Občianske združenie Pastor bonus rozbehlo na changenete Petíciu proti plánu vlády stíhať rodičov za „výchovnú po zadku.“

Vláda SR 28.01.2009 schválila totiž Národný akčný plán pre deti na rok 2009 - 2012, v ktorom zvažuje zavedenie nulovej tolerancie k telesným trestom aj v rodine (nielen napr. v detských domovoch).

Kto nesúhlasí s tým, aby štát takto zasahoval do rodičovskej výchovy, môže túto petíciu podporiť. Jej predkladatelia samozrejme nesúhlasia s týraním a ponižovaním detí, ale nesúhlasia ani s tým, aby štát zasahoval do výchovy detí a aby vláda zvažovala trestný postih pre rodičov "za výchovnú po zadku".

Akčný plán

Vláda SR schválením Národného akčného plánu (časť 2.4 Telesné tresty, body 36 - 37) vyjadrila súhlas s plánom zvážiť trestné stíhanie rodičov aj za „výchovnú po zadku“, uplatnením nulovej tolerancie k telesným trestom aj v rodine.

2. 4 Telesné tresty (body 36 - 37)

a) Zvážiť spôsob implementovania zásady nulovej tolerancie k telesným trestom a iným hrubým alebo ponižujúcim formám trestania v každom prostredí, vrátane rodiny. Prehodnotiť v tomto smere právne predpisy v relevantných oblastiach.

Súčasná vláda teda plánuje zvážiť (a uviesť do praxe?) nulovú toleranciu telesných trestov aj pre rodičov, teda zákaz akýchkoľvek telesných trestov, aj tzv."výchovnej po zadku". To znamená, že rodičov budú čakať sankcie za ich správanie a môžu byť trestne stihaní – kriminalizácia rodičov.

Iné krajiny

Právne normy nesúhlasu s používaním násilia pri výchove detí sa prijímajú v súčasnosti vo všetkých vyspelých krajinách. Medzi európske štáty, ktoré doteraz prijali zákaz používať telesné tresty rodičmi a inými opatrovníkmi patrí napr. Švédsko (1979), Fínsko (1983), Nórsko (1987), Rakúsko (1989), Cyprus (1994), Dánsko (1998), Litva (1998), Chorvátsko (1999) a Nemecko (2000). Niektorí rodičia v internetových diskusiách na túto tému už vyjadrili svoje obavy nad tým, aby sme nedopadli ako napr. rodičia v Anglicku, Amerike, Kanade, ktorí sa boja potrestať svoje deti, a kde čoraz viac mladých ľudí zneužíva svoje správanie voči rodičom.

Telesný trest

Telesný trest na dieťati sa chápe ako akékoľvek potrestanie, pri ktorom je použitá fyzická sila s úmyslom spôsobiť bolesť alebo nepohodlie a iné hrubé alebo ponižujúce formy zaobchádzania a formy trestania dieťaťa, ktoré mu spôsobujú alebo môžu spôsobiť fyzickú ujmu alebo psychickú ujmu (bitie rukou, trstenicou, palicou, remeňom, alebo iným prostriedkom, kopanie, trasenie, sácanie, škrabanie, štípanie, ťahanie za vlasy, atď.)

Psychológovia

K tejto problematike ma oslovili vyjadrenia dvoch psychológov:

MUDr. Anna Kováčová (SR):„Nemôžeme hovoriť o zlyhaní rodiča, ak sú vyčerpané všetky iné alternatívy a rodič vedome, bez hnevu použije voči dieťaťu telesný trest v podobe výchovnej po zadku, ale o rodičovskej výchove a stanovení hraníc pre dieťa. Po potrestaní je dôležité dieťa ubezpečiť, že napriek zaslúženému trestu je rodičmi stále milované.“

Dr.James Dobson (USA): „Sú chvíle, keď treba povzbudiť, pohladiť a milovať. Posilňuje to ducha a vytvára puto medzi rodičmi a deťmi. No potom nastáva aj čas byť tvrdý a trestať. Nedá sa byť donekonečne pozitívny, ignorovať (detskú) nezodpovednosť a vzdor. Rodič sa tak oberá o možnosť naučiť deti, že každý čin so sebou prináša určité dôsledky. Ale pozor! Neustálym trestaním a obvineniami v deťoch pestujeme zárodky vážnych disciplinárnych a citových problémov.....Celkom otvorene uznávam, že neskĺznuť na jednu či druhú stranu, to nie je ľahká vec. Nikto z nás nie je dokonalý. No najlepší rodičia sa pohybujú kdesi v strede medzi ústupčivosťou a autoritatívnym režimom. Ak sa vám podarí vyhnúť extrémom a nezabudnete váš vzťah okoreniť láskou budete pre vaše deti dobrým vychovávateľom.“

Otvorenie diskusie

Táto téma sa často v diskusiách vníma iba čierno-bielo: áno, treba občas dať po zadku – nie, nikdy nedávam po zadku. Myslím, že rozdiel medzi despotickým bitím detí a výchovným capnutím po zadku je nám tu všetkým jasný. Poďme teda spolu skôr hľadať výchovné riešenie ako na to. Čo s tou disciplínou?
Ako deťom nastaviť hranice bez toho aby sme používali bitku ako výchovnú metódu?

Aby naša diskusia bola plodná, a aby sa mohlo k téme vyjadriť čo najviac ľudí, pripomínam, že hľadáme konštruktívne riešenia na nie práve ideálne správanie našich detí, teda rodinné pravidlá disciplíny a udržania si rodičovskej autority, aby sme naše deti vychovali čo najlepšie. (viď otázka hore)
Ďalšie otázky a tvrdenia, ku ktorým Vás pozývame vyjadriť sa v prípade, že aj vy ste rodič, ktorý konštruktívne nápady ešte len hľadá :-)

Želáte si ako rodič, aby sa v našej SR uplatnila nulová tolerancia k telesným trestom aj v rodine?
Dávate výchovnú po zadku? Čo si pod výchovnou po zadku predstavujete?
Myslíte si, že bitka súvisí s vekom dieťaťa? U detí starších ako10 rokov už má opačný efekt ako u malých detí?
Ktoré alternatívne nenásilne formy výchovy v rodine rešpektujúcich úctu k dieťaťu a podporujúcich rodičovskú autoritu poznáte?

Aké sú podľa Vás tieto tvrdenia?

Správna výchovná na zadok je potrebná.
Výchova ide aj bez telesných trestov.
Zákon kriminalizuje tých, ktorí svoje deti majú radi a dajú im všetko - teda aj hranice odkiaľ pokiaľ.
Podiel agresivity vyvolanej rodičovským zauchom sa nedá porovnať s agresivitou, ktorá je v televízii, v kine, v počítačových hrách a podobne.
Rodičia nemajú čas venovať sa deťom, preto volia fyzický trest.
Malé deti majú rozum v zadku. Preto ho občas treba vyhnať hore. :-)

Týmto považujem diskusiu za otvorenú a odovzdávam Vám slovo. A propos, pochválili ste už dnes vaše dieťa?

ilustračné foto: Miro Čačík, www.koncertypredeti.sk