Vek 3 roky. Váľa sa po zemi, akonáhle poviem "nie".

Stáva sa, že niektorí rodičia bývajú úplne rozčarovaní z narastajúcej neschopnosti zvládnuť výbuchy hnevu svojho dieťaťa.

Vyzerá tak rozumne, dospelo, a potom sa v obchode plnom zákazníkov jedovito váľa po zemi, zatiaľ čo oni na sebe cítia uprené pohľady prizerajúcich sa.

Shutterstock

Rodičia mu dohovárajú, skúšajú to s pokarhaním, capnú mu na zadok, nič nepomáha. Majú potom už len jedno želanie—zmiznúť z dohľadu iných.

Prečo má dieťa tieto nekontrolované výbuchy hnevu?

Medzi 2. a 5. rokom života je povrchová kortikálna oblasť mozgu už rozvinutá a umožňuje dieťaťu hovoriť a rozumieť reči ostatných, teda i rodičovským prednáškam plným dobrých rád.

Ale hĺbková oblasť mozgu, nazývaná limbická, ktorá umožňuje kontrolovať nálady, je ešte nezrelá, takže dieťa sa jeduje a vzdoruje pri sebamenšej mrzutosti. Je zachvátené hnevom a už ani nevie, čo ho vyprovokovalo. Rozčúlenie rodičov alebo ich morálna lekcia nepôsobí, ale ešte stupňuje jeho hnev a zúfalstvo nad vlastnou bezradnosťou.

Musíme dieťa predovšetkým upokojiť

Musíte ho objať rovnako ako novorodenca, ktorý vás potrebuje ako ochranný obal, a umožniť mu, aby si zhromaždilo energiu vytryskujúcu na všetky strany.

Shutterstock

Môžeme ho objať fyzicky. Vezmeme ho do náručia a povieme mu, že sme smutní rovnako ako ono.

Ak je však príliš rozčúlené a neznesie ani len dotyk, sadneme si k nemu, aby sme sa dostali na jeho úroveň, a povieme mu, že aj my sa hneváme, že tento košík bol zle vymyslený alebo že si v živote nemôžeme kúpiť všetko, čo by sme chceli.

Alebo jednoducho odveďme jeho pozornosť na nejaké iné predmety záujmu. Ak nič z toho nepomôže, vyjdime s ním z obchodu a vráťme sa domov, ale bez kriku a obviňovania. Prizerajúcim sa osobám vysvetlíme, že dieťa je iba unavené.

Nesmieme zabúdať, že sme tiež hovorcami svojho dieťaťa a jeho zástupcami pre vzťahy s verejnosťou!

Ako vymedziť hranice bez násilia?

Vstupuje vaše dieťa do vašej konverzácie s partnerom?

Dejte mu najavo, že musí počkať, ale pritúľte ho k sebe, aby cítilo, že naň myslíte.

Prichádza vás o niečo prosiť, keď hovoríte do telefónu?

Posaďte si ho na kolená, tlmene pokračujte v hovore a pritom ho objímajte.

Prichádza a ťahá vás za oblečenie, keď hovoríte s niekým iným?

Neodstrkujte ho tvrdo; položte mu ruku na rameno, aby vedelo, že beriete na vedomie jeho žiadosť.

Ne/Bude agresívne?

V prostredí, v ktorom panujú vzťahy zaisťujúce dieťaťu pocit bezpečia, sa jeho agresívne a asociálne sklony regulujú. Základnou myšlienkou teda nieje potlačiť za každú cenu jeho agresivitu ani na ňu odpovedať rovnako- agresivitou, ale využívať jej potenciál pre rozvoj energickej, dokonale sociálne integrovanej osobnosti.

Vzťahy vzájomnej dôvery, prostredie dobrej komunikácie, návyk vyjadrovať svoje myšlienky umožňuje prirodzene veľmi aktívnemu dieťaťu nasmerovať energiu pozitívne a stať sa dynamickou a zaujímavou osobnosťou.

Ak naopak budete tomu prechádzať od ľahostajnosti a uhýbaniu k autoritatívnemu správaniu, v ktorom chýba porozumenie, podporíte agresívne správanie dieťaťa.