Môj otec je…

Keby sme vám položili túto otázku, bolo by zaujímavé sledovať odpovede. Čo všetko ste/sme zažili s našimi otcami. Čím nám boli, v čom nám pomohli, čo sme vnímali od nich ako zradu, v čom zlyhali a nám to teraz chýba.

Prítomnosť otca a jeho vzťah k nám (a opačne) do značnej miery ovplyvňuje náš život a naše správanie: o to viac, ak sme ženy.

Isté je, že otcovstvo prešlo veľmi zvláštnym vývojom, pričom posledné desaťročia sa krivka intenzívneho prežívania otcovstva plazila kdesi na nulových, ak nie mínusových hodnotách.

Hľadať príčiny, prečo otec nebol v rodine prítomný, by sa dalo dlho: horšie je, že to často nepomôže riešiť to zameškané, čo si deti bez otcovskej lásky – už ako dospelé – do života odnášajú.

Otcovská láska je kľúčovým prvkom psychickej zrelosti ženy

Otcovská láska je totiž kľúčovým prvkom psychickej zrelosti každej ženy: a to v jej vzťahu k práci, zábave i sexualite. Jej dostatok či deficit môže za to, nakoľko je zdravo sebavedomá a ustojí si svoje miesto vo svete a tiež aj za to, nakoľko sa cíti byť ženou.

Aj keď je nespochybniteľné, že každé dieťa potrebuje aj mamu aj otca, každý z nich má iný vplyv na jeho vývoj. Láska mamy býva bezpodmienečná, dáva pocit bezpečia. Láska otca naopak vyvoláva v dcére pocit, že si ju musí zaslúžiť – pretože často odmenou za výkon.

Problémom totiž ostáva aj to, že mnohí otcovia ťažko vyjadrujú svoje pocity deťom priamo, a tak sú deti odkázané len na mamino „tlmočenie“. Pritom každá dcéra, ktorá má šťastie na „netypického muža“ vo svojom otcovi, ktorý rozpráva aj o svojom vnútre a o svojich pocitoch k nej, dostáva neuveriteľne veľa pre svoj život.

Dobrý otec je pre deti životným vzorom pre mnohé postoje: od neho a jeho postoja závisí, ako budú pristupovať k autoritám.  Spôsob, akým sa otec správa k dcére, formuje v nej spôsob správania sa k mužom. Tým, ako oceňuje jej krásu, schopnosti, ženskosť, ako si ju získava drobnými pozornosťami a oceňovaním, buduje jej pozitívne prijímanie ženskosti.

S tým súvisí aj jej pohľad na sexualitu – od otca závisí, či bude mať k nej zdravý postoj, alebo sa stane amazonkou, ktorá viac razí život cez prejavy mužskej identity.

Pochvala od mamy a pochvala od otca

Je samozrejmosťou dostať pochvalu od mamy – deti sú s ňou častejšie. Pochvala od otca,  práve tým, že nie je taká častá a nie je samozrejmosťou, má väčší výchovný vplyv, deti si ju pamätajú nadlho.

Otcova dôvera v schopnosti svojich detí a zvlášť dcéry buduje v nej potrebnú sebaistotu na život, ktorý príde po osamostatnení sa od rodičov. Nehovoriac o tom, že zdravý postoj k nej zabráni tomu, aby ostala ako dcéra nezdravo naviazaná na svoju matku.

Táto dôvera otcov v dcéry im dáva silu byť tým, čím sú a dať životu všetko, čo v sebe majú. Ak sú otcovia natoľko múdrymi kráľmi svojich princezien, že im dodávajú odvahu do mnohých, aj náročných situácií v detstve, odmenou im bude dcéra, ktorá sa nebude báť života a prekážok.

Čo na to všetko otcom treba?

Veľmi málo: byť prítomný v živote svojich detí, v čase ich vývoja, objímať, počúvať a rozprávať. Čas uteká neuveriteľne rýchlo:  deti si nebudú pamätať, či mali na raňajky v siedmich rokoch jogurt za 40 či 80 centov – ale či tam ocko bol s nimi pri stole, a rozprával sa s nimi – trebárs aj báchorky o tom, ako mu každodenné jedenie jogurtu zabezpečuje riadne bicepsy na ochranu jeho princezny…

Ak by ste sa pýtali svojich dcér, čo  pre nich znamená dobrý otec, okrem vety „aby bol tu pri mne“, dozvedeli by ste sa toto: 

	Môj otec? Chápe ma, má ma rád a váži si moju mamu.  Je úžasné, ako mi verí – až natoľko, že mi dovolí niekedy urobiť aj to, čo ma bolí – aby som skúsila, čo je dobré a čo nie.

Nik z otcov nie je dokonalý – a preto nie je nič proti autorite priznať, že aj otec robí chybu. A mal by o tom svojim deťom povedať sám…

Napriek tomu všetkému vás, otcovia, vaše deti potrebujú. A nielen na to, aby mohli mať zaplatené hodiny tenisu či ísť na dovolenku. Potrebujú s vami žiť, hrať sa, počúvať, jašiť (lebo to viete, chlapi, lepšie s deťmi vy). Nestraťte preto túto životnú šancu – pre seba i pre svoje deti, dcéry zvlášť.

Z časopisu www.Miriam.sk spracovala: Mária Kohutiarová

(10 hlasov, priemerne: 4,60 z 5)

Loading...