Škôlky „po švajčiarsky“

MikSa 12
Deti v škôlke

Fungovanie či obsahová náplň škôlok na Slovensku je dnes pre mnohých rodičov veľkou neznámou. Len ťažko sa dostávajú k potrebným informáciám a údajom o štátnych škôlkach (zväčša sú to „chladné zoznamy na internete“, česť výnimkám). Môžu byť na seba hrdí, ak zistia aspoň telefonický kontakt na škôlku a nejaké odporúčanie od rodičov, ktorí tam svoje dieťa majú alebo mali. Akú-takú orientáciu o tom ako to beží v škôlke, ponúkajú „neskúseným rodičom“ súkromné škôlky, detské centrá, na svojich webstránkach. Tam sa rodič dočíta niečo o režime dňa, o zameraní škôlky, o jej aktivitách a nájde zopár fotoukážok. Zväčša si však rodičia budúceho škôlkára musia všetko vyskúšať na vlastnej koži. Príkladom ako obohatiť informovanosť rodičov by nám mohli byť napr. Švajčiari, ktorí sa rozsiahle zaoberajú vo svojom školskom systéme aj kapitolou „Materské škôlky“.

Vo Švajčiarsku má predškolský stupeň výchovy dva prúdy:

  • predškolskú výchovu v materských škôlkach („Kindergarten“, „École enfantine“, „Scuola dell’infanzia“)

  • mimorodinnú starostlivosť o deti (jasle, opatrovateľky, hracie skupiny)

    Vo väčšine kantónov je predškolská výchova zakotvená v zákonoch, nariadeniach alebo v osobitnom zákone o materských školách.

    Financovanie

    Materské škôlky financujú v prvom rade obce. Kantóny finančne pripsievajú, učiteľom a učiteľkám v škôlkach, na platy. Vo všetkých kantónoch majú deti, pred nástupom povinnej školskej dochádzky, nárok na predškolskú výchovu v období trvania minimálne 1 rok, v polovici kantónov aj v období 2 rokov.

    Priblíženie škôlok školám

    Od polovice 80-tych rokov existuje úsilie priblížiť škôlky ku školám. Predovšetkým v nemecky hovoriacich kantónoch to znamená, že okrem rozvoja sociálnych zručností nie je v popredí len hra, ale podporovanie myslenia a úsudku. V jednotlivých reformných projektoch sú pokusy s metódami nácviku skorého čítania, písania, počítania a skorého učenia cudzích jazykov.

    Predškolský stupeň

    Trend smeruje k tomu, aby sa škôlky stali povinné. Novinkou sú aj snahy o tzv. nultý ročník (Basisstufe) pre 4-8-ročné deti, ktorý by umožňoval flexibilnejší vek nástupu do 1. triedy, a to podľa stupňa vývoja dieťaťa. Rozsiahlu diskusiu vo Švajčiarsku ohľadne tohoto nultého ročníka podnecuje predovšetkým vysoký vek nástupu detí do školy a časté zadeľovanie detí do špeciálnych tried.

    Predškolská výchova a vzdelávanie v číslach

    Vo viac než 3.500 predškolských zariadeniach a materských škôlok vyučuje viac ako 9.700 učiteliek a učiteľov, a to viac ako 156.000 detí (z toho 47,7% dievčat a 26%detí cudzincov). Nedotované súkromné skôlky navštevuje okolo 7,1% detí. Okrem toho existuje viac ako 900 jaslí.

    Deti chodia do škôlky v priemere 1,9 rokov. Vyučovanie zaberá do týždňa 18–22 hodín.

    Priemerný počet detí v škôlkárskej triede je 18,1 detí.

    Kto sa môže zapojiť do predškolskej výchovy?

    Podmienkou vstupu do škôlky nie sú žiadne skúšky ani pohovory. Návšteva škôlky je vo Švajčiarsku vo väčšine kantónov dobrovoľná (Kantón Luzern zaviedol v roku 1999 povinnú návštevu škôlky a jeho príklad budú pravdepodobne nasledovať aj ďalšie kantóny.)

    Okolo 99% detí navštevuje škôlku 1 rok pred nástupom do školy. Z 5- a 6-ročných detí absolvuje škôlku 92,5% detí. V 18 kantónoch majú aj deti so zvláštnymi pedagogickými potrebami a obmedzeniami možnosť navštevovať škôlku. Verejné škôlky sú vo Švajčiarsku bezplatné.

    Čo sa dieťa v škôlke učí?

    Vo svojich cieľoch sa predškolské zariadenia v nemeckých, francúzskych a talianskych kantónoch podstatne nelíšia: materská škôlka (príp. École enfantine a Scuola dell’infanzia) podporuje vývin dieťaťa a pripravuje ho na vstup do školy. Deje sa to bez systematického hondnotenia alebo posudzovania výkonov a bez selekcie (neexistuje žiadne zadeľovanie do rôznych výkonnostných skupín).

    Materská škôlka má podporovať každé dieťa, a to podľa jeho stupňa vývinu a jeho potrieb. Dôraz sa však kladie na vedenie k samostatnosti. Predškolská výchova plne podporuje a dopĺňa rodičovskú výchovu.

    Rámcové plány

    V škôlkach sa pracuje predovšetkým tématicky, t.j. v istom časovom úseku sa preberá jedno tématické ťažisko. Voľba tém sa orietuje na potreby detí. Ďalej existujú aktivity voliteľné, individuálne a spoločné. V centre ostáva hra. Vychovávatelia a učitelia v škôlkach disponujú určitou slobodnou tvorčou silou. Rámcové plány majú spravidla len doporučujúci charakter. Postupne sa však, a to najmä v západnej časti Švajčiarska, utvárajú učbné rámcové plány, ktoré zahŕňajú a integrujú predškolský, prvý aj druhý stupeň.

    Na konci „škôlkárskej dochádzky“ posúdia učitelia v škôlke školskú pripravenosť detí; v niektorých kantónoch rozhoduje o nástupe dieťaťa do školy rodič, inde sú to školské inšpektoráty, komisie alebo výchovno-vzdelávacie nariadenia.

    Čo po ukončení dochádzky v škôlke?

    „Skončený škôlkar“ nastupuje – bez skúšok – do prvej triedy základného vzdelávacieho stupňa (ak nebol „odložený“ alebo nemá navštevovať školu so špeciálnym učebným plánom).

    Vo väčšine kantónov sa v rámci vývoja školstva a vzdelávania uskutoňujú projekty, ktoré majú za cieľ zlepšiť prechod detí zo škôlok do základných škôl. Trendom ostáva flexibilnejší vek nástupu do školy.

    Pripravila MikSa

    Zdroj: Schweizerischer Bildungsserver SBS, www.educa.ch

     

  • 1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (Žiadne hodnotenia)
    Loading...

    Komentáre k článku

    1. K tomuto článku sa môžem vyjadriť pomerne kvalifikovane, pretože moja dcéra navštevovala škôlku aj na Slovensku a neskôr, keď sme sa presťahovali do Švajčiarska aj tu. Viem, na čo sa snažila poukázať autora článku. Určite nešlo a zhadzovanie kvality predškolských zariadení na Slovensku. Sama mám s nimi len tú najlepšiu skúsenosť. Moja dcéra sa vždy veľmi tešila do škôlky a keď sme z nej natrvalo odchádzali, plakala ako ona, tak aj pani učiteľka…

      Rozdiel medzi škôlkou na Slovensku a Kindergarten vo Švajčiarsku je pre rodičov viac markantný práve kvôli tým dlhým obedňajším pauzám (v našej škôlke avšak funguje tzv. Mittagstisch, kde deťom podávajú kompletný obed).

      V čom ja osobne vidím rozdiel, je fakt trochu individuálnejší prístupu učiteľ – rodič. Za všetko hovorí napr. fakt, že na rodičovskom združení sme boli jedinými rodičmi ja s manželom. A celú hodinu nám pani učiteľka vysvetľovala prácu nášho dieťaťa. Od bežných kresieb po testy pripravenosti do školy, ktoré mali deti zaradené do bežného hracieho procesu bez toho, aby vedeli, že ich niekto nepriamo skúša. Jej výklad doplňovala fotkami a dokonca aj krátkym videom. Na základe týchto testov a celkovej práce dieťaťa (koncentrácie a manuálnej zručnosti ako aj jazykových schopností – najmä u dieťaťa, ktorého materinským jazykom nieje nemčina ) sa potom rodič spolu s učiteľkou môžu zodpovednejšie rozhodnúť, či dieťa postúpi do školy, alebo bude lepšie ročník opakovať.

    2. K tomuto článku sa môžem vyjadriť pomerne kvalifikovane, pretože moja dcéra navštevovala škôlku aj na Slovensku a neskôr, keď sme sa presťahovali do Švajčiarska aj tu. Viem, na čo sa snažila poukázať autora článku. Určite nešlo a zhadzovanie kvality predškolských zariadení na Slovensku. Sama mám s nimi len tú najlepšiu skúsenosť. Moja dcéra sa vždy veľmi tešila do škôlky a keď sme z nej natrvalo odchádzali, plakala ako ona, tak aj pani učiteľka…

      Rozdiel medzi škôlkou na Slovensku a Kindergarten vo Švajčiarsku je pre rodičov viac markantný práve kvôli tým dlhým obedňajším pauzám (v našej škôlke avšak funguje tzv. Mittagstisch, kde deťom podávajú kompletný obed).

      V čom ja osobne vidím rozdiel, je fakt trochu individuálnejší prístupu učiteľ – rodič. Za všetko hovorí napr. fakt, že na rodičovskom združení sme boli jedinými rodičmi ja s manželom. A celú hodinu nám pani učiteľka vysvetľovala prácu nášho dieťaťa. Od bežných kresieb po testy pripravenosti do školy, ktoré mali deti zaradené do bežného hracieho procesu bez toho, aby vedeli, že ich niekto nepriamo skúša. Jej výklad doplňovala fotkami a dokonca aj krátkym videom. Na základe týchto testov a celkovej práce dieťaťa (koncentrácie a manuálnej zručnosti ako aj jazykových schopností – najmä u dieťaťa, ktorého materinským jazykom nieje nemčina ) sa potom rodič spolu s učiteľkou môžu zodpovednejšie rozhodnúť, či dieťa postúpi do školy, alebo bude lepšie ročník opakovať.

    3. este som len v 24 tyzdni tehotenstva, no uz teraz sa zaujimam, aku MS v Košiciach vybrat a hlavne podla akých kriterii (cakame prve dieta). Myslim, ze pisat o svajciarskych skolkach asi nie je velmi zaujimave pre rodicov, ktori zhanaju nejake info o skolkach na Slovensku. Do svajciarskej skolky dieta asi nedam. Nezaskodila by snad podobna diskusia aka je o porodniciach. Mozno ze som prehliadla tieto informacie 🙂

    4. Ja som po info o škôlkach naozaj velmi nepatrala,pretože mám v bydlisku dobrú štátnu škôlku a výhodou je aj to, že ak sa niekde zdržím a nestíham mám tu kamarátky, ktoré malého bez problémov vyberú zo škôlky a u nich doma na mňa počká. Ale mám tri kamošky, ktoré telefonujú do škôlok a chodia tam aj s deťmi, aj bez sa pozrieť a porozprávať.Mnohé škôlky majú dni otvorených dverí a ak si zavoláte určite vám povedia kedy môžete prísť.

      8-ročné gymnázium pre staršieho syna sme vyberali podobne-boli sme na dni otvorených dverí a pýtali sme sa všetkých známych,ktorý majú už dieťa na nejakej podobnej škole.

      Myslím si, že mnohé škôlky už pochopili, že musia ponúkať kvalitu,inak nebudú mať dosť detí a tým aj peňazí na prevádzku a zaniknú.

      Len napríklad na našej základnej škole pri zápise prvákov bola videoprojekcia o škole, materiál čo škola ponúka a ak rodičia chceli, mohli si prezrieť interiér.

      Aj takto sa snaží vedenie aby mali čo najviac žiakov v škole a smozrejme tým aj viac peňazí.Bez nich totiž kvalitné vzdelanie neponúkne nikto.

    5. Ja sa pridam z inej strany. Zijem v Ch a aj ked nasa dcera do skolky este nechodi, o taky rok sa ju tam chystam dat. Pri comkolvek vo Svajciarsku si treba uviedomit, ze mnohe veci su urcovane na kantonalnej urovni a teda sa mozu vyskytovat velke rozdiely. Nepochopila som, co su to tie verejne skolky, ktore su zadarmo, velmi rada by som nejaku taku nasla 🙂 Skolky su financovane aj z obecnych dani ale aj z poplatkov rodicov, ktore tu vo frankofonnom kantone, kde byvame tvoria 12.5 percenta z cisteho prijmu rodiny, cize ak robia obaja rodicia, tak z oboch ich prijmov. Neviem ako to je zo stravou, ci je to uz zaratane alebo nie. Je to sice pekny system, ktory zohladnuje socialnu situaciu rodiny ale tym padom pre tie lepsie zarabajuce rodiny sa oplati sukromna opatrovatelka co je podla mna skoda, lebo v tej skolke sa deti toho naucia ovela viac ako s nejakou “au-pairkou“ alebo tzv “dennou mamou“, co je zena, ktora sa stara o viacero deti naraz u seba v byte/dome. Velkym problemom je dostat miesto, poradovniky su dlhe a ani nahlasenie rok dopredu nezarucuje, ze dostanete miesto. V tomto smere je to des hlavne pre zeny, ktore musia nastupit hned po skonceni materskej do prace a 3.5 mesacne dieta musia nechat v opatere. Tu plati doslova : v den zistenia tehotenstva bezat do jasli a zahlasit sa do poradovnika. A ako pise Hela, vacsina skolok funguje bez obeda a s dlhymi pauzami, viem vsak, ze su aj skolky ktore maju vyucovanie bez prestavky.

    6. znova a znova som si citala clanok a nenasla som tam nejake vety o tom, zeby som vychvalovala svajc. system MS, clanok mal skor informativny charakter a v podstate sa dalo prist k zaveru (k akemu ste aj prisli), ze je to dost podobne….dakujem

    7. Ahoj Zuzana, som rada, ze si to konecne zhrnula, cielom clanku nebolo vychvalit svac. skolky a poukazat na rozdiely aky su oni super a my ubohi, ale ze rodicia maja lahsi pristup k informaciam o tom, co sa v skolkach deje, ako to tam bezi -maju si to kde precitat. U nas chyba to, co si prave ty v svojom prispevku napisala zo skusenosti -ale rodic, kt. 1x dava dieta do skolky, si o fungovani klas. stat. skolky nema kde vela kvalitneho precitat. Urcite som nechcela povedat, ze nase skolky su zle, opak je pravdou.

    8. Nechápem v čom je ten rozdiel medzi škôlkami u nás a vo Švajčiarsku.

      Aj tu máme predškolskú výchovu a jasle. Financované sú škôlky z jednotlivých obcí.Tiež sa u nás deti v škôlkach len nehrajú ,ale tvoria mnoho vecí z papiera, handričiek a prírodných materiálov-čo zlepšuje ich zručnosť.

      Predškoláci nacvičujú písanie formou kreslenia rôznych tvarov-vlnoviek,oblúkov a iných. Učia sa rozlišovať geometrické tvary a počítať do desať.V mnohých škôlkach majú aj výuku angličtiny hravou formou.Tzv.nultý ročník je vlastne predškolská výchova pre 5 a viacročné deti.V priemere je v triede 20 detí.Ani u nás nemajú deti žiadne pohovory.Aj naše deti sa v škôlkach pripravujú na vstup do školy.

      V našej škôlke majú učiteľky ozaj individuálny prístup k dieťaťu. Môj starši syn už dávno nieje škôlkar a mladší bol dnes v škôlke prvý krát. Ráno plakal a nechcel ísť spať-pani učiteľka si s ním ľahla do postielky a bola s ním až kým nezaspal.Ranná pani učiteľka ho vzala na ruky a rozprávala sa s ním-pretože lúčenie s mamou bolo pre neho ozaj ťažké.Iná mamička mi povedala, že nechcel ani jesť desiatu,tak mu ju učiteľka odložila do triedy na neskôr, keby bol hladný.Samozrejmosťou je, že si môžu menšie deti nosiť do škôlky hračky-tie velké iba v piatok-cvičia si tak pamäť,nemajú im túto výhodu rodičia pripomínať každý piatok,majú to nechať na deti.Ak si zabudne jeden piatok hračku, nabudúce už určite nie. Navštevujeme škôlku v Záhorskej Bystrici – chodil sem aj starší syn a boli sme velmi spokojní a aj pani učiteľka v prvej triede bola nadšená ako sú deti pripravene do prvej triedy.Deti majú angličtinu, výtvarnú výchovu ,hru na flautua korčuľovanie.Ak bude záujem budú chodiť plávať.Samozrejme všetko si treba zaplatiť aj doniesť veci na pracovné vyučovanie, aj hygienické potreby,ale to je hádam v každej nesúkromnej škôlke.Uvedomme si, že v škôlke trávia naše deti väčšinu dňa-tak nech to tam majú aspoň také pekné ako doma v detskej izbe.

      Myslím si, že tie naše slovenské škôlky niesú zlé-všetko záleží od človeka, v tomto prípade od učiteliek. Veď aj v práci je vám jedna kolegyňa sympatickejšia, iná menej.

    9. Ani mne sa tie nase skolky nezdaju nejake zle. Urcite som spokojna s tym, co sa moje dieta v MS nauci, maju siroky zaber cinnosti s detmi a myslim si (co je moj sukromny nazor), ze dieta v MS sa urcite viac nauci ako doma. Problem tu je skor v pristupe niektorych uciteliek k dietatu – aj ja som sa s tym stretla. Vtedy je na rodicoch, aky zaujmu postoj, ale direktivna, nepristupna ucitelka, so svojskym pohladom na dieta nema v MS co robit. V sucasnosti sa MS vsak neustale zlepsuju, vymyslaju aktivity, ktorymi podporuju dieta a zabezpecuju mu urcite aspon tak dobru starostlivost a vychovu ako tie svajciarske, ak nie lepsiu!

    10. Dlho som nereagovala na ziadny prispevok, ale neda mi nezareagovat na tento clanok. Neviem ake skusenosti so skolkami maju ini rodicia, ale ja som bez akychkolvek problemov zistila obsahovu napln skolok, ktore su v nasom okoli, vsetky ich maju vyvesene vo vestibule a mozete prist za riaditelkou v jej uradnych hodinach a informovat sa o tom co vas zaujima. Telefonne cisla su pokial viem v telefonnom zozname. Podla toho co sa pise v clanku nemam pocit, ze by sa vo svajciarksych skôlkach robilo nieco viac ako v tych nasich. Aj v nasich skolkach sa deti ucia cudzie jazyky, mozu navstevovat rozne kruzky …

      Z clanku som naozaj nepochopila v com su svajciarske skolky lepsie ako nase.

    11. Co tak prestudovat si nas system a potom pisat. U nas by som zmeniila len pristup uciteliek k dietatu, aby nebol dominantny. Ponechat vacsi priestor pre slobodne rozhodnutie a realizaciu na dieta. Vybavit triedy kvalitnym materialom a pomockami , viac racionalnej stravy. Prijat nove trendy do vychovy. Skusena s 32 rocnou praxou v MS.

    12. Kym niekto zacne vychvalovat Svajciarske skolky asi by si ich mal vyskusat najprv na

      vlastnej kozi. Moja skusenost nie je az taka pozitivna. Autorka zabudla podotknut, ze deti

      chodia do skolky len doobeda potom prichadzaju domov na obed, pretoze predskolske

      zariadenia neposkytuju obedy pre deti. Cize cez obed maju 2 hodiny pauzu a potom idu

      znovu na dve hodinky do skolky.Raz a niektore kantony aj dvakrat do tyzdna poobede

      skolku nemaju. Super system, ale nie pre rodicov! Co sa tyka vychovy a vzdelavania v

      skolke si myslim, ze slovenske skolky vobec nezaostavaju a deti sa tam naucia presne

      tolko co vo Svajciarsku a niekedy aj ovela viac.

    Pridaj komentár