Škôlkarske plače | Škôlkari | Škôlkari | Babetko.Rodinka.sk
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk
Internet.sk
ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk
sobota 23.09.2017 | meniny má Zdenka  
ŠkôlkariŠkôlkari

Škôlkarske plače

 Mária Kopčíková   25.08.2017   0

Keď som pred pár rokmi viedla po prvý raz syna do škôlky, obaja sme mali slzy na krajíčku. Predtým, keď sme uvažovali o tom, či a kedy do škôlky pôjde, mi pripadal taký veľký, šikovný, rozumný... a v prvý škôlkový deň taký malý a zraniteľný.

No, niesla som to asi ťažšie než on, prežili sme niekoľko uplakaných rán, niekoľko uplakaných poobedí (niekedy sa rozplakal, až keď ma videl, že pre neho idem do triedy) a potom celkom dobre pobyt v škôlke zvládol.

Shutterstock

 

Keď o dva roky neskôr išla do škôlky jeho sestra, v prvý deň sa v šatni rýchlo rýchlo poprezliekala, ledva mi zakývala, ani som jej nestihla pusu dať a už utekala do triedy za detičkami.

Kým pri prvom mi bolo ľúto, že plače a váhala som, či robím dobre, keď ho tam dávam, pri druhej mi bolo ľúto, že tá krpaňa malá ani nezaplače, nezafňuká a len tak ma opustí :-)

Samozrejme, každé dieťatko je iné, inak zvláda záťaž, inak sa vysporiadava so zmenami v dennom režime, s novými ľuďmi vo svojom okolí.

Ranné slzičky pravdepodobne zažíva väčšina rodičov malých škôlkarov

Spýtali sme sa psychologičky PhDr. Kornélie Dibarborovej, aké sú jej skúsenosti práve s týmto problémom u malých škôlkarov.

S čím by sme ako rodičia mali počítať, keď naše dieťa nastupuje do škôlky? Čo sa môže udiať (ale aj nemusí) a je dobré o tom aspoň uvažovať, aby ste potom neboli zaskočení?

"Ani tá najpremyslenejšia príprava dieťaťa na vstup do škôlky rodičom nezaručí, že ich drobec v pohode zvládne odlúčenie od rodiny a vstup do kolektívu, až nastane "deň D".

Často sa ma rodičia pýtajú, aké dlhé je bežné adaptačné obdobie dieťaťa na kolektív, dokedy treba vydržať a kedy už situáciu riešiť, napríklad aj návštevou detského psychológa.

Keby som sa mala oprieť o svoju skúsenosť z praxe, tak približne 80%  detí nastupujúcich do MŠ vo veku 3 - 3,5 roka si začiatky viac alebo menej odplače. Toto obdobie zväčša trvá do 8 týždňov.

Toto sú však len orientačné štatistické údaje, dôležité je, ako situáciu prežíva dieťa a jeho najbližší a ako sa adaptačné problémy po nástupe do MŠ u dieťaťa prejavujú."

Shutterstock

 

Pokiaľ je dieťatko plačlivejšie a každé ráno má statočne odplakané, ako by mali rodičia reagovať? Čo (aké správanie) a zhruba do akého času po zaškolení je "normálne", resp. netreba za tým hľadať niečo výnimočné a myslieť si, že moje dieťa sa správa extrémne?

"Je iné, ak si dieťa trochu poplače pri rannom lúčení a potom si na rodičov ani nespomenie a je iné, ak preplače prevažnú časť pobytu v MŠ. 

Ak odmieta v škôlke jesť a piť, ak s nikým nekomunikuje, ak sa začne pomočovať či pokakávať napriek tomu, že je už dlhé obdobie bez plienok, ak sa zjaví sťažené zaspávanie či desivé sny a dieťa je aj doma rozladené a precitlivené - vtedy je najvyšší čas vyhľadať pomoc detského psychológa a netreba čakať štatistických 8 týždňov.

Psychológ zhodnotí celkovú situáciu, vyšetrením zistí mentálny vek dieťaťa, jeho emocionálnu zrelosť, zhodnotí závažnosť prejavov a odporučí možné riešenia tak, aby vyhovovali rodine a pomohli dieťaťu pozvoľne sa na MŠ adaptovať.

Ale nie je to len o dieťati... Výrazne emotívny a empatický rodič vníma pohľad na svoje zúfalé dieťa ináč, ako napríklad flegmatik. Vníma ho tak intenzívne, že sa nedokáže sústrediť na prácu a často sa mení aj vo vzťahu k partnerovi.

V takomto prípade tiež netreba odkladať návštevu odborníka, lebo vzniká začarovaný kruh, v ktorom sa obavy a neistota rodiča prenášajú späť na dieťa."

Shutterstock

 

Niektorí rodičia v našom fóre majú pocit,  že ich dieťa je "mamičkár", "ufňukanec" a pýtajú sa, ako dieťa "zoceliť". Čo by ste im poradili, resp. čo si o nejakom zoceľovaní myslite?

Často to nie je problém dieťaťa samotného, ale jedného či oboch rodičov. To, čo je pre jedného rodiča mamičkár, bábovka či ufňukanec, to je pre iného rodiča citlivé obozretné dieťa.

Ide o to, že niektorí rodičia si ešte pred narodením dieťaťa vytvoria akýsi "ideál" a ak do toho ich dieťa nezapadne, sú sklamaní. Nevnímajú svoje dieťa ako neopakovateľnú individualitu, ale ho stále s niekým porovnávajú.

Možno mamičkárom či ufňukancom nazvať dieťa, ktoré sa napríklad predčasne narodilo, strávilo X týždňov v inkubátore, prešlo náročnými rehabilitáciami či operáciami? Možno tak nazvať dieťa, ktoré malo reflux a muselo byť celé hodiny nosené na rukách?

Nemám rada paušálne rady či súdy. Ako a kedy dieťa "zoceľovať" zásadne posudzujem individuálne a v kontexte s rodinou, v ktorej dieťa vyrastá. Je to dlhodobý proces, ktorý by mal prebiehať citlivo a v súlade s povahou dieťaťa, ináč môže narobiť viac škody ako osohu." 

Prečítajte si aj: Studený socíkový odchov alebo musia si deti zvykať na škôlku plačom?

 

Aké sú najčastejšie možnosti riešenia problematickej adaptácie dieťaťa na kolektív?

"Niekedy stačí na pár týždňov či mesiacov návštevu škôlky prerušiť, alebo zvoliť postupnú adaptáciu, či pobyt len na 4 hodiny denne ... To záleží na možnostiach rodičov.

Niekedy je potrebné nástup do MŠ odložiť o rok, vtedy psychológ napíše návrh na predĺženie rodičovskej dovolenky z psychologických dôvodov.

V prípade detí, u ktorých mentálny vek výrazne prevyšuje ich  fyzický vek, sa osvedčuje ich preradenie o ročník vyššie. Takéto deti sa totiž medzi vrstovníkmi nudia, to čo sa v škôlke preberá už dávno vedia a to býva jediným dôvodom ich odmietania, vzdoru či "sťaženej adaptácie" na detský kolektív."

U detí, ktoré práve začínajú chodiť do škôlky je to možno náročnejšie v častej (častejšej) chorobnosti a výpadkom zo škôlky na dlhší čas. Takže začínajú na viackrát. Čo všetko podľa vás ovplyvňuje "bezbolestné" zaškôlkovanie? Je niečo, na čo by ste rodičov špeciálne upozornili?

Bohužiaľ, mám takú skúsenosť, že aj keď robíte prvé - posledné, môže sa to zvrtnúť celé ináč a totálne pohodové a extrovertné dieťa sa sekne a má oveľa väčšie problémy ako iné dieťa, o ktorom by si človek myslel, že bude mať s adaptáciou problémy a nemá .. 

Myslím si, že treba skúsiť, skočiť do vody a neskôr sa uvidí. Potom treba aktuálne reagovať podľa situácie. Trojročné dieťa nechápe abstraktné pojmy a nemá rozvinutú predstavivosť – takže veľmi rozprávať o tom, čo bude v škôlke, nemá význam. Ak to ešte neprežilo, prikývne, ale nechápe o čo reálne ide.

V rámci prípravy na škôlku je možné urobiť v období 2 – 3 roku života vyšetrenie psychomotorického vývinu dieťaťa, na základe ktorého sa dá presnejšie vytipovať, aký druh škôlky by bol pre dieťa vhodný, prípadne v akej oblasti dieťa treba posilniť – a potom môžeme dať rodičovi konkrétnejšie odporúčania.

PhDr. Dibarborová pracuje: Medicentrum, Strečnianska 13, Bratislava

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 4.4 z 5. Celkom 11 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
Komentáre k článku

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





Najčítanejšie

Náš TIP
Komentáre k článku

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised