Šikanovanie začína v škôlke

Katie 20

Zakaždým, keď rozprávam tento príbeh, zdvihne sa mi adrenalín. Moja neter Katka, ktorá má teraz už dvanásť rokov, bývala tou najmilšou škôlkarkou. Veľmi sa tešila na prvý ročník základnej školy, avšak po týždni si moja sestra všimla, že jej radosť akosi vyprchala.

Z ničoho nič sa Katka s mamou pohádala kvôli tomu, čo jej chcela prichystať na desiatu. Odmietala všetko okrem chleba a mlieka. Žiadne ovocie, koláč, čokoládu či malinovku.

Keďže mama hneď vytušila, že niečo nie je v poriadku, rozhodla sa s Katkou porozprávať. Po rozhovore jej bolo všetko jasné. Nakoniec zistila, že jedna z jej spolužiačok jej každý deň zje polovicu desiaty.

Moju sestru to naozaj nahnevalo a rozhodla sa, že sa porozpráva s pani učiteľkou. Na veľké prekvapenie jej učiteľka povedala, že by sa Katka mala naučiť podeliť so svojimi vecami. Dokonca zašla až tak ďaleko, že jej navrhla, aby chystala každý deň dve desiaty….

Ako to vyriešiť

Hoci tento príklad nerieši problém šikanovania, je zjavné, že sa môže vyskytnúť už v prvých ročníkoch základnej školy, či dokonca v škôlke. Deti sa môžu sťažovať na kopance od kamarátov alebo nadávky. Najčastejšou formou šikanovania totiž nie je fyzické napádanie, ale používanie rôznych posmešných nadávok.

Ak sa vám stane, že sa vám dieťa sťažuje na kamarátov v škole, mali by ste ho pozorne vypočuť. Poraďte dieťaťu, aby vždy, keď cíti, že mu ide niekto ublížiť, vyhľadalo dospelého a od útočníkov /či už útočia fyzicky alebo slovne/ odišlo.

Neobviňujte vaše dieťa za šikanovanie. Je jeho obeťou. Keď už sa vám zdôverilo, nie je na mieste ho kritizovať za vzniknutú situáciu alebo za jej nezvládanie. Uvedomte si, že pre šikanované dieťa je domov útočiskom. Dieťa by malo mať dôveru, že vás môže o všetkom informovať.

Čo najčastejšie mu hovorte, že ho ľúbite. Vyzdvihujte jeho kladné stránky a silné miesta. Ľahšie sa mu bude začleňovať do kolektívu a zníži sa tak riziko šikanovania. Tiež ho nezabudnite podporiť v jeho snahe nájsť si nových kamarátov.

Hoci uvedené rady komplexne problém šikanovania neriešia, pomôžu vám otvoriť dušu dieťaťa a môžete mu tak pomôcť. Ak sa situácia nezlepšuje, je dobré pohovoriť si s učiteľkou alebo riaditeľom školy.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (4 hlasov, priemerne: 3,80 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Som ucitelka a sikana ma velmi hneva, ked vidim len jej naznaky, vzdy sa snazim nejakym sposobom preskumat, o co ide. Suhlasim s tym, ze sikana je problem toho, ktory sikanuje a ze vacsinou ide o deti z nefunkcnych alebo problemovych rodin. Ako matka som sa tiez stretla s istymi prejavmi sikanovania, ked sa mi syn stazoval, ze ho spoluziak v skolke vydiera. Poradila som, ako ma reagovat a asi to zabralo, lebo odvtedy syn nic nespominal.

    Chcela som reagovat na problem konania ucitelov a skoly v pripade problemovych ziakov/

    Rodicia, pokial je ich dieta tercom ublizovania, vyzaduju napravu a potrestanie vinnika. Ak sa vsak stane, ze to je ich dieta, kto ublizuje druhym, odrazu uz nie su taky „spravodlivi“. Skola a najma ucitel ma velmi malo moznosti riesit tento problem, ak nespolupracuje rodina. V solskej praxi existuje ista postupnost opatreni v zavislosti od zavaznosti previnenia. Pokarhanie nema sluzit len na to, aby sme povedali no no ziakovi, ale aby aj rodina bola informovana o tom, oo ich dieta urobilo. Ked vsak rodicia nemaju socialne navyky (a teraz nehovorim len o rodinach na okraji spolocnosti), tazko vychovaju dieta, ktore ich ma, alebo ktore si bude nieco z pokarhania robit.

    Co sa tyka prace ucitela, na skolach to funguje tak, ze nie len pocas hodiny su deti pod dozorom, ale aj pocas prestavky sa vykonava dozor na chodbach a v triedach. Ked vsak skusite napr. vykonavat dozor na WC, moze sa vam stat, ze vas niektory sikovny rodic obvini zo sexualneho obtazovania…

    Preto si myslim, ze problem sikany ma povod v rodine a skola, ak takyto pripad odhali, ma konat, ale na to, aby jej posobenie bolo ucinne, potrebuje spolupracu rodiny, ktora casto chyba.

    1. Neodporúčam dať Vaše dieťa do ZS Mierová v BA. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že šikana sa tam absolútne nerieši (pričom sa vyskytla vo viacerých triedach) a riaditeľka má ,,na háku“ akékoľvek sťažnosti a nijak situáciu nerieši. šikana sa na tejto škole ignoruje, nehovoriac o tom že túto školu navštevujú obyčajní nevychovaní haranti, detičky primitívov, ktorí si len riešia svoje komplexy na svojich tichších spolužiakoch a súčasne poškodzujú majetok školy. úroveň výučby je tu takisto úbohá, učitelia tu majú svojich obľúbencov. Ak nechcete aby sa Vaše dieťa na tejto škole trápilo, dajte ho radšej na inú. Dobre Vám radím

  2. som učiteľka a otvorene hovorím, učitelia zatlkajú šikanovanie na škôlkach, školách a ked počujú toto slovo majú z toho husiu kožu. keby to všetko stálo na mne, tak urobím také poriadky, že sa tí agresori z toho nechcem povedať čo. šikana začina už v školke a vyvolávajú ju najmä asociáli, jednoduchí ľudia, ktorí nevedia narátať ani do päť a tí, čo sú hore sa tvária, že to je normálne. pri tomto slovnom spojení mám chuť nechcem povedať čo. kam sa tento svet rúti, nenachádzam slov. a učitelia už tiež nemajú súdnosť a najmä vačšina starých učiteľov už naozaj stratila odstup a nadhľad nad situáciou.

  3. Môjho syna (12 r.) šikanuje chalan, s ktorým chodil do škôlky, do triedy a dnes už len na tréningy. Už v škôlke sa správal sociopaticky. Kamrátiť sa s ním mohol len ten, ktorý bude robiť zle Erikovi (to nebol môj syn). On samotný mu zle nerobil, len ťahal nitky. V škole začal šikanovať môjho syna. Zase to bolo len cez spolužiakov. Stačila len posmešná poznámka a ostatní sa chytili a robili presne to, čo chcel vlastne vyprovokovať. Do školy už spolu nechodia. Pokračuje to však na tréningoch. Dospelo to tak ďaleko, že môj syn po piatich odtrénovaných rokoch chce prestať chodiť na tréningy, pretože ho tam nemajú radi a posmievajú sa mu. Tento agresor vôbec nie je inteligentný (skôr podpriemerný), ale ovládať ľudí (aj oveľa inteligentnejších) vie doslova mazane. Skúšala som to riešiť voľakedy najprv škole a neskôr s trénermi. Nebola žiadna odozva. Ten chalan to robí tak, mazane, že keď sa vás to osobne netýka, tak si to ani nevšimnete. Prečo má môj syn opustiť šport, ktorý donedávna miloval? Ako to vyriešiť, aby nastala spravodlivosť? Keď všetci nad tým len mávnu rukou, pretože sa to neprejavuje otvorenou agresiou, len schválnosťami, ktoré vyzerajú ako náhody. Jeden tréner je starý mládenec, druhý je veľmi mladý – ani jeden nemá deti, ani pedagogické vzdelanie, preto si nedokážu uvedomiť, že dieťa má aj dušu a trápi sa. Snažia sa len udržať akú – takú disciplínu. S tou mal práve problém v minulosti môj syn, keď sa bránil zlomyseľnostiam. Na to, zareagoval už aj tréner, pretože to bolo hlučnejšie, ako dôvod, ktorý to vyprovokoval. Potrestaný bol môj syn, bez toho, aby tréner zistil dôvod jeho správania. Nedá sa s tým nič robiť? Mô syn je nadpriemerne inteligentný, zrejme má iné správanie ako iní. Sociopat zrejme vie vycítiť, ktorý človek je najslabší a nevie sa brániť. Môjmu synovi len ovisnú plecia a tvári sa ako zbitý pes. Darmo dodávam sebavedomia, sú to zrejme vrodené povahové črty. Taký bol môj otec i ja mám málo sebavedomia. Uvažujem o tom, či nie sme aspergerovia.

    Mám čakať až dotyčného raz zatvoria? To bude slabá satisfakcia. To už môj syn bude mať šrámy na duši.

  4. Zial, je to tak, ze sikana sa vyskytuje uz aj v skolke. mam s tym skusenosti, presnejsie moja dcera. Ma styri roky a do skolky sa vzdy tesila, ale v poslednom case vymysla dovody, aby tam nemusela ist. Stazuje sa na to, ze nedna spoluziacka ju nema rada, a navadza aj ostatne dievcata, aby sa s nou nehrali, dokonca, tvrdi, ze ju aj bije. Naozaj neviem, kde sa to uz v takych malych detoch berie, ta nenavist a agresivita a preco si uz tak utlom veku ventiluju svoje kompexy a zrejme nedostatok pozornosti a lasky zo strany ich rodicov na spoluziakoch. staci jeden taky nespratnik, aby narusil to, co iny dlhu dobu buduju.

  5. Práve dnes som si vyhľadala články šikanovanie a nedá mi nereagovať. Malý nastúpil do škôlky, keď mal 2 roky a 4 mesiace. Hnevali sme sa, keď sme išli zo škôlky, tak sa mu tam páčilo. Keď sa mu nechcelo vstávať, povedala som, že škôlku už zavrú – a šup hneď sa ponáhľal do škôlky. A naraz – už 4 dni plakáva, že nejde do škôlky. Párkrát prišiel poškrabaný, ale brala som to – deti sú deti. Začal sa mi niekoľkokrát v noci prebúdzať s veľkým plačom, zmenil sa, nebol už také slniečko. Rozhodla som sa nenápadne spovedať deti zo škôlky a vyšlo z toho, že ho bijú dvaja chlapci, veľkí kamaráti. Zle robia aj iným, ale syn je najmladší, a tak si to najviac odnesie. Som veľmi nazlostená. Stále som ho vychovávala, aby bol z neho pohodový, vyrovnaný chlapec. Potom príde nejaké asociálne dieťa a zničí Vaše úsilie … S učiteľkami sa muž dohodol, že dajú naň väčší potor. Myslím si, že takého dieťa je malé na to, aby si riešilo šikanu sám. Chystám sa to dneš ešte aj ja riešiť. dúfam, že nebude musieť ísť kôli nezvládateľnému dieťaťu do inej škôlky. Je to normálne ?????

  6. Lucie: a tiez si myslis ze obet domaceho nasilie je si sama vinna, kedze si nevedela urcit svoje hranice, ze zavrazdeny nejak provokoval vraha a nevedel sa sam ucinne branit (chyba obete), a okraduty bol malo chytry a pozorny ze sa nechal okradnut? Nuz pri takomto pristupe mozme cele sudnictvo zrusit a nechat nech si vsetko obcania vyriesia len medzi sebou ze ano?…Ono plati co sa v mladosti naucis….a tak to aj v dnesnom svete vyzera. Ako by sa ti pacilo ked by si byvala pri ciganskej osade, kde sa ludia boja branit si svoje polia, majetky, kde ti cigan zabije psa ktory na neho steka ked k tebe ide kradnut. Myslis ze by si si nieco taketo mala riesit sama? Ze to tak casto dopada je uz ina vec :-(. Ale na to mame predsa akysi pravny stat. A deti by sa to mali ucit uz od najutlejsieho detsva ze na slabsich sa nedovoluje. Ked komukolvek narusis jeho slobodu proti jeho voli mal by si byt adekvatne potrestany. To co pises je nonsens.

  7. Přečetla jsem si pouze článek, reakce jsem nestihla. Nedávno mi moje známá řekla, že šikana není problém těch co šikanují, ale těch co jsou šikanovaní, protože dovolí, že je s nimi takto zacházeno. Po důkladném rozboru, který jsem si provedla jsem zjistila, že na tom bude hodně pravdy. Dítě musí znát své hranice a umět si je vymezit. Vím, že je to těžké u takhle malých dětí. Sama mám jedno malé doma a občas to trošku řeším a sama v tom tápu. Co si o tom co jsem napsala myslíte?

  8. …ja týmto pozdravujem dvojčatá Barinkové – Janu a Danu, ktoré mi pred 35 rokmi v škôlke na Haburskej 4 v Bratislave urobili zo života peklo, na ktoré neviem zabudnúť ani teraz!

  9. …ja týmto pozdravujem dvojčatá Barinkové – Janu a Danu, ktoré mi pred 33 rokmi v škôlke na Haburskej 4 v Bratislave urobili zo života peklo, na ktoré neviem zabudnúť ani teraz!

  10. Ja si myslim ze zariadenie kde su pedagogovia by malo funkciu akychsi korektorov vzajomnych vztahov deti plnit. Nielen oducit svoju hodinu a koniec. Nie len nechat si deti nech sa poruvaju ako psy vo svorke – nech si vsetko riesia same.

    Ale aj sledovat co sa deje mimo hodiny. Chcelo by to asi vaznejsiu reformu celkoveho systemu, ale pokial my rodicia na takomto niecom nebudeme trvat tak kto iny? Pokial sa nebudeme stazovat, vyzadovat….

    Lebo inak sa presadi model ze vacsi, silnejsi, s podporou partie, bude king, nieco na mafianksy sposob, ako to bohuzial funguje aj v kazdodennom svete medzi dospelymi. Zial. Nechceme to zmenit? Nicim nevycnievajuci, maju aspon pokoj. Toto je to co chceme systemom vzdelavania dosiahnut?

    Ved tie deti su este nezrele a vztahy v kolektive nemozme nechat iba na ne samotne, musime im aj davat vzor, nielen v rodine, ale aj v skole. To je dolezitejsie nez cela ucebna latka, naucit sa chovat! Nase skolstvo v tomto zlyhava na celej ciare, este nielen ze nedocenilo cely vyznam tejto problematiky, ono si ju este ani nevsimlo, a zda sa ze ani nemieni vsimat…

  11. Chcela by som reagovať na reakciu Mišky. Tiež sme dali našeho syna, teraz tretiaka na základnej škole vlani na karate. Nie je športový typ, nosí okuliare a stále sa mu pre niečo v škole posmievali. Naštastie až na menšie „rvačky“ nelapil nejakú vážnu bitku. Má v triede 5 spolužiakov, kt. bežne šikanujú menších, napr. nepúšťajú ich cikať na záchod cez prestávku a pod., z čoho mal jeden chlapček vážne urologické problémy. Škola reaguje tak, že dostávajú stále pokarhania riaditeľa, čím sa však do híbky nič nerieši, oni okrem toho majú správanie aj v rámci vyučovania, že ich pani učiteľka je v koncoch. Aj teraz dostali ako vždy pokarhanie a tým to končí. Kto z kolektívu nie je na ich strane, toho si podávajú-aspoň ústne!!! Môj syn má odkedy chodí na karate aký-taký kľud. Asi 5x sa ma na chodbe školy pýtali, či „naozaj chodí na karate“. Ukázala som im kimono a odvtedy je trochu pokoj. JE MI VŽDY SMUTNO? DO AKÉHO SVETA TIE DETI VYCHOVÁVAME A ČASTO SA SAMA SEBA PÝTAM? ČI SPRÁVNE!!!!

  12. caute maminy,

    moja dcerka ma tri roky a chodi do skolky od 2,5 roka.Skolku ma velmi rada. Od Minuly rok sa otukavala, hladala si svoje miesto v kolektive, ale do skolky sa pytala aj v soboty a nedele. Teraz v septembri vsak prisli nove deti a aj ked chodi do skolky stale rada, zacina sa stale viac stazovat. Deti sa jej vysmievaju ze je mala, aj ked to tiez len take krpce ako ona. Jeden z chlapcov ju tiez vraj stipe. Tiez som si vsimla, ze si zatial nenasla nijaku kamaratku. Kde sa vlastne sikana zacina a ako pomoct svojmu dietatu aby sa nestalo jej obetou? Zatial to viacmenej len sledujem, snazim sa jej poradit ako detom odpovedat, ako sa branit. Tiez si vsak myslim, ze sa musi sama naucit, ako vychadzat v kolektive – lenze kde je ta hranica? Ved stale pri nej v zivote nebudem. Ako to riesite vy? Caute

  13. mam z vasich slov hrozu, 4-rocny syn mi v januari nastupi do skolky…. pevne dufam, ze sa s takymi brutalitami nestretneme.

    este reakcia na kikinu: aj ja by som bola rada, keby ucitelka ucinne vyriesila problem sikanovania v triede mojho syna, ak sa vyskytne. ale NIKDY by som neschvalila tento sposob – najat si velkych chalanov, ktori „zleho“ skolkara zmlatia. prepacte, ale pride mi to ako „light verzia“ najomnej vrazdy. pedagog jednoducho musi hladat a najst riesenie bez nasilia. neverim, ze tymto sposobom je problem vyrieseny. mozno sa sice „zly“ skolkar zlakol, ale dokedy? kedy to komu zase natrie naspat? fyzicky zosilnie a vykompenzuje to? a co sa naucili ti starsi chlapci z toho, ze ich autorita – ucitelka MS!! poziadala o nieco taketo ako o sposob riesenia problemu?????!!! o mesiac mozno stlcu nase dieta, ved ktosi dospely im DAL mandat riesit veci bitkou, ked sa niekto nesprava podla predstav ineho………

  14. Naozaj pozorujem ze dievcatka su v sucasnosti neraz agresivnejsie nez chlapci, divejsie a krutejsie. Veru zrovnopravnovanie pohlavi napreduje aj v tejto oblasti.

    Ale o inom som chcela. Sama som si uzila sikany dost a dost este az sociku ked to zdaleka nebolo take rozsirene ako teraz. Ja som bola vzdy zakriknuta, ticha, introvertna. Sice som inak v nicom nevycnievala (telesne proporcie, sociale pomery…a pod), ale uz toto stacilo ze som nebola akceptovana a jasne som pocitila ze aj ucitelia boli takmer vzdy na strane tych ktori sa vedeli vykecat, lepsie presadit a prezentovat ako ti dobri. Preco o tom pisem? Na zaklade svojich bohatych skusenosti viem totiz povedat jedno: vzdy plati ze sikanujuceho rodinne pomery su v niecom vadne, teda NIKDY sa nestava ze ked je medzi rodicmi hamonicky vztah plny lasky ze by ich dieta sikanovalo inych. A aj ked rodina z ktorej sikanujuce dieta pochadza na prvy pohlad vyzera OK, vzdy sa po case prevali ze nieco skripalo, aj ked len na psychickej rovine, napr. mama terorizuje otca, ktory je pod papucou, mysli si o nom ze je vecny neschopak, navonok sa mozu prezentovat a posobit ako dokonala rodinka, ale ked ich spoznate blizsie je vzdy u takychto rodin daco vadne. Teda sikana zacina vzorom v rodine. VZDY. Ked sa dieta neciti citovo deprimovane nema dovod.

  15. Poviem Vám, že vo väčšine prípadov je v škole šikana menšími väčších. Aj dosť školských psychológov bolo prekvapených. Rozmáha sa šikana milými dievčatkami (usmievavými slniečkami) silnejších a starších chlapcov. Je málo zrejmá, hlavne si ju nechceme pripustiť. Neozvala by sa aj nejaká psychologička, čo by nám to vysvetlila? Ešte pred piatimi rokmi doporučovali učitelia, nie len kvôli šikane, rozšíriť pedagogické zbory o školských psychológov podľa počtu detí na škole aj ich počet, dokonca na muža a ženu. Akosi to neprešlo. Skúsme to trochu aj my, rodičia podporiť. Neviem síce ako, ale mohli by sme spolu niečo vymyslieť.

  16. Ja prave riesim sikanu v skole – vobec nie v triede medzi seberovnymi – ale druhostupniari – siestaci, siedmaci, deviataci si podaju tretiakov – a podla mienky skoly su v podstate na vine ti tretiaci, lebo „provokuju“. To, ze sikanovane dieta bude v buducnosti sikanovat tiez, akosi nedochadza 🙁

    Ked som bola decko, zvykla si to rozdat 3.A s 3.B tak, ze skaly lietali a krv tiekla, vsetci sme boli v riaditelni, pokarhania len tak lietali, dvojky z chovania a tak……..ale bolo priam nemyslitelne, aby osmaci strkali tretiakom papuce do zachoda, vyzliekali nohavice ci si ich pockali pred skolou…..a slo sa kludne dalej…..Najviac mi vadi to, ze sa nejedna o jedneho nezvladnutelneho ziaka – zakazdym slo o inych :((

  17. Ja som pred rokmi dala syna do novej škôlky kvôli presťahovaniu. Dieťa mi štvrť roka každý večer plakávalo, že mu tam chlapci robia zle. Jednak boli starší od neho a veru, on bol aj najchudší. Najslabší. Trvalo to až do škôlky korčuľovania, kedy som na kameru nafilmovvala ako ho viackrát naschvál odzadu zhodil najväčší z nich.Bola som teda statočne nazlostená , so zábermi som prišla za učiteľkou, povedala som jej, že mne malý stále hovorí, že mu druhí robia a zle a že mám aj dôkaz. Ukázala som jej. Ona mi tvrdila, že sedem chlapcov stále vraví, že práve on im robí zle. A keďže ich ona dlhšie poznala, uverila im. On bol vždy zločinec a oni policajti!!!!! Aby ho mohli naháňať a biť! A tak to bolo aj pri iných hrách. Povedala som učiteľke, že slovne sa musí naučiť brániť , ale ak ho budú biť telesne, mala by zakročiť, že to si jednoducho neprajem. Odvtedy ho chránila a malý prestal plakať. Aj keď sa stalo, že ho niekto hodil o stenu v škôlke, tak ten dotyčný za trest nešiel na prchádzku a môj syn áno. Naše rozhodnutie bolo, aj keď to evidentne nemá v génoch , dať ho na judo a je tam už štvrtý rok. Kedže nie je agresívny, tak nie je ani v tom jude špičkový, ale oproti iným chlapcom, predsa len ovláda niečo, čo mu zabezpečuje aspoň ako takú autoritu. A ešte jedna vec, dala som ho do školy až v siedmych rokoch, je septembrový, a takisto aj mojeho júlového syna dám až v siedmich do školy. Svet chlapov je drsnejší ako náš a vyhrávajú tí vyšší a mocnejší……

  18. No toto su tie „zive“ deticky, ktorych mamicky len slovne napominaju ked uz v 1,5 roku ich milacik masti ine deti na piesku pod heslom „vsak on z toho vyrastie“, „je to len taky tajfun“…a pod. A takto to konci, pokracuje to v skolke, skole a co je horsie, cela spolocnost je nastavena tak ze je de facto na strane silnejsieho, lebo ten ich ma na haku a oni nic nemozu – je to predsa dieta a fyzicke tresty su tabu.

    Najlespie to vyriesila jedna znama ucitelka v materskej skole, ked si na takychto malych gaunerov zavolala este vacsich. Proste po znamosti si zavolala jedneho velkeho skolaka, ktory bol podobne ostry a poziadala ho ci by skolkarskemu grazlovi rucne nedohovoril niekde kde by ich nik nevidel, ona sama totiz nic take urobit nemoze. Vsetko samozrejme neoficialne a iba medzi 4 ocami. A verte ze od tej doby nema v skolke s podobnymi individuami problem :-).

  19. Dakujem za tento clanok. V porodnici mi jedna mamicka rozpravala osobny pribeh – jej syn mal v skolke „kamarata“, ktory bil deti tak, ze si ich pod hrozbou, po tichu, zavolal za kriky na dvore. Ucitelky o tom vedeli. Vraj: „cakame kedy mu skonci dochadzka, co snim?“ No pozorovat ho a vychovavat! Veru, aj v skolkach sa to deje, v skolach urcite.

Pridaj komentár