Špecifická (vývinová) porucha – dyslexia

Dyslexia je najpodrobnejšie spracovaná špecifická porucha učenia. Toto narušenie schopnosti osvojiť si čítaný jazyk predstavuje veľmi rôznorodý syndróm.

Preto sa pri jej diagnostike a terapii uplatňujú rôzne prístupy a východiská – kognitívne, neuropsychologické, lingvistické, atď., čo spôsobuje aj názorovú nejednotnosť k tejto poruche. 

Dyslexia podľa najčastejšie uvádzanej definície je “porucha prejavujúca sa neschopnosťou naučiť sa čítať, napriek tomu, že dieťaťu sa dostáva bežného výukového vedenia, má primeranú inteligenciu a sociokultúrnu príležitosť. Je to podmienená porucha v základných poznávacích schopnostiach, pričom tieto poruchy sú často konštitučného pôvodu.” Teda dieťa má všetky predpoklady, aby bezproblémovo zvládlo čítanie, a predsa mu to nejde.

Ako to konkrétne vyzerá:

dieťa si najčastejšie pletie písmená b, d, p / m, n, ale aj samohlásky a, e. K zámene dochádza aj u písmenok, ktoré sú zrkadlovo napísané či tvarovo podobné, ako napríklad k, h. Dieťa má ťažkosti pri odriekaní abecedy, pri označovaní písmen. Zamieňa slabiky, prípadne prečíta prvú časť slova a zvyšok si nesprávne domyslí.

Často nechápe význam textu a ani ho nevie zreprodukovať. Popritom vynakladá obrovské úsilie na čítanie, čo ho oveľa viac unavuje, oslabuje pozornosť, vyčerpáva a frustruje. Ak dostane v škole nálepku lenivca a hlupáka, bludný kruh sa uzavrie. Dieťa je podráždené, znechutené, odmieta chodiť do školy a niečo sa učiť.

Príčiny dyslexie

Príčiny dyslexie sa ešte stále intenzívne skúmajú. Za hlavnú organickú príčinu dyslexie sa považujú zmeny mozgovej kôry na rozhraní temenného a spánkového laloku. K takému poškodeniu môže dôjsť počas tehotenstva alebo pôrodu.

Časť vedcov skúma genetické príčiny. Časť vedcov sa domnieva, že sa im podarilo identifikovať chromozomálnu oblasť “zodpovednú” za čítanie. Niektorí vedci sa zase zamerali na výskum mozočku. Usudzujú, že vady v mozočku kompenzuje zdravá oblasť mozgu. U dyslektických detí je známe, že majú väčšie problémy s koordináciou svojich pohybov. Príčinou dyslexie môže byť aj porucha súladu mozgových hemisfér, ktoré sa na čítaní podieľajú. Mnohí odborníci poukazujú aj na iné možné príčiny vzniku dyslexie – komunikáciu matky s dieťaťom v rannom detstve, poruchy mikromotoriky očných svalov, ľahká mozgová dysfunkcia a i.

Psychológia priniesla dôležitý poznatok, že čítanie nie je podmienené jedinou schopnosťou, ale že sa na ňom podieľa celý rad schopností, ktoré musia byť primerane vyvinuté (zrelé) a správne koordinované. Jedná sa o zrakové rozlišovanie tvarov, sluchové rozlišovanie hlások a slabík, zraková a sluchová pamäť, zmysel pre rytmus, orientácia v čase a priestore, schopnosť rozdeliť celky v časti a opačne, spojiť časti v celky.
Čiže správne čítať znamená adekvátne sa sústrediť a bez poruchy vnímať tvar písmen, aby sa ich obraz mohol preniesť do mozgu. Z písmen sa musia poskladať slová, zo slov zmysluplné vety. Reťazec písmen až slov sa musí bez zmeny preniesť do mozgu, kde je jednotlivým slovám prisúdený ich význam.

Psychologická diagnostika dyslexie

Psychológ v rozhovore s rodičmi spracuje osobnú a rodinnú anamnézu dieťaťa. Potom analyzuje správu od učiteľa, ktorá zahŕňa vznik, priebeh a rozsah školských problémov, rozdiel v známkach zo slovenského jazyka a matematiky.

U dieťaťa vyšetrí úroveň inteligencie a psychické funkcie podieľajúce sa na čítaní (fonemický sluch, artikulácia, sluchová analýza a syntéza, zrakové vnímanie, pravo-ľavá orientácia). 
Základnou metódou je Skúška čítania, ktorej výsledky možno využiť pre jemnejšie diferencovanie poruchy čítania. V skúške sa meria:

• rýchlosť čítania (t.j. počet správne prečítaných slov štandardizovaného textu za stanovené časové limity)
• počet a kvalita chýb (čo, ako, kde bolo v slove vynechané, pridané alebo inak zmenené)
• vyspelosť čítania (plynulosť, intonácia, porozumenie)

Ak je dieťa diagnostikované ako dyslektik, má právo byť skúšané a hodnotené v škole podľa osobitných pravidiel uvedených v Metodických pokynoch na hodnotenie a klasifikáciu žiakov so špeciálno-pedagogickými potrebami v bežných základných školách.

Terapia dyslexie

Terapia je v kompetencii špeciálneho pedagóga a/alebo psychológa v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie. Medzi základné metódy patrí  napr. “okienková metóda”, kedy dieťa číta text slovo po slove cez obdĺžnikový otvor (okienko). Niektorým deťom pomáha farebná prehľadná fólia (každému dieťaťu vyhovuje iný odtieň), ktorú si položí pri čítaní na text.  Zaujímavé výsledky prináša EEG – biofeedback. 

Okrem toho sa v terapii zameriavame aj na zvýšenie sebavedomia dieťaťa, jeho realistické sebahodnotenie (aby videlo svoje pozitívne stránky a vedelo prijímať aj svoje nedostatky) a na komunikáciu s rodičmi a pedagógmi.  

 

Súhrnný článok o Špecifických vývinových poruchách nájdete tu.

Použitá literatúra:

• Kondáš, O. a kol.: State z klinickej psychológie. Univerzita sv. Cyrila a Metoda, Trnava 2002
• bedekerzdravia.sk
• zzz.sk
• https://www.pistalka.sk/Article:66
• https://www.predys.szm.sk/aby_nebolelo.htm
• https://davidkralik.blog.sme.sk/c/44977/Strasiak-zvany-dyslexia.html

Niektoré publikácie o dyslexii:

• Dyslexie v predskolním veku 
• Dyslexie, psychologicke souvislosti
• Špecifické poruchy učenia

(3 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...