Citová väzba pod lupou I.

Mgr. Katarína Greškovičová 0

Už v prvých dňoch života sa medzi dieťaťom a matkou (primárnym opatrovateľom) vytvára citová väzba (pripútanie). Výzor novorodenca podnecuje v dospelom človeku záujem a potrebu sa o dieťa starať.

Novorodenec zasa pozná svoju matku podľa vône, zvukov a pravdepodobne aj podľa dotykov. Postupne sa začína orientovať na svoju mamu a s pribúdajúcimi dňami a mesiacmi bude na ňu stále viac a viac naviazaný.

Ingimage

Základným predpokladom citovej väzby je inštinktívne správanie, ktoré dieťa orientuje na kompetentnejšiu, silnejšiu osobu (primárneho opatrovateľa- vo väčšine prípadov matku). Táto väzba má chrániť dieťa v jeho prvých rokov pred nebezpečenstvom a súvisí tak s evolučnou adaptáciou človeka.  

Ako sa citová väzba prejavuje?

Navonok sa citová väzba prejavuje väzbovým správaním. Takéto správanie je aktivované v situáciách ohrozenia, stresu, záťaže a pod.  Jeho cieľom je zabezpečenie ochrany dieťaťa plus zaistenie blízkosti primárneho opatrovateľa (či už fyzickej alebo psychickej).

Väzbové správanie sa u dieťaťa prejavuje napr. plačom, kvílením, krikom, naťahovaním ručičiek ku maminke, i potrebou láskania či objatia ai. Primárna osoba reaguje na dieťa správaním, ktoré redukuje napätie, napr. utíši dieťa, ukľudní, pohladká, zdvihne na ruky a pod.

Takýmto spôsobom sa vlastne odohrá externá kontrola emócií dieťaťa – ono sa neutíši samé, ale pomôže mu primárny opatrovateľ, aby sa ukľudnilo.

Každá citová väzba je vyjadrená cez väzbové správanie v určitej jedinečnej forme. Ainsworthová verila, že všetky deti sú do istej miery pripútané, ale existujú rozdiely v pocite bezpečnosti, ktorú deti cítia voči inému človeku.

Ingimage

 

Kvalita pripútania

Ľahkosť alebo ťažkosť, s akou je dieťa ukľudnené neznámym dospelým sa nazýva kvalita pripútania a má štyri základné formy. Len jedna z nich je označená ako bezpečné/isté pripútanie.

Ostatné tri formy sú neisté – vyhýbavé, ambivalentné a dezorganizované pripútanie. Viac o jednotlivých formách  pripútaniach si prečítate v tomto článku.

Paralely s konceptom citovej väzby môžeme nájsť aj u významného psychológa Erika Eriksona. Podľa jeho psychosociálnej teórie v prvom období života dieťa rieši hlavnú úlohu „dôvera – nedôvera“.

Od narodenia do cca 1/1,5 roka si dieťa vytvára na základe reakcií svojho okolia  základný postoj ku svetu. Výsledkom je buď dieťa, ktoré verí ľuďom a ich reakciám, ktoré verí, že ho okolie prijíma a ktoré dôveruje svetu vo všeobecnosti, alebo dieťa, ktorému chýba základná dôvera v ľudí, seba a svet.

Splnenie tejto úlohy je kľúčové pre neskoršie vzťahy, sebavnímanie, celkové fungovanie dieťaťa i pre zvládnutie ďalších úloh, ktoré na dieťa čakajú. 

Dôležitá úloha opatrovateľov

Keď rozoberáme citovú väzbu, musíme sa zamerať na reakcie okolia dieťaťa. Primárny opatrovateľ predstavuje pre dieťa bezpečné zázemie, kde si sa môže hľadať útočisko v záťaži ale si aj odpočinúť a nabrať nové sily k ďalšiemu skúmaniu okolia a vzdialeniu sa od opatrovateľa.

Ingimage

Matka by mala primerane reagovať na signály dieťaťa, a to hlavne v čase jeho nepohody a stresu. Týmto sa kladie výrazný podiel na vytváraní bezpečnej citovej väzby na plecia primárneho opatrovateľa.

Matka, ktorá je citlivá, odpovedá na potreby a žiadosti dieťaťa, podporuje vytvorenie istej citovej väzby. Zatiaľ čo matka, ktorá neodpovedá na žiadosti a potreby dieťaťa a odmieta ho, vytvára predpoklady pre neistú citovú väzbu.

Skúsenosti s pozitívnymi alebo negatívnymi reakciami primárneho opatrovateľa si dieťa zvnútorňuje a vytvára si tak obraz o sebe a o svete. Toto zvnútornenie sa nazýva tzv. vnútorný model fungovania.

Je značne odolný voči zmene, pretože funguje mimo uvedomenia. Neobsahuje  len obraz seba a iných ale aj tzv. copingové stratégie (teda to, čo robíme v záťažových situáciách),  ktoré sa významne podieľajú na emocionálnej regulácii jedinca.

Vývin citovej väzby

Ako sa dieťa kognitívne vyvíja, postupne sa mení aj jeho väzbové správanie. Podrobnejšie je vývin väzby podľa Ainsworthovej rozpísaný v tomto článku

Obdobie od 6/7. mesiaca do cca 2/3 roku života je senzitívnym obdobím na vytvorenie citovej väzby, tzn. vtedy je potrebné, aby sa dieťa naviazalo na primárneho opatrovateľa.

Ak si nemôže vytvoriť kvalitnú väzbu z rôznych dôvodov, môže to mať dlhodobé negatívne dôsledky- nielen neschopnosť vytvoriť si kvalitné vzťahy neskôr, ale žiadna alebo neistá citová väzba môže negatívne ovplyvniť sociálne a emocionálne zručnosti vo všeobecnosti.

Ingimage

Zmeny v pripútaní sa menia so skúsenosťou, pretože citová väzba nie je trvalý konštrukt. Schopnosť vytvoriť si kvalitné zdravé blízke vzťahy v dospelosti je ovplyvnená nielen skorými skúsenosťami z detstva, ale aj rôznymi inými premennými, napr. tlakom vrstovníkov, vzťahmi v škole, prvými láskami, manželstvom apod.

Do úvahy tu však treba zobrať aj temperament dieťaťa a jeho osobnosť. Okrem toho dieťa nevytvára len jediný citový vzťah- prirodzene ich vytvára viac s rôznymi ľuďmi naokolo, i keď primárny opatrovateľ zostáva samozrejme len jeden.

Ak chceme mať kvalitné vzťahy, tak musíme na nich pracovať, či sa už jedná o vzťah medzi dospelými osobami alebo o vzťah dospelého a dieťaťa. Preto si nabudúce povieme, ako si vytvoriť, príp. zlepšiť vzťah s novorodencom a malými deťmi.

Odporúčané linky a referencie:

  • Fogel, A. (2001). Infancy: Infant, family, and society, Fourth Edition. Pacific Grove, CA: Wadsworth.,
  • https://en.wikipedia.org/wiki/Attachment_theory
  • https://psychology.about.com/od/loveandattraction/a/attachment01.htm
  • https://en.wikipedia.org/wiki/Erikson%27s_stages_of_psychosocial_development
  • https://www.psychology.sunysb.edu/attachment/online/inge_origins.pdf

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (6 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...

Pridaj komentár