ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk
Internet.sk
ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk
streda 16.08.2017 | meniny má Leonard  
VychovávameVychovávame

Dá sa žiť s dvomi malými deťmi normálne?

 Agáta Zemanová   12.02.2016   4

Vzhliadnuc jednu diskusiu na ružovej kobyle som sa následne začítala do mnohých ďalších, kde sa dokola opakovali takéto a podobné príspevky:

„Mám syna 3 roky a dcéru 3 mesiace. Syn nehovorí a veľmi nerozumie, dcéra vôbec nespí a trpí na koliky, je pokojná len keď jej mám na ruke, na domácnosť a deti som sama, chlap je stále v práci. Nezvládam to a prenášam to na deti, stále plačem, nespala som od pôrodu, už nemám ani chuť do jedla ...“

Zdroj: istock.com

 

„Mám dve deti - 2 roky po sebe a veľký problém. Starší dvojročný je živý, bystrý a vo svojom veku v začínajúcom období vzdoru. Nepočúva, vynucuje si pozornosť všemožnými akciami a hlavne - robí strašný rámus - v rámci upozornenia na seba prevrhne v izbičke stolček, strhne lampu zo steny, atď. a to je veľký problém, pretože naše miminečko má rado kľud a ticho.. navyše trpí kolikou, takže dosť plače. Hrozne ma štve, že nie som schopná jej poskytnúť ten luxus, čo mal jej brat ako prvorodený, a že nie som schopná jej zabezpečiť základnú potrebu pokoja, aby sa cez deň v pokoji najedla - máme malý byt, takže sa nemáme na tých pár minút kam "schovať". Proste si celkovo prídem ako strašne neschopná.“

Veľmi často sa príspevky točili okolo dvojdetným mamín, ktoré majú deti vo vekovom rozdiele 1,5 – 3 roky a popisujú ich každodenný život ako horor, lebo nič sa nedá zvládať, pretože staršie si vynucuje pozornosť a mladšie nespí, prípadne má koliky a treba ho nosiť ...

Tak opäť rozmýšľam, že kde je chyba?

Vo vnímaní matiek? V tom, že si nevedia zorganizovať čas? Že všetko strašne riešia? Prečo majú pocit, že už len zahrať sa s dvomi deťmi v rôznom veku je nemožné?

Riziká vzťahového rodičovstva >> >>

V podstate nemám odpoveď, asi to môže byť tak i onak. Ale neustále ma prekvapuje, ako sú  ženy udivené z toho, že staršie dieťa je živé a vyžaduje si niečo trocha iné, ako malé bábo. Že deň s deťmi môže byť akčný.

Mám dve deti, rozdiel 2 roky, tiež som žila s nimi v malom byte, tiež som nemala na pomoc žiadnu babku, žiadnu pani na hlídaní, len muža. V mojom okolí kamarátky, ktoré na tom boli podobne, niekto rozdiel medzi deťmi 20 mesiacov, niekto 2,5 roka, ale nemám pocit, že niekedy niektorá z nás bola v stave, že je to celé tragédia a že sa nedá popri deťoch ani navariť, ani upratať, ani sa s nimi zahrať – proste tak nejak normálne žiť.

Zdroj: istock.com

 

Pravidlá a hranice

Tieto dve slová mi napadajú, nejako sa mi spájajú s mnohými situáciami, ktoré matky popisovali vo svojich komentároch. Aké pravidlá deťom dávame od narodenia, aké hranice im staviame. Aké pravidlá dávame sami sebe ako matky. A ako ich dodržiavame a vyžadujeme – od iných, od seba.

Veľa filozofických otázok v jednom odseku? Možno ...

Deti sa učia pravidlá už ako bábätká. Malé bábätko nevie predvídať, no dokáže si zapamätať reakcie svojich rodičov a z nich potom vyvodiť dôsledky svojho správania. Naše deti sa učia pravidlá zo skúseností, ktoré každý deň majú s dospelými. A pravidlá by mali deťom vyberať rodičia – nie naopak. Je dôležité, aby rodičia vedeli, čo chcú – teda aké správanie dieťaťa chcú docieliť, a čo naopak nechcú – akému správaniu sa chcú vyhnúť.

Nevhodné správanie – pútanie pozornosti?

Veľmi často sa rodičia malých detí sťažujú, že ich dieťa chce, aby sa mu sústavne venovali, že ich dieťa nepočúva a robí si po svojom, že zle spí, prípadne že máva častejšie záchvaty zúrivosti. 

Zdroj: istock.com

 

Mechanizmus môže byť aj takýto - strach, že rodičia/mama urobia niečo zlé, spôsobuje vlastne to, že dávajú akoby dieťaťu zbraň proti sebe samým. Ak rodičia presne nevedia čo chcú, v náročnej situácii dieťaťu ustúpia. Deti neistotu svojich rodičov vycítia. Zistia, aké je výhodné presadiť si svoje – záujmy, vôľu.

Ak rodičia nejednajú s jasným cieľom (ktorý si sami pomenovali), ale len reagujú ad hoc na správanie dieťaťa s cieľom „aby len už bolo ticho“ alebo „najmä aby tu nerobilo divadlo“, môže sa stať, že sa zacyklia v bludnom kruhu hnevu a stresu.  Dieťa tak získava moc a rodičia stále viac ustupujú. Obvykle to, že ustúpime dieťaťu, nevedie k upokojeniu situácie a zmene jeho správania, ale naopak ku vzniku nových a nových konfliktných situácií.

Ak pravidlá a hranice nefungujú, je zrejme rozvrátený celý systém a rodičia/matky môžu mať pocit, že život s viacerými deťmi sa pri psychickom zdraví zvládnuť nedá. Je preto dôležité si uvedomiť, že ciele výchovy – to, čo chceme aby sa dialo, si treba jasne pomenovať. A svoje postupy premyslieť, aby ste boli pripravení, ak podobná situácia vznikne a dali dieťaťu jasne najavo, že jeho správanie je „už za hranicou“.

Malé deti sa učia pravidlám

Alebo súvislostiam. Vie to aj novorodenec. Jeho žiarivý úsmev u nás rodičov vyvoláva radosť a presvedčenie, že všetko je OK. Naopak – plač dieťaťa nás vedie k tomu, aby sme ho čo najskôr upokojili. Iste – plač u malých detí je signálom toho, že niečo nie je v poriadku. Ale nemusí to byť vždy plač signalizujúci hlad, telesnú nepohodu alebo bolesť.

Zdroj: istock.com

 

Môže to byť plač, ktorým chce docieliť našu pozornosť za rôznych okolností. Ak mu ju dáme vždy bezodkladne – jeho jasným pochopením je: AK PLAČEM – MÁM ICH POZORNOSŤ.

Deti sa môžu naučiť takéto pravidlá:

Zaspávam len na rukách.

Upokojím sa len na fitlopte.

Ak odmietam jesť pri stole, budú za mnou všade chodiť a jedlo mi dávať do úst.                 

Keď nepôjdem na záchod, dajú mi plienku.

Alebo sa môžu naučiť takéto pravidlá:

Dostávam jesť v pravidelných intervaloch.

Keď sa ani len nedotknem obeda, musím si počkať až na nasledujúce jedlo.

Moji rodičia majú na mňa dosť času, ale niekedy sa musím zahrať aj sám.

V našom byte môžem takmer všetko preskúmať. Ale s niektorými vecami sa jednoducho hrať nemôžem.

Ako pomôcť dieťaťu bezpečne sa vyzúriť >> >>

Pravidlá svoje deti učíte vy. Nehnevajte sa potom na ne, že „nehrajú podľa pravidiel.“ Deti len využijú to, na čom im dáte priestor a možnosti.

Spracované s použitím: Annette Kast-Zahn -  Každé dieťa sa vie naučiť pravidlá

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 4.2 z 5. Celkom 18 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
Komentáre k článku
Enika napísané 14.02.2016 18:50

Jééj! No konečne niekto, kto to vidí rozumne a "nehysáči" a nie je stráááášne prekvapený že deti majú svoju povahu a temperament smile . Pekný článok. Triezvy. Vystihujúci podstatu.

 

Vďaka prísnym pravidlám sme prežili aj my (rozdiel 12 mesiacov)...a bolo to prežívanie príjemné, zmysluplné a veselé. Nie vždy, ale väčšinou áno. Všetkým maminkám prajem veľa šťastia!

eli napísané 12.02.2016 18:14

Johanka, výborne si to zhrnula. Haha, môj prvý mal odmalička hranice, učím ho, trpezlivosť, jednoznačné reakcie a pod., a aj tak je živý, občas hysák, občas úžasný, občas kľud, občas peklo. Mám presne 18mes. rozdiel a milujem a zbožňujem ich a nikdy by som nemenila, ale zároveň sú dni keď si vravím že som v takom malom pekle, čo si na mňa vedia vymyslieť a ako rôzne potreby občas majú a nie vždy všetky viem uspokojiť, aspoň nie v tej chvíli... Ale ešte sú malí, starší má dva rôčky... Každopádne, tieto na všetkých platiace múdre reči ozaj zbožňujem :-D To čo platí na jedno dieťa môže mať absolútne opačný efekt na iné. Ale hlavne že autorkyne deti boli ok takže všetky by tak mohli byť. Lebo proste cieľ a princíp. A motivačná literatúra.

johanka napísané 11.02.2016 08:49

Pre mna velmi vtipny clanok. Tiez mam dve deti, rozdiel 18 mesiacov, prve roky hrozne, teraz maju 4 a 5 rokov a su super, sikovni, bystri, samostatni, cize by sa dalo povedat, ze asi boli nejakym sposobom vedeni, ale tie hranice, ktore sa spominaju v clanku, mozu urcovat jedine tak maminy, ktorych deti od narodenia pozeraju s otvorenymi ustami na bielu stenu a ked ich clovek niekde posadi, tak tam sedia dovtedy, kym ich odtial nevezme, prespia vacsinu dna a dokazu sa s jednou loptickou prehrat 3 hodiny. Neviem, co je na tom zle, ze dieta zaspava na rukach, ze jedava mimo stola a pod. Nasi tiez jedavali mimo stola a uz daaavno (neviem, kedy to vlastne prislo) jedavame spolu za stolom a vobec nevymyslaju, prislo to prirodzene samo. Vsetko raz prejde, kazdy to znasa inak, tak prosim neodsudzujte matky, ktore sa chcu aspon "vyrozpravat" a trapi ich, ze ich deti nezazivaju kludne detstvo. Nie kazdy ma dieta, ktore sa necha spracovat jednym slovom, su aj deti, ktore stale skusaju, vymyslaju, ale treba aj dodat, ze prave z tychto deti vyrastaju sikovni a rozumni ludia - tazko na cvicisku, lahko na bojisku :-)

anka napísané 12.02.2016 16:23

Johanka, velkeee dakujem! Vystizne a skvele napisane :-) !!! Pozdravujem, nech sa Vam dari :-)

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





Najčítanejšie
Komentáre k článku
Enika napísané 14.02.2016 18:50

Jééj! No konečne niekto, kto to vidí rozumne a "nehysáči" a nie je stráááášne prekvapený že deti majú svoju povahu a temperament smile . Pekný článok. Triezvy. Vystihujúci podstatu.

 

Vďaka prísnym pravidlám sme prežili aj my (rozdiel 12 mesiacov)...a bolo to prežívanie príjemné, zmysluplné a veselé. Nie vždy, ale väčšinou áno. Všetkým maminkám prajem veľa šťastia!

eli napísané 12.02.2016 18:14

Johanka, výborne si to zhrnula. Haha, môj prvý mal odmalička hranice, učím ho, trpezlivosť, jednoznačné reakcie a pod., a aj tak je živý, občas hysák, občas úžasný, občas kľud, občas peklo. Mám presne 18mes. rozdiel a milujem a zbožňujem ich a nikdy by som nemenila, ale zároveň sú dni keď si vravím že som v takom malom pekle, čo si na mňa vedia vymyslieť a ako rôzne potreby občas majú a nie vždy všetky viem uspokojiť, aspoň nie v tej chvíli... Ale ešte sú malí, starší má dva rôčky... Každopádne, tieto na všetkých platiace múdre reči ozaj zbožňujem :-D To čo platí na jedno dieťa môže mať absolútne opačný efekt na iné. Ale hlavne že autorkyne deti boli ok takže všetky by tak mohli byť. Lebo proste cieľ a princíp. A motivačná literatúra.

johanka napísané 11.02.2016 08:49

Pre mna velmi vtipny clanok. Tiez mam dve deti, rozdiel 18 mesiacov, prve roky hrozne, teraz maju 4 a 5 rokov a su super, sikovni, bystri, samostatni, cize by sa dalo povedat, ze asi boli nejakym sposobom vedeni, ale tie hranice, ktore sa spominaju v clanku, mozu urcovat jedine tak maminy, ktorych deti od narodenia pozeraju s otvorenymi ustami na bielu stenu a ked ich clovek niekde posadi, tak tam sedia dovtedy, kym ich odtial nevezme, prespia vacsinu dna a dokazu sa s jednou loptickou prehrat 3 hodiny. Neviem, co je na tom zle, ze dieta zaspava na rukach, ze jedava mimo stola a pod. Nasi tiez jedavali mimo stola a uz daaavno (neviem, kedy to vlastne prislo) jedavame spolu za stolom a vobec nevymyslaju, prislo to prirodzene samo. Vsetko raz prejde, kazdy to znasa inak, tak prosim neodsudzujte matky, ktore sa chcu aspon "vyrozpravat" a trapi ich, ze ich deti nezazivaju kludne detstvo. Nie kazdy ma dieta, ktore sa necha spracovat jednym slovom, su aj deti, ktore stale skusaju, vymyslaju, ale treba aj dodat, ze prave z tychto deti vyrastaju sikovni a rozumni ludia - tazko na cvicisku, lahko na bojisku :-)

anka napísané 12.02.2016 16:23

Johanka, velkeee dakujem! Vystizne a skvele napisane :-) !!! Pozdravujem, nech sa Vam dari :-)

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised