Správanie dieťaťa raného veku – hra a kreativita

Mária Kopčíková 2

Mini séria o správaní detí v útlom veku pokračuje témou hry. V predošlých dvoch sme sa pristavili pri spánku – ako sa u malých detí vyvíja a pri učení sa najmenších.

Hra detí je predmetom skúmania odborníkov už takmer celé veky. Zdá sa, že nie je nič samozrejmejšie, než hra, ale tento prostý termín reprezentuje pomerne širokú paletu aktivít.

Zdroj: ingimage.com

Škola hrou

Myšlienka, že deti sa najlepšie učia hrou, sa datuje od dôb osvietenstva a stále platí, že najviac si zapamätáme z toho, čo si vyskúšame – precvičíme. Keď rôzni vedci pozorovali hru mláďat rôznych zvierat a porovnávali napr. hlodavce, cicavce, preukázalo sa, že hra mláďaťa cicavca je úzko spojená s rozvojom adaptívnych funkcií, ktoré sú dôležité na prežitie druhu v jeho konkrétnom prostredí.

Teda musíme sa hrať, skúšať, učiť sa, aby sme prežili.

Dojčatá majú rovnaké potreby ako  mláďatá iných druhov – jedlo, prispôsobenie sa prostrediu, ochranu. U človeka sa ale rozvinuli aj špecifické potreby, ktoré sú prítomné už v novorodeneckom veku – potreba zhromažďovať, včleňovať a odovzdávať informácie a skúsenosti.

Hra v ranom detstve

Dojča je vybavené „programami“, vďaka ktorým sa môže zoznámiť so svojim sociálnym i nesociálnym prostredím, odhaliť vzťahy medzi vlastným správaním a vonkajšími udalosťami, objavovať pravidlá a postupne aj predvídať.

Hra u detí vychádza z motivácie zoznámiť sa s prostredím a porozumieť neznámemu. Na začiatku napr. objavuje svoje ruky, ktoré mu zo začiatku občas „prebehnú“ popred oči, ešte nevie, že patria k nemu a že sú na niečo použiteľné. Postupne sa ich naučí ovládať, strčí si ich do úst, zistí, že sa nimi dá niečo uchopiť – náš nos a postupom času aj hrkálka. Tento proces trvá pár týždňov.

V tomto veku je hra vlastne spontánnym učením sa, z vlastnej iniciatívy dieťaťa a medzi hrou a učením sa akoby nie je rozdiel.

V prvých dvoch  mesiacoch života má novorodenecký organizmus šetrí rezervy, doba bdenia a zapájania do hry je krátka. Jednoduché formy učenia fungujú od prenatálneho obdobia, ale sú veľmi pomalé a náročné. Na začiatku tretieho mesiaca sa učenie zrýchľuje a objavuje sa aktívne bdenie. Zlepšuje sa koordinácia pohybov tváre a rúk, čím sú umožnené výraznejšie mimické, gestikulačné a hlasové prejavy. Dieťa naznačuje zmenu nálady, živo nadväzuje spoločenské kontakty, usmieva sa alebo mračí. 

Mohlo by vás zaujímať: Prečo je dôležité, aby sa s dieťaťom hrali rodičia.

Počas prvých šiestich mesiacov sa dojčatá zaoberajú tzv. exploračnou hrou (objavovaním) – očami, ústami, rukami. Zoznamujú sa s predmetmi, s vlastným telom, s tým ako vyzerajú rodičia, aký majú hlas, tvár, gestá …

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (2 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Author image

Mária Kopčíková

články autora...

Komentáre k článku

Pridaj komentár