sa zakladajucich na vplyve extremne zvýsenej hladiny kortizolu. Odporucam naozaj si vyhladat informacie. Áno, takato metoda zvycajne funguje, ale za aku cenu.

  2. Som zástanca tejto metódy, mám ju odskúšanú pri dvoch deťoch a funguje to. Nerobila som to presne podľa tabuľky a o tejto metóde som sa dozvedela až keď sme so zaspávaním už nemali žiadne problémy. Takže som to robila tak nejako intuitívne 🙂

  3. „Teraz máte dve možnosti: buď budete pokračovať v hraní sa na super mamu/otca (veď to prejde, dieťa vyrastie, ja to vydržím, musím byť dobrou mamou/otcom,..) alebo niečo spravíte.“ – Ja si myslim, ze uz toto vychodisko je nespravne. Ked bola moja starsia dcera mala, tak som citala aj o ‚cry it out‘ metodach, aj knizku ‚no cry sleep solution‘ a napokon som sa rozhodla nechat veciam prirodzeny priebeh. Nemyslim, ze by som sa hrala na ‚super mamu‘.

    Autorka pise: „Kto by to nepoznal? Dieťa nechce ísť spať … počas noci sa dieťa zobudí niekoľko krát a dožaduje si znova podobné uspávanie“ – je toto pravdiva charakteristika babatiek? Naozaj nemaju nic lepsie na praci ako trapit svojich rodicov? Preco by nechceli spat? Ja to beriem tak, ze dieta je unavene, potrebuje spat, ale nevie ako zaspat – treba mu pomoct. Clovek je v spanku zranitelny, babatko potrebuje mat pocit bezpecia aby mohlo zaspat. Zaspavanie tiez vyzaduje energiu, ak je babatko vycerpane, tak sa mu zle zaspava. Takze ked vidim, ze dieta zacina byt unavene, tak ho dam spat, necakam, kym zacne revat. Takisto v noci, ked sa zacne budit, necakam kym sa uplne preberie a vrieska, ale dostane hned mliecko a o par minut uz obaja spime ako zarezani. A rano sme obaja vyspati, napriek niekolkym krmeniam.

    Cuduj sa svete, aj bez akehokolvek treningu – ci uz so slzami alebo bez – casom dieta prestane mat potrebu dojcenia v noci a prestane sa budit, aj zaspavat same sa moze naucit samo od seba – i ked nie v babatkovskom veku, az o nieco neskor.

    Ak chce niekto praktizovat trening spanku to je ich vec, ale rada by som uistila tych rodicov, ktori sa ‚hraju na super mamy/otcov‘, ze pomahanie dietatu pri zaspavani nemusi nutne viest k vytvoreniu ‚nespravnych spacich navykov‘ a s tym spojenemu nedostatku spanku rodicov aj deti zwinker

    1. Absolutny nesuhlas, PLUS PAR TVOJICH RAD JE AKO PRE NESCHOPNYCH!! Samozrejme, ze nenecham svoje dieta zaspat vycerpanim na zemi. U nas nebol problem zaspat, ale prave budenie sa na mlieko. Ako pomaly 3 rocne, dieta sa budilo kazdu hodinu po polnoci aj pol pomaly, pretoze z mlieka konstantne curalo, a ked som nedala, revalo nahlas ako tur “cem mjeeecko“ dalsich 4-5 hodin do rana. Nepomohalo nam nic, az 4 dnova kura ked som na noc s nim nespala ja, ale moja mama, a dostalo len vodu. Odtedy spalo normalne a budilo a mozno 2-3 krat na cuc vody z flase vedla neho. Uz vtedy jedlo normalne a s chutou normalnu detsku stravu. Dojcila som ho skoro do dvoch rokov a to bolo pridlho, pretoze som ho “pokazila.“ Hovorte si co chcete, ale dlhe dojcenie je ako fajciarsky navyk u dietata, ktory potrebuje kontrolu a nie ponuku prsnika pri kazdom nevyriesenom probleme. Ja tiez nemam sex pri kazdom probleme, vy ano?

      1. Deti su rozne. Ja napriklad nemam taku skusenost, ze by sa mi deti budili v noci kazdu hodinu, mozno 2-3 krat zo zaciatku a to sa postupne zredukovalo na 0-1 vo veku okolo 2 rokov, kedy sa dcera prestahovala do detskej izby a teraz sa budi len ak sa jej nieco zle sniva a pod, proste velmi zriedka. Ziadne revanie v noci nebolo. Aj sme sa s muzom bavili, ze kde sa beru tie reci o bezsennych nociach. Syn ma rok, budi sa priemerne 2x za noc – vacsinou ked ja idem spat a ked muz rano vstava, takze ja sa pri nom v pohode vyspim. Potrebu spankoveho treningu sme preto nikdy nemali. Ak by som bola v situacii, ze by ma dieta budilo kazdu hodinu a navyse by malo problem znova zaspat, tak by som sa mozno na veci pozerala inak. Autorka clanku podla mna vychadzala z predpokladu, ze toto je univerzalna skusenost – ze vsetky deti sa neprimerane casto budia a revu a ze vsetci rodicia su nevyspati a preto sa bud musia trapit alebo praktizovat trening – podla mna tento predpoklad je mylny. Pokial sa dieta sice budi, ale vo vseobecnosti je rano vyspate a tiez rodicia su vyspati a vsetci su spokojni, tak tam nie je ziaden problem a netreba ho vyrabat.
        Ad ‚rady pre neschopnych‘ – poznam nejedneho rodica, ktory si na svojom dietati proste nevsimne prve znamky unavy (vratane mojho muza) a preto ich lahko moze ‚prepast‘; ini rodicia sa zasa riadia prisnym rezimom a davaju dieta spat v presne urcenom case – bez ohladu na unavu dietata. Ja ale nikomu nic neradim – pisala som, ako veci robim ja osobne, ak sa niekto tym chce riadit tak nech sa paci, nech mu moja skusenost padne na uzitok. Ak ma niekto ine nazory/hodnoty/skusenosti ja mu ich neberiem a ani sa netvarim, ze tie moje su lepsie. Ty Dada vychovavas svoje deti po svojom a ja tie svoje tiez po svojom – dufam, ze z mojich deti vyrastu slusni ludia s ktorymi budem mat dobry vztah – a tebe to zelam tiez.
        Ad dokedy dojcit – to je podla mna velmi individualne a zalezi na kazdej rodine. Ja verim tomu, ze to nie je ziaden ‚navyk‘, ale ze dieta ma potrebu sa dojcit a ked tato potreba pominie, tak sa dieta samo odstavi. Ale dojcenie nie je len o dietati ale aj o matke – ak jej dojcenie nevyhovuje, tak v nom predsa nemusi pokracovat, je na kazdej matke, aby zvazila potreby svojho dietata a svoje vlastne a na zaklade toho sa rozhodla.
        A nie, ani ja nemam pri kazdom probleme sex – vacsinou sa prejedam A dojcena som nebola vobec a spavat som chodila podla hodiniek

        1. Suhlasim s Matou a Austin. A premyslam o tom, kam sme uz dosli, ze na uspavanie vlastnych deti potrebujeme metody, treningy a stopky. Urobili sme si z rodicovstva „job“, z deti centrum vesmiru a uplne sme sa vzdialili tomu, co je normalne a prirodzene dane. Preco uz nedokazeme prijmat tie veci okolo deti normlalne, prakticky, srdcom aj zdravym rozumom? Ked este neboli deti centrom vesmiru ale normalnou sucastou zivota, tak sa prirodzene babatka naucili zaspavat same. Ale nie treningom, ale preto, ze maminka si nemohla dovolit vzdy robit okolo babatka caviky. Ak sa dalo, tak si ho pritulila, pokojila, tisko zaspievala a urcite to robila s laskou a ak to neslo, tak babatko trosku poplakalo a zaspalo. Ale maminka nesedela za dverami so stopkami, ale robila nieco dolezite pre prezitie rodiny. Sediet za dverami, pocuvat ako babatko place a neutisit podla mna narusa to prirodzene co je v nas je a vdaka comu sme prezili. Ked sa mi narodilo tretie dieta, spali sme v jednej izbe aj s 2,5 rocnym a 1,5 rocnou. Vyspali sme sa normalne vsetci, nemohla som si dovolit ziadne dieta nechat revat, ani hodiny vlacit na rukach po kuchyni, to by som nezvladala tri male deti cez den. Detom muselo stacit pohladenie, utisenie, ticha uspavanka, ci nakojenie. Velmi rychlo pochopili. Deti su sikovne a chapave bytosti nastavene na prezitie. Len z nich nesmieme robit centrum vsehomira ci pokusnych kralikov v nejakych vedeckych experimentoch.

      2. Dada ja myslim, ze tu sa riesi zaspavanie babatka/dojcata, ktoré nie je schopne vyjadrit svoje pocity a potreby, nevie vstat z postele, je vyhradne zavisle od starostlivosti rodicov. Ak sa 3 rocne dieta sprava tak, ako si uviedla, je to uplne ina kategoria a povedala by som, ze skor vychovny problem.

    2. Absolutne suhlasim, ja mam dve deti a pri kazdom to bolo inac, syncek ten uz v troch mesiacoch prespal celu noc a dcerka ma uz takmer tri roky a stale sa obcas v noci zobudi, obidvoch som uspavala rovnako, jednoducho som pri nich lezala, mnoho krat aj zaspala, nebola som nevyspata, a ani v noci ked sa mala zobudila to nebolo nic strasne lahla som si k nej a hned spokojne zase spala dalej, pri malej sa mi par krat stalo, ked bola este malinke babatko, ze som ju uspavala na rukach, ale vobec si na to nezvykla, asi mala len zly den vtedy alebo neviem, co…
       
      podla mna je hlavne nerobit zo zaspavania nejaku velku vedu, lebo ako vzdy a vsetko dietatko vie vycitit, ze nam na tom neskutocne zalezi a ako keby citilo, ze je pod tlakom… nam sa napriklad tiez v praci nemusi darit, ked sme pod tlakom… no nie?

  4. Spominate doktora Ferbera…viete o tom, ze posledne roky tento primar spankoveho laboratoria v Chicagu travi cas tym, ze vypisuje clanky na temu „keby sme vtedy vedeli to, co vieme dnes, nikdy by sme tu metodu neodporucali“?

  5. – tieto deti nie sú zanedbávané- metódu skúšajú rodičia, ktorí sa maximálne venujú svojim deťom, ale už sú na konci svojich fyzických a psychických síl. Dieťaťu dávajú stále veľa lásky a pozornosti a reagujú na jeho žiadosti okamžite, len jednu časť správania chcú zmeniť. Ako napísala Dada, týmto rodičia aj určujú hranice. Toto je pre mňa v poriadku, ale toto je už veľa, takto to nechcem/nechceme.

    – v článku mi ešte chýbala infoška o dĺžke skúšania- väčšina odborníkov sa zhoduje, že do cca 2 týždňov sa správanie zmení (dieťa zaspí a prespí viac), ak to nevyjde, tak vtedy treba počkať. Po pravde som sa nestretla s mamičkou, ktorá by to vyskúšala a nefungovalo to. Ale to nehovorí za všetko, samozrejme.

    -Austin, neviem odkiaľ máte infošku o tých hormónoch, prípadne mi prosím prepošlite link. Som ku tomu veľmi skeptická, pretože stresové hormóny (tzn. adrenalin a glukokortikoidy) sa vylučujú neustále a poznáme predsa aj pozitívny stres. Takže je veľmi ťažko určiť, či za pol roka zvýšená hladina týchto hormónov bola práve z metódy cry-it-out.

    A na záver by som prerozprávala jednu myšlienku Febera, ktorá sa sem celkom hodí.

    Keď sa dieťa chce hrať s ostrým nožíkom, nedáme mu ho, pretože by si ublížilo. Môže plakať akokoľvek chce, jednoducho budeme v tomto neoblomní a nezaujíma nás, či to má nejaký škodlivý efekt na dieťa, jednoducho sa musí naučiť, že s nožíkom sa nehrá, pretože si môže ublížiť. Tak isto je to aj so spánkom. Deficit spánku tiež ubližuje dieťaťu, ale ono to nevie. Je to naša práca a starosť mu pomôcť vedieť zaspávať a spať lepšie.

    Snáď som všetko zodpovedala a píšem ďalší článok, samozrejme, o metódach bez plaču.

    1. Katarina, mozno toto je problem, „rodicia sa detom na 100% venuju“. Co je to 100% venovanie? DOvolenie vsetkeho? Odlozenie svojich potrieb a prac v domacnosti nabok, len aby som sa mohla hrat s dietatom? Nieje toto zase uz trochu evolucne mimo? Hm, ked deti nemaju hranice cez den, zrejme potom nemaju ani cez noc. Hranice treba ale dieta ucit cely den, nie v tak narocnej situacii ako je vecer, ked su unavene, vonku je tma a boja sa opustenia.
      Podla mna, sa dieta kludne da naucit spat lepsie prave tym, ze sa nauci vecer zaspat samo. Samo nie v zmysle bez rodicia, ale samo sa ukludniit natolko, ze zaspi. V noci tieto deti tak casto vstavaju nie na dojcenie, ale preto, ze po ukoncenom spankovom cykle (cca 1,5 hodiny) sa nevedia upokojit naspat do spanku, chyba im schopnost „samouspatia“, ako sa mi dospeli proste prehodime na druhy bok a zaspime. A tak si z mamky robia cumel na uspavanie. Samozrejme, ze toto nie je nutne. V tomto case uz casto aj dojčene babetka na prsniku nezaspia, ked sa vecer nadojcia, su hore a tvaria sa, ze by sa aj pohrali.
      A prave v tomto okamziku je dobre pomoct im vediet sa „samouspat“. Pomocou basnicky/rozpravky… a potom kludne aj tym, ze si po rozpravke lahnem k nemu do postele (prip. postele vedla postielky) tvarim sa ze spim a nehram sa. Dieta vie, ze si ho neopustila. Vacsinou najprv skusa vykrikovat, aby si sa s nim hrala, potom mozno place, ale vacsinou je to velmi mierny plac, nie taky zufaly ako pri cry-out metode, kde sa z hladiska vyskumov primarnej vazby uz spusta panika dietata, pretoze sa boji opustenia. A do cca 30 min este mozno zvatlania, stavania/ukladania sa dieta zlozi do postielky, pohra sa s ruckami a zaspi. Moja skusenost bola, ze zabralo hned prvy den pri jednom dietati, u druheho asi 3-4 vecery a v noci sme opat vstavali rozumnych 2 x – to uz ale realne od smadu a hladu. A nocne pitie postupne okolo roka bolo stabilne na jedno pred spanim, jedno ked som isla spat ja a tretie cca okolo 6 rano, aby pospal este do osmej. Heyrovska k tomu pise, ze su deti, ktore maju problem prepnut sa z vertikalnej do horizontalnej osi, prave tieto deti potrebuju cas, kedy su uz sice v postielke poleziacky, ale este nmusia spat, cca 20 min potrebuje CNS na prepnutie do horizontaly, kedy to dieta z zaspi samo, ale na povel, ked hod dame do postielky to spravit nevie, lebo mozog sa nevie prepnut. V konecnom dosleku, kolko ludi si este aj v dospelosti cita pred spanim? Preco chceme po detoch nieco, co nevieme spravit ani my? PS tie stresove hormony som pocula na Searsovej prednaske. V pisomnej podobe to ked tak musim niekde vygooglit.

  6. Ďakujem za komenty, všetky! Rozdelím svoj koment na dva, že vraj je príliš dlhý 🙂

    Je pravda, že táto metóda je trošku kontroverzná a veľa rodičov má na ňu čierno-biely pohľad. Komu pomohla- odporúčajú ďalej, komu sa nepáči- zatracujú. Preto som si ju vybrala napísať ako prvú, s tým ,že som sa snažila tam dať všetky fakty.

    Kedy teda využiť túto metódu?

    – rodičia sú extrémne vyčerpaní

    – vyskúšali už všetko iné a nefungovalo to, dieťa je stále náročné, prípadne táto náročnosť sa ešte stupňuje. Uspávanie na prsníku alebo na rukách po cca pol roku- dieťa ťažké-fyzicky veľmi náročné, z babyšatky trčí, je tzv.“neprenositeľné“ do postieľky, zakaždým sa zobudí, akonáhle sa niečo mihne okolo, a pod.. Aj také sú deti.

    – dieťa má viac ako pol roka- hovoríme tu o deťoch, ktoré už nie sú novorodencami a iba sčasti dojčatami. Keď berieme, že dojča je do jedného roka. Deti po pol roku sa už dorozumievajú aj inak ako plačom, rozširuje sa ich „slovník“ a pomaly začínajú zámerne komunikovať. Už viete rozlíšiť, či sa dieťa bojí, alebo je len mrzuté, alebo či sa s vami len „hrá“. Pretože, keď prídete ku nemu zakaždým, keď plače, vlastne posilňuje to plakanie. Tieto deti už veľmi rýchlo pochopia, že plakať sa mi neoplatí pri zaspávaní, lebo mamička príde a pohladká ma a povie mi slová útechy, ale už ich nezoberie na ruky.

  7. Pri starsej dcerke som tuto medodu uspesne skusala, bola som uz naozaj velmi vycerpana a zafungovalo to, vsetci sme sa uz potom vyspali, dcerka spavala uz potom celu noc, alebo sa zobudila 1-2krat za noc. Urcite by som to neporovnavala s detmi v detskych domovoch… to nie je o tom, ze k dietatu nepridete, ale pridete o par minut neskor. Samozrejme nie je to jedina spravna metoda, to netvrdim, kazde dieta je ine, resp. kazda rodina je ina, takze nech si kazdy vyberie co mu vyhovuje.

  8. Myslim si, ze tato metoda pomoze tam, ked rodic nevie kudy kam a je na konci so silami. Podla mna vyhodou tejto metody je ze zabera, nevyhodou, ze nie je zrovna prijemna a fyzicky a psychicky narocna. Nevidim v nej nic zle, pretoze stavia na dialogu, podporuje chapanie hranic u deti a buduje dobre zvyky. V neposlednom rade je ulavou a oslobodzuje matku aj dieta zo zacarovaneho kruhu, aby sa mohli pohnut dalej.

  9. Myslim, ze autorka len popisuje 1 z metod. Nemam pocit z tohto clanku, ze by ju propagovala alebo tvrdila, ze ine metody su neucinne alebo nebodaj zle…

    Ja nejak extra tuto mentodu neuznavam, ale mozmo neviem, co je zufale uspavanie… Na druhej strane si myslim, ze ked ten plac trva 3-4 dni, sand z toho to dietatko nema az taku traumu…

    Akurat ale nechapem trochu rozporuplne rady:

    “ ..DRŽTE SA PLÁNU- Keď raz začnete s metódou, vydržte. Pre dieťa nie je dobré, keď ju robíte štyri dni, potom to už nevydržíte, vrátite sa ku starým spôsobom uspávania a potom to znova skúsite.

    – a na druhej strane: „…Keď to nejde, POČKAJTE niekoľko týždňov a skúste znova.“

  10. Ja som v soku ze o tejto metode este niekto vobec pise. Ved uz sa popisalo, aj tu na rodinke, tolko o jej skodlivosti, staci pohladat. Ja neviem ci som z inej planety, ale podla mna je to jednoducha logika. Babatko sa inak ako placom nevie vyjadrit, cize ak place, nieco potrebuje. A ja sa mu ako starostlivy rodic snazim pomoct, nie ho uviest este do vacsieho stresu. Vela mamiciek popisalo aj na forach, ako ovela dalej zasli tym, ze poskytli babatku co najlepsi pocit lasky a bezpecia. Mate babatko co sa stale budi? Ak to nie su koliky a nie je hladne (pokakane a pod), co tak nechat ho spat par noci vedla vas v posteli a mat postielku rozhodne vo vasej spalni? Ja mam dve deti, mladsie ma 10 mes. a stale sa v noci budi, ale hned ako sa nadojci, alebo zisti, ze som pri nej, znovu hned zaspi. Pre dieta do 3 rokov je uplne normalne a fyziologicke, ze sa mozu v noci budit. Nechcime od toho malinkateho babatka nieco neprirodzene. Chce to trpezlivost aj dost sebazapretia, ale odmeni sa nam to spokojnymi babatkami. Moje starsie dieta ma takmer 4 roky a spi ako dudok, ani so zaspavanim nema problemy.

  11. Nam naopak tato metoda velmi pomohla. Ti, ktori nemali dieta, ktore bolo v noci po hodine od uspatia hore kazdu hodinu, tomu asi len tazko porozumeju. Pritom som vzdy dodrziavala ritualy, harmonogram, nepretazovala som dieta velkym mnozstvom podnetov cez den Bola som totalne vycerpana, nevyspata a toto ma zachranilo. Nemyslim, ze ma za to moje deti neznasaju-vsetci sme vyspatejsi a spokojnesi. Stale potom spali este s nami v spalni, nad ranom sa prisli pritulit do nasej postele. Za tie tri noci trapenia to stalo, odvtedy od cca 9mes. spavaju neprerusovane celu noc.

  12. Dobry den,

    osobne si myslim, ze to kreslite velmi cierno-bielo. Pretoze z clanku to vyzera, ze kazdy rodic, co uspava dieta inak ako vyrevanim, to robi z nejakej pochybenej predstavy a potreby dokonaleho rodica a dieta mu skace po hlave.

    Ja som svoje deti uspavala bez placu, s ritualnom pesnicky a neskor rozpravky, vzdy v cca rovnakom case, s dorazom na to, aby spali dost a bolo to bez nechavnia dietata vyrevat sa v nejakych intervaloch.

    Stale mam pocit, ze tato metoda docieli len jedno – ze dieta rezignuje, ze by rodic pri nom bol a uz neplace. Ako tie dietky v detskych domovoch. Tie casom tiez neplacu. Co sa deje v ich organizme uz nikto nesleduje. Zvýsené stresove hormony v case uspavania sa vraj tymto detom daju namerat este polroka po tomto experimente…. Spanok je asociovany so stresom. To mi nepride moc pomahajuce.

Pridaj komentár