1.-7. október: Svetový týždeň dojčenia

Ahojte, mam 6 mesacneho chlapceka, stale sa dojcime. No zaciatky boli tazke, bolesti bradaviek az zahnisane bradavky, 2xzapal prsnika,boli to tazke 3 mesiace, ale to vsetko sa da prekonat laskou k dietatku, pevnou volou a podporou okolia.

A dojcenie nie je uchylactvo, ak sa ti to nepaci, nemala si ani zacat dojcit a ani nikoho uchylacke rady pocuvat Prajem vsetkym mamickam ktore stale dojcia, alebo sa na to chystaju vela uspechov. Prajem pekny dnik.

IVANA z Tvojho názoru sa mi normálne zastavil rozum . Takže pre Teba Ja ako úchyláčka Ti niečo napíšem: Keď sa Ti kojenie zdá úchylné , prečo si vobec svoje dieťatko dojčila? Prečo si si po porode nedala pichnúť injekciu na zastavenie laktácie, ktorá by Ti mimochodom okrem zablokovaniu úchylného kojenia rozhádzala v tele hormóny, prinajhoršom alebo prinajlepšom? by Tvoje telo zareagovalo tak, že by si odpadla, keď sa Ti to zdá drastické, máš milión iných sposobov ako zastaviť dojčenie…prečo si si nebežala kúpiť umelé mlieko?

Ty zjavne nevieš, prečo nám bolo dané dojčenie!!! Je mi ľúto, že máš takéto názory, ale je to Tvoj názor, ja si píšem svoj. Skús sa trošku hlbšie zamyslieť a možno pochopíš. Prečo si vlastne chcela byť matkou? Ide Ti na nervy, keď je Tvoje dieťatko od Teba závislé tým, že Ťa chce mať pri sebe, cítiť Tvoje teplo, počuť tlkot Tvojho srdca, cítiť Tvoju voňu… nehovoriac o tom, že toto všetko mu dávaš tým, že ho nadojčíš? Čiže: pri napapaní toho malinkého človiečika mu dáš ešte oveľa viac…Podľa Tvojich názorov na dojčenie si asi svoje tehu veľmi šťastne neprežívala, keď TVOJE telo muselo dlhých 9 mesiacov vyživovať malinkého človiečika, ktorý bol vo všetkom od Teba závislý.Chcela si Ty vobec to dieťatko? Alebo sa Ti len hodilo, aby si už bola mamou, pretože to od Teba vyžadovalo okolie a keď si porodila, cítila si sa konečne slobodná a teraz – dojčenie – a ups, zasa si bola niečím k tomu dieťatku pripútaná. Ale veď to puto je tu stále, aj keď nie viditeľné. Dieťatko potrebuje mamu, a keď ho dojčíš, dávaš mu to najzdravšie, čo može mať, nehovoriac o iných výhodách.

Keď je dojčenie podľa Teba úchylné, však nedojči!!!Ty snáď nevidíš aké máš spokojné dieťatko keď sa k tebe pritúli, keď Ti naznačí že chce – ako narkoman!!!- svoju dávku? Alebo mi snáď chceš tvrdiť, že mu dávaš nasilu svoj prsník?

Zámerne nepíšem o dojčení po 1.roku dieťatka, pretože je to podľa mňa jedno, koľko má dieťatko mesiacov. Keď si z toho dojčenia nešťastná teraz, keď má 21. mesiacov, nebola si šťastná ani predtým. Nie je to predsa logické, aby sa Ti dojčenie tak sprotivilo a nazývala ho úchylným.

Myslím, že sa cítiš dieťatkom obmedzovaná,myslíš si, že už nemáš toľko času pre seba ako predtým. Ale to vobec tak nemusí byť. Porozmýšlaj nad tým, prečo si vlastne nešťastná, lebo z tvojich riadkov cítiť nešťastie, smútok. Buď vobec rada, že Tvoje dieťatko chce ešte Tvoje mliečko, že možeš ešte dojčiť…Poznám osobne XY maminiek, ktoré dojčili do 3 rokov veku dieťatka a sú šťastné. Dieťatko Ti samo dá najavo. kedy už mliečko nebude chcieť, a keť to tak bude, kým sa neožení , daj si to zapísať to Guinnessovej knihy, budeš asi prvá na svete a budeš pre nás všetky úchyláčky VZOROM!!!!

Prajem Ti pekný deň a pohľad na vec z iného uhla, aby si pochopila, že Tvoje dieťatko nie je od Teba závislé, LEN Ťa ľúbi a je pri dojčení šťastné…A Ty ani nechápeš, koľko mu toho dávaš už dlhých 21 mesiacov.

Váš komentár

Som matkou takmer 10-mesacneho syna. Prvych 6-mesiacov bol vyhradne dojceny, potom sme pridali prikrmy, ale nadalej pokracujeme v kojeni. Je to neopisatelny pocit, aj ked je pravda, ze som mala okolo 2 mesiaca krizu a par krat mi napadla myslienka, ci by to nebolo jednoduchsie s flasou, ako to robili niektore moje kamaratky. Teraz som nesmierne rada, ze som to nevzdala, lebo kazde jedno kojenie prezivam velmi intenzivne spojenie s mojim syncekom. Nedavno som vsak zazila velmi neprijemnu situaciu – v tehotenstve som prekonala tzv. cholestazu, resp. hepatopatiu. U mojho synceka sa prejavila alergia, resp. na rukach ma zapalene vyrazky, na niektorom mieste az mokvajuce. Kedze kremy od doktorov nepomahali, odporucila mi moja kamaratka liecitela. Zazila som sok, lebo som sa dozvedela, ze kvoli tomu, ze ja nemam v poriadku pecen, tak je na tom rovnako aj moj syncek a jediny sposob, ako sa vylieci je, ked ho odstavim…. Ked sa mi narodilo dieta, pytala som sa, ci mozem dojcit, pretoze som brala lieky na pecen. Zo vsadial som pocuvala, ze tieto lieky mu nemozu ublizit .. Dva mesiace po jeho narodeni som uz aj hepatalky mala v poriadku. Po navrate od liecitela som sa chvilu pohravala s myslienkou na odstavenie, ale nakoniec som ju zavrhla. Zazil niekto podobnu situaciu, resp. vie mi poradit odbornik? Robim dobre, ak pokracujem v dojceni? Alergia sa syncekovi urobila v case, ked sme vyhradne dojcili.

Váš komentár

Ja som dcérku dojčila 3 roky, spočiatku sme mali obrovské problémy, nakoľko sa Valentínka narodila malinká a nevládala, v nemocnici su prikrmovali, no doma to bolo už len dojčenie a synčeka som dojčila 3,5 roka a prestala som len preto, že som musela brať lieky, lebo som ochorela… dojčenie je nádherné…

Kojenie je to najcenejšie, že matka môže dať svojmu dieťaťu. Je smutné, že je viac žien, ktoré nechcú kojiť.

Ja kojím skoro 8mesiacov a som šťastná ak budem ešte ďalšie mesiace. Dcérka je spokojná a ja tiež. Mám dobré bábo a určite je to aj tým, že máme medzi sebou tento telesný kontakt…“naša chviľka“ – kojenie a to je LEN naša.

dojcim uz 12 rokov s dvoma malymi prestavkami v kuse. a nemenila by som! bez cumla, bez flase, v pohode – i ked obcas krizy boli. Najkrajsie pre mna je, ked pride ten nas najmensi 21 mesacny zazrak a povie s tym rozkosne pytajucim pohladom: Pjosim si mjecko!