Jasle? Dieťaťu môžete ublížiť!

MUDr. Jela Maliariková, psychiater 31

Malé dieťa patrí jednoznačne do opatery svojho rodiča, prípadne starého rodiča či iného blízkeho rodinného príslušníka, ak musia rodičia nastúpiť do práce pred jeho tretími narodeninami.

Rodinné putá treba úzkostlivo chrániť a dieťaťu čo najviac pomáhať, aby si vytvorilo zdravé, pevné a dôverné vzťahy s rodičmi.

U niektorých detí aj dlhšie ako 3 roky

Obdobie do troch rokov je pri tvorbe takejto vzťahovej väzby obzvlášť dôležité. U niektorých detí je to ešte dlhšie. Preto nie je správne nasilu nútiť dieťa do škôlky, alebo prehliadať súvislosť zdravotných či psychických problémov dieťaťa s nástupom do kolektívu.

Treba nájsť riešenie, ktoré berie do úvahy detskú potrebu po blízkosti vzťahovej osoby. V opačnom prípade sa v detskej duši poruší niečo, čo sa už nikdy nebude dať napraviť…

Dieťaťu môžeme ublížiť

Každé dieťa je jedinečné. Vezmime si príklad dieťaťa plachého. Ak ho budeme nasilu natískať do kolektívu v nádeji, že sa tam zmení, budeme mu ubližovať.

Lepšie je zamerať sa na oblasť, ktorá ho zaujíma, v ktorej sa mu darí, podporiť prirodzený talent a pomocou schopností, v ktorých nad ostatnými možno dokonca vyniká, sa postupne a prirodzene dokáže samo presadiť.

Správna vzťahová väzba – teda veľmi blízky, dôverný vzťah – je najlepším prostriedkom, ktorý bezpečne ochráni dieťa pred nástrahami ďalšieho života – napríklad pred školským šikanovaním alebo pred zlou partiou, drogami, predčasným začiatkom sexuálneho života a tak ďalej.

Takúto devízu nikde nekúpite, ale musíte si ju postupne od narodenia vytvárať sami.

Zaopatriť deti len po materiálnej stránke zďaleka nestačí. Vzťahovú väzbu si vytvoríte poctivým spoznávaním a chápaním detskej duše a vypĺňaním jej potrieb.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (19 hlasov, priemerne: 3,40 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Mile mamicky,

    musim sa priznat, ze zvazujem jasle pre rocnu dcerku z ..ano z pohladu mnohych, z kariernych dovodov. Peniazky mame, no citim, ze sa potrebujem realizovat i v pracovnom smere. Nepochybujem o tom, ze som oddanou a trpezlivou matkou a jedine, co ma trapi je aby som dcerke nijakym sposobom neublizila. A tak kombinujem a kombinujem aby sme minimalizovali rizika. Neznizujem potrebu pritomnosti milujucej matky v zivote dietata, no pochybujem o nevyhnutnosti jej prezencie 24/7. Osobne si myslim, ze dieta pri sebe potrebuje rodica na ktoreho sa moze obratit, spolahnut, ku kt. sa moze pritulit, kt. mu ponukne stabilitu, lasku ale i zazitky, ktore poskytnu primerane vyvojove prilezitosti pre dieta. Vsetko je individualne. Dcera je odvazne a komunikativne dieta. Som zvedava ako zvladne nastup do jasiel. Nastastie sa v nasom pripade jedna o mini-jaslicky s 3-4 detmi na vychovavatelku.

    Rozumiem tomu preco vznikol tento clanok. Jeho opodstatnenie nespochybnujem. Tak ako nespochybnujem fakt, ze dieta potrebuje spokojnu matku otvorenu jeho svetu. Obavam sa, ze ak by som bola doma 3 roky, nedokazala by som sa dietatu odovzdat a nervozne prepinala TV..

    Kazdy rodic vie, ze dieta ma prednost pred vsetkym ostatnym – prajem Vam spravne rozhodnutia pre Vas i Vase deticky – nech su uz akekolvek. Rozhodnutie je to extremne tazke.

    Lenka

  2. Suhlasim aj ja. Je na kazdom, ako si zariadi svoj zivot, no ak je moznost volby: Jasle- Nejasle, myslim, ze teplo a istotu milujuceho domova jasle nenahradia. Nemusime sledovat ideologicke nazory meniace sa v case, staci chodit s otvorenymi ocami, pozorovat a vcitit sa do konkretneho dietata. Ak mu chyba kolektiv, a nepostrada pri hre mamu – OK. No pochybujem, ze dietatko, ktore sa ledva naucilo chodit, pripadne este ani nechodi, nerozprava, bude stastne s cudzimi ludmi cca 9 hod. 5 dni v tyzdni. To, ze place, nevadi?? Ze plac je signalom nepohody, tiez nevadi?? To je zrejme to iste ako s nazorom nechat male babatka vyplakat…

    Tiez je velky rozdiel vo veku, cim je dieta starsie, tym je prirodzene samostatnejsie. Preco to nasilu urychlovat a nedat dietatku potrebny cas? Nehnevajte sa, ale aby moje dieta po nastupe do jasli tyzden nejedlo a nepilo a tvrdit, ze casom si v pohode zvyklo a je stastne… Co takto predstavit si seba v jeho kozi?? Obcas dospeli zabudaju, ze aj oni boli malymi detmi a ako sa v tom case citili … moje spomienky na obdobie jasli nie su sice jasne, ale zato dost neprijemne – a myslim, ze ten pocit bezhranicneho strachu, paniky a straty bezpecia je v hlbke duse zakoreneny dodnes … pricom moja matka si mysli, podobne ako ludia v predoslych komentoch, ze jasle v roku su normalna vec, len sa cudovala, preco som bola neustale chora … Ruku na srdce, kto si verejne prizna, ze ho nieco poznacilo a ze ma nejake mozne citove nasledky? Co verejne, ani len sam pred sebou … radsej zatlaci do uzadia …

    Samozrejme, pri rozhodovani je treba brat do uvahy vsetky okolnosti, vek a povahu dietatka, kvalitu jasliciek, dlzku casu straveneho v nich, dostatok financii, ci pocity, potreby a schopnosti mamy … vsetko je dolezite a neodsudzujem nikoho, jedine zaslepenost a neotrasitelne presvedcenie, ze jaslicky su uplne normlana vec a detsky srdcervuci plac tiez… a ze ziadne stopy na psychike neostanu – tomu neverte. Len preto, ze ich Vy nevidite… Socializovat dieta a povzbudzovat jeho sebadoveru sa da aj inak, ako supnut ho na cely den do jasli. Mne osobne by vadilo, keby ho vychovavali vlastne cudzi ludia…

    Napriek tomu, ze som slobodna mamicka, v kritickej financnej a bytoevj situacii, napriek tomu, ze nikdy som nejaky velky vztah k detom nemala, ze v praci som nahlasila navrat o 6 mesiacov po porode a ze moja dcerka je nadmieru spolocenska … napriek tomu vsetkemu citim, ze dlhsie odlucenie zrejme nie je to prave orechove, co jej mozem dat …

  3. Dobry den pani doktorka,

    normale sa nezapajam do podobnych diskusnych for, pretoze som pracujuca matka a nemam na podobne zalezitosti cas, ale neda mi a musim zareagovat.Velmi ma zaraza, ze na jednej strane pripustate, ze kazde dieta je individualne, na druhej zasa davate vyjadrenie typu:male dieta patri jednoznacne do opatery rodica. Pani doktorka, tiez som doktorka, mam dve male deti 2,9 a 1 rok. Kedze pracujem rada a milujem svoje povolanie a ako matka, ktora nema v meste rodicov ani svokrovcov a ktora sa chce v zivote tiez realizovat som zvolila alternativu skoreho nastupu do jasli pre obidvoch mojich synov. A neviem si to vynachvalit! Mam spokojne a stastne deti, ktore sa kazde rano tesia na kolektivu, na rozvoj, nove impulzy a zaujimave aktivity…

    Pani doktorka, velmi sa mylite, ak si myslite, ze napr. pre rocne dieta su jasle alebo skolka nutenim. Dovolim si tvrdit, ze dieta v tomto veku nevie posudit, co je pre neho najlepsie a preto o nuteni nie je ani reci. Je vseobecne zname, ze deti, ktore vyrastaju v kolektive sa rozvyjaju lepsie…prikladom toho je moj starsi syn, ktory bol medzitym, ako 2 a pol rocny diagnostikovany ako nadpriemerne nadany…rozvoj, ktory potrebuje mu ja dat nikdy nemozem. V skolke k nemu pristupuju individualne, je priradeny k 4r.detom, je stastny a spokojny. Urcite budete suhlasit, ze najlepsie pre zivot dietata je aj stastna a spokojna matka, nie upachtena, nervozna osoba…myslim, ze prave to moze vplyvat negativne na dalsi vyvoj dietata! Na zaver iba dodavam, myslim si, ze kazdy si musi zhodnotit svoju vlastnu sitauciu a moznosti, svoje deti…a potom sa podla toho zariadit. Ako lekarka by ste si nemali dovolit generalizovat a tvrdit, ze nieco je dobre alebo zle. Vas mylny nazor moze negatine ovplyvnit citatelov!

  4. Mam dvadsamesacneho synceka a chodime sa trenovat do jasiel druhy tyzden,lebo onedlho idem do skoly.Mame sice jednu babku doma, ale nechcem, aby z mojho syna bol rozmaznany pracek. Mysliom si, ze prave babka by ho rozmaznala,kedze to vidim ako mu vsetko dovolia. Snazim sa citat rozne clanky, ktore by mi pomohli, pretoze pocuvat plac dietata nie je nic prijemne. Viem, ze kazde dieta je ine a mozno si maly zvykne alebo predsa bude musiet ist babke, ale strasne by som sa potrebovala s niekym porozpravat, kto bol v podobnej situacii a poradil mi. Jeden clanok je za jeden proti.Moja mamina mi hovori,ze aj ja som plakavala v jaslach ale postupne som si zvykla… Maly je teraz taky cecok. Nechcem mu ublizit, ale asi az casom zistim, ci to bolo spravne.

  5. podľa mňa dieťa má byť do troch rokov doma s mamou,alebo otcom,nie v jaslách,a jasné že si rodič myslí,veď je mu tam dobre,má tam kamarátov,tak a ved čo mu iné ostáva,ked už tam musí byť.Sú materské centrá,v dnešnej dobe,kde môže chodiť spolu s rodičmi,zahrať sa s deťmi,a potom domov.A od troch rokov je pripravené ísť do škôlky.Ale ak rodič nemá iné východisko a musí dať dieťa do jasiel,tak to možno chápem.

  6. Nuž, musím skonštatovať, že ja som svoje dieťa dala do jasiel keď malo asi rok a tri mesiace. Vôbec som nemusela, dieťa mala dokonalú opateru, veľa príbuzných okolo seba a napriek tomu som mala dojem, že mu to nestačí, že chce byť viac s deťmi. Moje dieťa bolo veľmi šikovné ale za pol roka poskočilo medzi ostatnými väčšinou staršími deťmi o dalšieho pol roka a rado tam chodilo. Keď už malo súrodenca, ostalo opäť doma, ale môžem povedať, že ja mám s jaslami vynikajúce skúsenosti a môjmu malému, teraz už veľkému, veľmi prospeli. Každé dieťa je individuálne a treba pre neho hľadať, čo mu prospeje.

  7. Mohli by ste si Vy, ktore pisete ze ziadna kariera za to nestoji, prosim laskavo uvedomit, ze castokrat nejde o karieru, ale iba o to ako obycajne prezit mesiac od vyplaty do vyplaty, zaplatit byt, pozicku a kupit dietatu to co potrebuje a nie o to ako sa zbavit povinnosti a budovat karieru? Neda sa posudzovat maminy podla tohto kriteria, mama, ktora da svoje male dieta do jasli, pretoze musi, moze byt rovnako dobra mama ako ta, ktora ho tam dat nemusi, lebo jej to financna situacia dovoluje!!!

  8. a dovolim si este dodat, ze si myslim, ze otazka nestoji naozaj na dogme, ze ti, ktori ¨daju dieta do jasiel, su horsi rodicia, ta citova vazba medzi matkou a dietatom ostava a neodvija sa od poctu spolocne stravenych hodin, ze dojeho zivota vstupi starostlivost inych ludi, to predsa nemoze mat pre neho fatalnejsi vplyv, pokial budu pri nom rodicia stat v kazdej chvili¨, kedy to bude potrebovat, pokial s nim budu intenzivne prezivat okamihy jeho smutkov i sklamani, myslim, ze aj tak musi citit, ze ti najblizsi tu budu, nech by aj cez den stravil par hodin äko “ predcasne socializovany „. Nie je to vobec jednoduche pre rodica urobit take rozhodnutie a tazke je to pri kazdom placi, pri kazdej myslienke nanho. Doba je dnes tazsia a to nielen pre dieta, ale aj pre rodicov, ktori maju svoju profesiu. Na „zapade“naozaj davaju deti do kolektivu, casto aj ked to nemusia, len pre ten kontakt s detmi a tiez by to nerobili, ak sa preukazala jednoznacna skodlivost. A co sa tyka toho individualneho pristupu, no nazor, ze je super ak daju deti spat podla toho kedy chcu a jest obodbne, tak dovolte nesuhlasit, na rezime svojho syna som si dala zalezat a bol obdobny tomu, aky funguje v jaslickach a mozem povedat, ze ¨to dava system a pocit istoty pre dieta, on papal a spinkal a kakal ako hodinky, a keby to tak nebolo, zvykol by si na novy rezim v jasliach a to je dobre, preco ma kazdy robit ine?Neprekomplikovava sa to vsetko, aj ceka sfera psychologie, mozno nam potom inïkne nieco dolezitejsi

  9. mile mamicky a preco nie aj oteckovia?

    neda mi nepridat aj vlastnu reakciu na temu jasiel, citala som prispevky so striedavym stresovym nadychom a ulavovym vydychom, pretoze este sama nie som stopercentne presvedcena, ci nase rozhodnutie dat 13 mesacneho syna do jasiel bolo to najspravnejsie. Mozno sa nikdy nedozviem, co bolo to naj, ale je potesujuce vediet, ze nevladne len jeden nazor a supercitat, ako bola jedna mamicka spokojna s jaslickami na Bajzovej, tak nie je to reklama, ale zatial sme naozaj tiez velmi spokojni.

    Nase dieta nepatri k tym, ktore by si zvykli hned super, naopak prvych 10 dni odmietal jedlo aj pitie a zrejme sa v noim odohravali vsakovake procesy, od smutku prechadzal do strasnej radosti, ze je opat s nami a mozno to znie ako priznak nai¨vity a snad aj nevzdelania na tuto temu, ale verime tomu, ze to bude zo dna na den lepsie, neodvazim sa povedat, ci sme dobri rodicia, ako to vlastne zmerat, ale tiez mozem povedat, ze sa celkom inak tesim na chvile so svojim synom a bojujem, aby mi upravili trochu pracovny cas, nech som s nim co najviac, potom ich porezivam s uplne inym nasedenim, hravejsie, s nahromadenym citom a vsetkou davkou energie, ktora mi niekedy pocas celodenneho casu s dietatom, uz miestami chybala.Verim, ze moje dieta nielenze prezije jasle, tak ako deti preziju kadeco, kedze nemaju moznost vyberu, ale nebude pobyt v nich prenho znamenat traumu, ktora by ho mala poznacit. Verim dokonca, ze sa tam mnoho nauci

  10. Tak to snad nie mile mamicky! Teda hlavne tie, ktore ste tak odsudili nazor psychiatricky/odbornika.

    Skutocne si myslite, ze to, ze sme my boli od 3 mesiacov v jasliach nas nijako nepoznacilo? Len preto, ze nedrogujeme a nie sme psychicky narusene?Najviac ma ve napalit vseobecne rozsireny nazor: Ved prezili sme to aj my, a sme tu, (!!! cize neumreli sme?!), preziju to aj oni, a podobne nezmysly. Preco si myslite, ze je OK hodit dieta do kolektivu (ak sa to kolektivom v jasliach da vobec nazvat) ludi, ktorych nikdy nevidelo, do prostredia, ktore nepozna, odrazu ho odtrhnut od mamy, na ktoru bolo predtym zvyknute 24hod. denne?

    Ano, mate pravdu – „prezije to“. Ale to, ze sa to negativne odrazi na jeho psychike je zarucena vec, o tom nepochybujte.

    Vela stastia a mudrosti!

  11. Ahoj. Musim suhlasit s LUCIOU H. Mam 15 mesacneho syňna, ktoreho som musela dat po roku do jasiel. Ked sme chodili na zacvik, sestricky z jasiel mi vraveli, ze mne bude viac luto za malym ako jemu za mnou. Neverila som, lebo maly mi cely rok visel na krku. Ale potvrdilo sa. Maly chodi velmi rad do jasliciek, po 1. tyzdni celodenneho pobytu plakal uz iba 1 minutu po mojom odchode, po 2. tyzdni iba ked som ho davala ucitelkam do ruky a po 3. tyzdni mi iba pekne zakyvaol. Momentalne cez prazdniny je u babky, a hoci viem, ze sa o neho obetavo stara, musim povedat, ze malemu je urcite lepsie v jaslaich. Vidim to na nom, ze mu chybaju deti. Ked nastupil na prazdniny k babke, a potom sme sli von a nahodou bola nikde skupinka deti, maly tak chcel ist k nim, ze mi skoro vyskocil z kociara. A kedze chodit vtedy este nevedel, tak na moje pokracovanie prechadzky reagoval velkym placom. A nehovorim ani o tom, ze maly sa vela naucil v jaslickach od ostatnych deti. Viem, ze je tam stastny, hoci mne zviera srdce, ked ho tam kazdy den odvazam. Neviem sa cely den dockat, kedy mi „padne“ a ja si mozem vybrat svojho milacika z jasiel. A pre pani PSYCHOLOGICKU : nemyslim si, ze ma ma maly menej rad, mozem povedat, ze sa velmi ale velmi radi. Pre ostatne mamicky, ktorym to okolie neodporuca : Moj manzel bol zasadne proti jasôiam, ale som si to vybojovala, lebo myslim si ze tam dostane odbornu a hlavne neutralnu vychovu. Som si ista, ze ho tam nikto nerozmazna, nebude mu dovolovat nieco, co sa mne osobne nepaci ako to byva pri babkach. A dnes manzel so mnou suhlasi po tom , co vidi aky je maly zivanisko, priebojny a stoji za mnou. Nedajte sa odradit. Vyskusajte. Ak to case dieta alebo vy nezvladnete, mozete nastupit spat na matersku alebo ho dat do opatrovnictva babkam. Nie je co stratit.

  12. To tedy koukam, jaci jsou mezi nami extremiste. Jsem maminka patnactimesicni dcerky. Jiz pet let nepracuji a sice proto, ze s manzelem zijeme v zahranici a stehujeme se kazdych priblizne osmnact mesicu do jine zeme. Nyni jsme v Egypte, kde je prace pro cizinky zakazana, takze o tom ani neuvazuji. Jesle zde sice neexistuji, ale ani kdybychom byli v Evrope, nenechala bych se pripravit o tuto krasnou dobu stravenou s mou dcerkou. Nemusim se ani „doprosovat manzela o penize“ ani netravim cas „sledovanim televiznich repriz“. Dcerka Klarka me uci znovu objevovat svet. Kdyz spolu pozorujeme prirodu, konecne vidim veci, ktere jsem tricet let nevidela. To bych nevymenila za zadnou karieru na svete. Mame kolem sebe spoustu lidi, takze dcerka neni vyhradne s maminkou. Manzel je Francouz a je zvykly, ze deti chodi ve ctyrech mesicich do jesli a stale se obava, ze bude dcerka nespolecenska. Ale cas ukaze, co bylo pro ni dobre a co ne. Kazde dite je jine a kazdy rodic je jiny. Jestlize se rodic neciti v neustale spolecnosti ditete dobre, je urcite lepsi dat ho do jesli.

  13. S dovolenim bych rekla – pani doktorko, ze jste svuj titul musela ziskat jiz pred hodne dlouhou dobou. Vas nazor je zpatecnicky a naprosto nemoderni a navic oduszujici moderni a vzdelanou zenu, aby trcela doma s detmi v nejlepsich letech sveho zivota. Ja sama mam deti jiz tri a NIKDY jsem s nimi nebyla na materske na plny uvazek az na par prvnich tydnu zivota – vzdycky jsem mela svou vlastni praci alespon z domova ci na casteny pracovni uvazek a rozvijela sve ambice a svou karieru a NIKDY jsem take nemusela prosit manzela o penize.

    Me deti jsou stastne, milovane a velice spokojene a VELICE spolecenske a SAMOSTATNE. Vsechny tri mluvi dvema jazyky (nejstarsimu je sest let), syn jiz umi cist a v kolektivu rozhodne vynika. Podobne je na tom i jeho mladsi sestra (nejmladsi dcerunce je 7 mesicu).

    Jsem na sve deti velice hrda, ale na sebe take – nebudu totiz za dalsich pet let po tzv. materske frustrovana, zaostala a starnouci zenska, ktera nebude ve svych ctyriceti schopna najit zadnou praci, protoze ji kazda prumerna dvacelita stredoskolacka strci do kapsy. PROBUDTE SE, JDEME DO UNIE! A TAM VAM NIKDO ZADNE ULEVY POSKYTOVAT NEBUDE A UZ VUBEC NE VASIM DETEM!

  14. Ja by som skor povedala ze slovenske jasle, tak ako si ich pamätaju mnohi z nas-len v krajnom pripade. Na jednu ucitelku tam pripadaju tri deti. Prve co sa rano deje je, ze ucitelka mu bezi oproti, obime ho a vybozkava, obcas, miesto toho aby isli na dvor, ho vezme do kocika pre dvojicky este s nejakym dietatom a idu sa sami poprechadzat do parku alebo nakupit. Podla toho co o nej doma rozprava vidim, ze ju ma velmi rad a som si ista, ze mu dokaze v pohode nahradit babku ci svokru. Syn je jedinacik, ziadnych znamych s malymi detmi nemame, takze som stastna ze sa takymto sposobom dostane na par hodin do kolektivu. Keby tam chodil nerad, tak ho tam nedavam.

  15. Myslím si, že o probléme jasiel či škôlok sa nedá hovoriť všeobecne. Je veľmi dôležité aká je osobnosť dieťaťa. Som skôr proti jasliam. ja som chodila do jasiel aj škôlky, ale vôbec nie som sebavedomý typ do kolektívu. Doteraz si pamatám nepríjemné pocity z pobytu v škôlke. Ale určite sú deti, ktoré túžia po spoločnosti detí a niektoré sú v škôlke radšej než doma. Ja má vyše trojročného syna a snažíme sa škôlke vyhnúť ako sa dá. Nikdy po deťoch netúžil a do škôlky ísť nechce. Okrem toho má zdravotné problémy a nemôže jesť niektoré potraviny. Je to naozaj problém, pretože ja pracujem a muž je s ním doma. Finančne sa to však nedá, pretože jeho strava i náklady na liečenie sú vysoké. Starí rodičia sú názoru, že im tiež nikto nepomáhal. Varovali ho, ale teraz už nechcú. Vraj nech ho už dáme do škôlky. Asi budeme musieť. Bola by som rada, keby som ho mohla dať do škôlky až bude ten správny čas a neunáhliť sa a tak mu sposobiť stresy, ktoré môžu poznačiť jeho další život. Povedala by som, že socialistické názory boli skôr opačné. Škôlky a jaslie boli vynikajúce zariadenia pomáhajúce pracujúcim rodičom, čo tam po pocitoch detí. A ešte mám jednu poznámku. Väčšina rodičov sa vôbec nezaujíma o to, čo deti v škôlke jedia. Nevhodný jedálniček je ďalšia vec kvôli ktorej nechcem dať syna do škôlky.

  16. Myslim, ze najnegativnejsie reakcie na clanok pani doktorky mali prave rodicia, co maju dieta v jaslickach. Moju dcerku som dala ako 2,5 r do skolky a myslime si, ze to bolo pre nu vyborne rozhodnutie. Napriek tomu som radsej pracovala doma, aby som mohla byt s dcerkou co najdlhsie a nemyslim si, ze som ju vychovala tak, aby bola na mne zavisla – prave naopak. Byt s dietatom doma co najdlhsie a nedat ho do jasiel totiz neznamena, ze sa od neho 24h neodputate, ale ze Vam ho , pokial sa da, par krat do tyzdna na par hodin postrazi niekto spolahlivy a Vy budete mat cas aj pre seba. Tym sa aj dietatko postupne pripravi na to, ze ked pojde do skolky, bude od mamy dlhsie odlucene. Taktiez nemam rada nazory, ze ked som s malo doma, tak bud len pozeram telenovely, alebo upratujem – nasa dcera skoro vobec nepozna televizor a prave koli dietatu upratujem pocas jej spanku. Cez den sme mali jednoducho spolocny program. Samozrejme, vsetko je individualne a je mi jasne, ze niektore mamicky jednoducho nemaju na vyber a musia dat dieta do jasli, ale v tom pripade si treba vybrat jaslicky s vacsim individualnym pristupom k babatkam. Ja som tiez nedala dcerku do skolky co mam pod domom len preto, ze je to blizko a pohodlnejsie, ale radsej vodim do vzdialenejsej, ktora je ale neporovnatelne lepsia. /nie sukromna/.

    Zelam Vam vsetkym pekny den a zdrave deticky, dana

  17. Aj my máme doma problém s jaslami. Problém dat, ci nedat nasu 18 mesacnu dcerku do jasli. Studujem na vysokej skole a preto mi nerobi problem ostat s malou doma co najdlhsie. Je prve dieta v nasej rodine. Nema bratrancov, ani sesternice. A po spolocnosti deti nesmierne tuzi. Je velmi smela a dobre sa citi aj v pritomnosti cudzich ludi. Preto by sme ju do jasli chceli dat co najskor. Chodime na prechadzky okolo nasej buducej skolky a niekedy ju odtial nemozeme ani nasilu odvliect. Deti sa tam hraju a ona musi domov k mame. Je mi jej luto, ale este je na to asi primala.Ale od dvoch rokov tam urcite pojde. Aj ked mi bude doma velmi chybyt.

  18. Pani doktorka, viete, ze nie v kazdej krajine je to tak na ruziach ustlane ako na Slovensku? V Holandsku je materska 16 tyzdnov. Slovom sestnast. Ak teda nechce zena prist o zamestnanie… Tych 16 tyzdnov sa mi nevidi stastne riesenie a urcite ani mnohym Holandankam nie. Som zvedava, ako by tam tento clanok reagovali, kedze nemaju az tak na vyber…

  19. Rovnako ako Mirka s 8-ročným synom sa dozvedám, čo som to za krkavčiu mater. Naša princezná mala 18 mesiacov, keď išla do jasličiek. Máme obidve staré mamy doma, ale s jednou sme bývali a druhá sa o ňu starala od jej siedmych mesiacov. Takže starostlivosť bola vyvážená. A musím povedať úprimne, že to čo sme ju naučili my všetci, čo sme sa o ňu starali ani zďaleka nestačí na to, čo dávajú jasle. Náš stabilný problém bol jedenie a spanie. Nešlo to ani po dobrom ani po zlom. Spať ? Len ak niekto spal vedľa nej. Akonáhle sa dospelý pohol, bolo po spaní. Každej mame trhá srdce, keď počuje svoje dieťa plakať. Samozrejme prvé dni v jasliach boli srdcervúce, ale potom sme nevedeli vyčkať, kedy skončí nedeľa, aby mohla ísť za Alickou, Kristínkou, Adamkom, tetou Majkou alebo tetou Ludkou. Papá tak ako nikdy predtým a spať sa pýta sama. A myslím, že mi dajú zapravdu viaceré maminy, že vidieť svoje babatko napchávať sa s chuťou všetkým, čo mu položíte pod noštek, je to najkrajšie. Nemám pocit, že by som sa mala cítiť previnilo voči svojej dcére. Ak dieťa vyrastá do svojich troch rokov pri sukni svojej mamy, ktorá dopoludnia pozerá reprízy a popoludní premiery telenoviel alebo naopak stará sa o domácnosť, pracuje doma, len aby vyžili, dieťa je samé a nikdy sa nenaučí prispôsobiť sa kolektívu. Naša princezná má už tri roky, chodí do škôlky a poviem Vám, tieto „dlhé“ voľné sviatočné dni sme mali zo seba ponorkovú chorobu. Ja som jej nevedela povedať pokračovanie básničky, spievali sme si len popri písaní na počítači a to nebolo ono. Dnešná doba je zlá pre večšinu mamín, ktoré „musia“ pracovať.

  20. Prečítala som si článok pani doktorky a priznám sa, v prvom okamihu som sa zľakla. Čo som to, preboha, vyviedla svojmu synčekovi, veď som ho dala do jaslí, hoci ešte nemal dva roky! Potom som sa však zamyslela – mňa dali do jaslí, keď som mala 6 mesiacov, a nemám pocit, že by ma to nejako negatívne psychicky poznačilo. Naopak, čo si pamätám, vždy som sa neskôr do škôlky tešila, naučila som sa tam množstvo básničiek, bola som veselé dieťa s množstvom kamarátov. Po príchode domov ma navyše čakalo láskyplné rodinné prostredie. A práve to považujem za najdôležitejšie. Veď čo na tom, že je matka doma 3 roky, keď cez deň sleduje seriály, s dieťatkom sa nezahrá, neporozpráva… Každá rodina je určite iná, každá matka má iné sociálne podmienky a zázemie pre výchovu detí, ak je však schopná dať dieťaťu dostatok lásky a nájsť si preňho čas, je všetko v poriadku. A nezáleží na tom, či dieťa dala do kolektívu, keď malo rok a pol, alebo 3 roky. To je môj názor a uznávam, že nie každý s ním bude súhlasiť.

  21. ja mamsice babky na dochodku ,takze od roka strazia deti ,ale keby zdravotne nevladali,tiez mame v zalohe jasle ,nemala som deti len preto ,ze treba ale chcene v neskorsom veku ,neviem kto zivil pani doktorku ,ale nasi rodicia dochodcovia by to nevladali a som si cely rok nekupovala nic na oblecenie ani obuv a deti nosia veci podedene.Nemyslim si ,ze by to deti poskodilo ,ked mme boli my mali mamy boli doma len pol roka a myslim ,ze nie sme preto horsi ako nova generacia. V Holadsku deti chodia do hracich skupin aj ked maju mamy doma ,lebo v 4,5 roka nastupuju do skoly,mam tam najlepsiu kamosku. Deti su sebavedomejsie a samostatnejsie ako nase u maminej sukne,nazor pani doktorky je jednostranny a taky socialisticky,nie je vsetko biela a cierne.

  22. No tak pri čítaní tohto príspevku som mal pocit, že podobný štýl tu už niekedy bol…jedzte vajíčka, sú zdravé, obsahujú vitamín D,E…nejedzte vajíčka, sú škodlivé, osahujú cholesterol…atď

    Teraz v bledomodrom…nedávajte deti do jasieľ, je to škodlivé alebo dajte ich do jasieľ, potrebujú kolektív.

    A pritom vieme tak málo, čo vlastne deťom prospeje.

    Neviem, odkiaľ berie pani doktorka to presvedčenie, že má pravdu.Ani sa nenamáha napísať „podľa môjho názoru“ čím vylučuje aj iný pohľad, akoby iné riešenie bolo z princípu zlé.

    Čo je horšie, vyvoláva pocit viny u matiek, ktoré tie jasle volia či už pre ekonomické alebo rodinné príčiny.

    …Napokon, možno o pár rokov bude niekto písať o blahodarnom vplyve kolektívu na malé dieťa a pocit viny sa bude podsúvať tým, ktoré nič pre to nerobia…proste každý má svoju prirodzenú inteligenciu a vyberie si hádam podľa najlepšieho vedomia a svedomia.

    A k tým argumentom o drogách, zlých partiách atď… to hádam nie,tak primitívnu demagógiu by vysokoškolsky vzdelaný človek nemal používať, ani najlepší vzťah n e z a r u č í , že dieťa sa nezlumpačí,a opačne.

     

    Pozorujte realitu, tá nie je čierno – biela.

  23. Mila pani doktorka ma naozaj velmi zaskocila. Takyto clanok na stranky babetka? Moja dcerka nastupuje do jasiel od februara. Neviete si predstavit ake tazke je v Melbourne dostat miesto. Uz od tretieho mesiaca mojho tehotenstva bola zapisana do poradovnika. Taka som bola stastna ked sa nam usli aspon dva dni a teraz si precitam nazor pani doktorky- no neviem asi by som sa mala citit ako ta najhorsia matka lebo ani nie rocne dieta davam do jasiel. Bola som v tych „hroznych“ jasliach na exkurziu a som nadmieru spokojna. Mila pani Maliarikova z mojej dcery nevyrastie ani narkomanka ani zlodejka pretoze ide do jasiel. Neviem kde na take nazory chodite ale ak taketo nieco tvrdite podlozte to prosim vas aj nejakou statistikou.

  24. Tiez ma tento clanok dkost poburil. Nic vo svete nie je cierne, alebo biele. Taketo zasadne tvrdenie, ze dieta bude lepsie, ak nebude chodit do jasiel? Halo, pani doktorka????

    To znamena, ze my co sme narodeni v 60. rokoch a chodili sme do jasiel od troch mesiacov sme co? Pobludeni drogisti so zlou väzbou na rodinu?

    Neznelo by to lepsie, keby ste napisali, mate zeny moznost zostat doma- ekonomicku a socialnu- zostante, nemate, najdite dobre jasle pre deti a snazte sa byt dobrymi mamami. A este jedna ppoznamka. Nie su to prave tie deti, co su prilis naputane na rodicoz, ktore maju lproblem v puberte- pri odputavani sa? VEd otom je puberta, prestrihnut pupocnu snuru a dokazat si, ze sa viem postavti na svoje vlastne.

  25. No neviem. Každé dieťa je iné. Ja som bola doma s mamou do troch rokov. Putá maximálne vytvorené a mám pocit že mám problém odpútať sa od „maminej sukne“. Vždy ak som robila nejaké rozhodnutia tak som myslela predovšetkým čo na to povedia rodičia ako to prijmu, nebude im to vadiť a pod. Celý svoj život som podriaďovala tomu „čo na to povie mama“. Problém sa najviac prejavil po vstupe do manželstva a po príchode dcérky. Musela som si veľmi tvrdo uvedomiť, že moja rodina je môj manžel a dcérka, až potom sú tu moji rodičia a poviem Vám bolo pre mňa veľmi bolestné odpútať sa od rodičov. Moja sestra chodila do jaslí od 1,5 roka. Je to sebavedomé moderné dievča ktoré ide za svojím cieľom a hlavne žije svoj život. V závažných životných rozhodnutiach nemá pocit „viny“ ak napr. opúšťala rodičov kvôli štúdiu (1000 km). Proste jej závislosť na rodičoch a rodine nie je až taká silná ako tá moja. Toľko môj názor. To že matka ostane s dieťaťom do troch rokov doma ešte nezaručí že dieťa nebude drogovať a naopak to že dieťa chodí do jaslí ešte neznamená že z neho vyrastie bezcitný hajzel.

  26. A ešte jedna poznámka – ak sa článok odsudzujúci jasle objaví na stránkach Bábätka, môže to mnohým mamách, ktoré majú dieťa v jasliach, spôsobiť hlavybôľ. Dovolím si tvrdiť, že väčšina čitateliek, ktoré zavítajú na tieto stránky, tak urobí práve preto, že sa nadpriemerne zaujímajú o svoje deti, o ich prežívanie, pocity…. Tie matky, ktorým by mal článok prehovoriť do duše – teda také, čo sa dieťaťa čo najrýchlejšie zbavia – sem určite nechodia. Samozrejme, ako odborný názor a téma do diskusie je článok zaujímavý.

  27. No, ja som síce „mama-samica“ :-), ktorá vychádza mláďatku maximálne v ústrety, ale priznám sa, že tento článok sa mi nepáči rovnako ako článok Neobyčajný deň v jasliach. Myslím, že nie je nutné ísť z extrému do extrému a robiť z jasličiek nebo alebo peklo. Ja osobne by som svoje dieťa do jaslí nedala, samozrejme za podmienok ako mám teraz. Ale určite je veľa rodín, kde ide aj o bežné prežitie a každá koruna do rozpočtu je potrebná. Čo má robiť taká slobodná matka, ktorá má rodinu na druhom konci Slovenska a má vyžiť zo sociálneho minima? To ju odsúdime za to, že má dieťa v jasliach? Treba si vážiť, že sa rozhodla dieťatko si nechať a snaží sa mu zabezpečiť akú-takú existenciu. Ja osobne si síce tiež myslím, že najlepšie zázemie dá dieťatku rodina, prípadne dobrá opatrovateľka, ktorá je s ním dlhodobo, ale nedovolila by som si tvrdiť, že dieťa z jaslí bude drogovať, predčasne zaháji pohlavný život a pod. Väčšina detí z našej generácie predsa v jasliach vyrástla a nemám pocit, že by sme boli nejak výrazne skazenejší.

  28. plne suhlasim. clanky typu – taky neobycajny den v jasliach ma vedia vytocit maximalne. pani doktorka mi hovori z duse. AJ ked niekedy matka doma nie je spokojna a je frustrovana, dieta je doma v bezpeci a je mu tam dobre. dolezite je, ako citi dieta. Matka sa po rokoch pozbiera a dokaze, ze sa moze vratit do prace. Dieta vsak ma sramy na dusi dozivotne, aj ked si to neuvedomuje. Matky, ktore maju deti len preto, lebo ich ma suseda, by ich ani mat nemali.

Pridaj komentár