23. december – Vianoce ako ilúzia?

Ako vykupuje Boh náš svet?

Boh vykupuje náš svet tak, že v túto svätú noc prijíma naše bytie také, aké jednoducho je a osvojuje si ho ako svoj vlastný život.

Prijíma ho s jeho hodnotami i slabosťami, jeho šťastím i slzami.

Boh sa stáva človekom.

Rodí sa ako každé iné dieťa. Potom vyrastá v určitej kultúre, v dobe neistých, chudobných a politicky ťažkých pomeroch. Je závislý od svojich rodičov, nechá sa vychovávať, prejavuje poslušnosť a postupne sa učí všetky tie veci, ktoré si musí osvojiť každý človek pre svoj život.

Zakusuje šťastie láskyplnej rodiny, ale poznáva aj jej ťažkosti a námahy. Prechádza dospievaním a musí dozrieť k zrelému človeku. Musí zápasiť o svoju životnú cestu, svoje povolanie, má starosti, zakusuje priateľstvá a uistenia, ale je svedkom aj odporu, odmietnutia a zlyhania vzťahov.

A nakoniec trpí. Trpí osamelosťou a bezútešnosťou počas svojich posledných dní; trpí telesne a duševne a nakoniec zakusuje smrť. Trpkým a bolestným spôsobom zakusuje celú našu temnotu.

Tichá noc, svätá noc

To všetko znamená: Boh sa stáva skutočným človekom.

Táto dnešná noc nemá nič spoločné s ilúziou a imaginárnymi prisľúbeniami. Je triezvym realizmom. V tejto svätej noci ide práve o našu skutočnosť.

Je to Boh, ktorý sa stáva človekom. A práve preto, že je to Boh, tým, že je prítomný v našom bytí, sa všetko mení. Len na povrchu ostáva ešte všetko po starom. V hĺbke vecí sa všetko radikálne zmenilo.

Aj keď si naďalej žijeme náš „obyčajný“ život – milujeme, trpíme, tešíme sa, obávame sa a zomierame ako predtým, predsa všetko, čo zažívame, sa dnešnou nocou stáva Božou skutočnosťou, stáva sa božským.

Tým, že sa Boh stal človekom, náš strach sa stal jeho strachom, naše utrpenie jeho utrpením, naša smrť jeho smrťou. Preto je naša radosť a naše šťastie jeho radosťou a jeho šťastím. Preto sa to všetko stáva Božou skutočnosťou.

A preto, že to všetko v láske prijal, stáva sa to vykúpeným. To, čo je na nás dobré, spravil nekonečne veľkým: našu lásku, našu vôľu pre dobro, všetky naše snahy a úsilia.

Všetko to teraz vyúsťuje do jeho života, do jeho kráľovstva, a nič tak nie je stratené. A to, čo nás trápi, on premohol: naše utrpenia a naša smrť sú oslávené a naplnené vznešenosťou, lebo prišli do styku s ním, večným Bohom. A tak teraz vedú k zmŕtvychvstaniu.

Boh sa stal človekom

To samo vykupuje našu tvrdú realitu. Odkedy Boh prijal stiesnenosť a biedu nášho bytia, odvtedy každý človek, keď prijíma stiesnenosť a biedu svojho života a ak sa ich snaží znášať, bez toho, aby si zúfal, prijíma vlastne samého Boha, ktorý sa stal človekom. To je nekonečná útecha.

Táto útecha, že Boh žil náš život, nám dáva odvahu a silu, aby sme náš život, niekedy plný nešťastia, znášali so cťou, bez toho aby sme rezignovali alebo upadli do cynizmu.

Boh sa stal človekom. Človekom, ktorý sa vie tešiť a ktorý vo svojom šťastí nachádza samotného Boha. Veď Boh je od dnešnej noci vo všetkom, čo je ľudské.

A človek, ktorý prijíma ťažkosti svojho každodenného života, ohraničenia svojich blížnych, manžela, či detí, neúspechy a protivenstvá, svoju vlastnú neschopnosť a zlyhania, chorobu a osamelosť, ba i noc smrti – kto sa toto všetko pokúša prijať s láskou, ten spolu s tým prijíma Boha, ktorý sa stal človekom. A kto takto prijíma Boha, ten prijíma aj jeho spásu. Kto takto prijíma Boha, ten nachádza svoje vykúpenie.

Boh sa stal človekom.

Na našej tme teraz spočíva nežný a nevyhasiteľný jas Božieho svetla a uprostred našej noci vychádza večný Boží deň.

V našich priepastiach je odteraz pri nás Boh a hovorí nám skrze betlehemské Dieťa: Neboj sa, nech by si prežíval čokoľvek, ja som s tebou. V tvojom úsmeve a tvojich radostiach, v tvojich bolestiach a slzách, v tvojom umieraní – všade tam prichádzam ja sám k tebe.

Tvoj život sa stal mojím životom a tak môj večný život bude raz aj tvojím životom.