Relaxácia s menšími deťmi

Už takmer otrepane sa hovorí, že v dnešnej dobre žijeme vo veľkom strese, ponáhľame sa naháňame, žijeme v napätí. Nuž niekto áno, niekto nie. Čo sa však našich malých detí týka, niekedy sú už od útleho detstva stavané do rôznych výkonových pozícií, športové tréningy, angličtina, tance …

A neuveriteľne veľa rodičov či pedagógov hovorí o hyperaktvínych deťoch. Častokrát je táto diagnostická kategória (áno, hyperaktivita je diagnóza) používaná úplne nevhodne na označenie dieťaťa, ktoré nesedí na zadku, poskakuje, vyžaduje si pozornosť a podnety.

Niekedy sa deti nevedia upokojiť a sústrediť na cielené aktivity kvôli spôsobu života a množstvu podnetov, ktoré im poskytuje rodina či kolektívne zariadenie – sledovanie televízie, počítačové hry, videá, ale aj spomínané krúžkové aktivity. Pomerne citlivá nervová sústava dieťaťa unesie len malý objem a prílišným zaťažovaním a podnecovaním môžeme dieťaťu skôr uškodiť.

Jedným zo spôsobov, ako sa vysporiadať so záťažou, ktorú počas dňa môže dieťa zažiť a potrebuje ju spracovať, sú relaxačné aktivity – cvičenia. 

Načo je nám dobrá relaxácia?

Cieľom takýchto aktivít by malo byť celkové uvoľnenie, upokojenie, u predškolákov schopnosť skoncentrovať sa na ďalšiu cielenú aktivitu (napr. nácvik grafomotoriky, pamäťové cvičenia …). Zároveň je cieľom, aby sa dieťa učilo sledovať napätie či uvoľnenie vlastného tela a tiež vlastné emócie, ktoré pri relaxácii malo.

Relaxovať – aktívne, s inštrukciou od dospelej osoby – dokážu už deti od 4 rokov. Pomôckami nám pri tom môžu byť CD prehrávač, CD s relaxačnou hudbou, karimatka alebo deka.

Dĺžka relaxačnej aktivity je cca 5 – 15 minút, u predškolákov 10 – 20 minút (ak deti postupne zvládnu dlhší čas, môžete vybrať dlhšiu aktivitu).

Napätie – uvoľnenie

Dieťa sedí na stoličke tak, že má kolená v pravom uhle, chodidlá na zemi, pri sebe. Trup je vyrovnaný, hlava sa nenakláňa, ani nie je v záklone.

Inštrukcia od dospelého:

„zatni ruky v päsť a opri ich o sedadlo tesne vedľa zadočku. Skús ich stlačiť najviac, ako to ide. Hlavou sa skús ťahať do hora, stále maj narovnaný chrbátik. Nedvíhaj sa zo stoličky, stále seď. Vydrž takto chvíľočku (pozn. pre dospelého – cca 10 – 15 sekúnd). Teraz sa pomaličky uvoľni, vytras rúčky, pokrúž hlavičkou.“

Cvičenie môžete s dieťaťom zopakovať 4 – 7x.

Relaxácia s imagináciou

Toto sú relaxačné príbehy, pri ktorých si dieťa predstavuje – imaginuje obrazy podľa inštrukcie od dospelého. Imagináciu zameriavame na to, čo deti baví a zaujíma.

Pre relaxáciu treba vybrať vhodný čas –  keď je na deťoch badateľná únava. Je fajn, keď si deti pri relaxácii ľahnú na chrbát, nohy majú celé na podložke, neprekrížené, špičky prstov smerujú mierne od seba. Ruky sú tiež na podložke.

Je vhodné naučiť dieťa relaxačné cvičenia čím skôr, budú mať preňho väčší efekt.

Pred každým príbehom je nutné  povedať nasledujúci úvodný text, v ktorom sú zahrnuté niektoré prvky autogénneho tréningu. Jeho cieľom je zoznámiť deti s pocitom uvoľnenia svalov a pokojného dýchania.

„Zavri oči a počúvaj môj hlas. Pravidelne dýchaj, nádych, výdych, nádych, výdych… Nehýbte rukami, postupne cítiš, aké sú ťažké. Nechce sa ti s nimi hýbať. Nohy sú tiež pokojné. Nehýb sa, len pokojne lež. Dýchaj pokojne, nádych – výdych. Vôbec sa ti nechce pohnúť, cítiš sa príjemne. Teraz budeš počúvať iba môj hlas – čo ti budem rozprávať. Dýchaj pomaly a zhlboka – nádych, výdych. . . úplne sa uvoľnite.“

Monotónnym hlasom opakuje po dobu cca 1 – 2 minút „nádych, výdych“, aby si dieťa zvyklo na pravidelné dýchanie a sústredilo sa na hlas. Čím dlhšie sa s deťmi nacvičuje relaxácia, tým menej času potrebujú k uvoľneniu.

Po skončení príbehu je nutné dieťa uviesť do bdelého stavu. Preto by príbehy mali končiť podobným záverečným textom:

„Otvor očká, zažmurkaj, zakrúž očami. Pozri sa na ruky, sú svieže. Skús s nimi pohybovať, precvičiť si prsty. Teraz sa dobre ponaťahuj, cítiš sa svieži, pretože si si dobre oddýchol. Si oddýchnutý, plný energie a chuti do práce.“

 

Príbeh – Čln

Oči máš zatvorené, sústredíš sa na môj hlas. Dnes sa pôjdeme pozrieť do rozprávky. Predstav si krásny zámok. Za zámkom je nádherná, zelená lúka. Je teplo, slniečko krásne hreje. Jeho lúče sa odrážajú v malom jazierku, z ktorého vyteká potôčik.

Na brehu je priviazaný čln. Vkročíš do neho, odviažeš ho a ľahneš si na deku na jeho dne. Čln sa jemne kolíše na vlnkách hore – dolu. Cítiš ako krásne ťa hojdá. Jemne sa hojdáš a čln ťa odnáša ďalej. Cítiš len príjemné kolísanie a počúvaš žblnkotanie vody. Ako pomaly plávaš dolu prúdom, cítiš jemné slnečné lúče a jemný vánok, ktorý ťa ovieva.

Cítiš sa veľmi dobre a je ti príjemne. Všade je úplný pokoj, si ospalý a vychutnávaš si hojdanie.

Na tomto mieste môžeme na chvíľu prestať hovoriť a poskytnúť dieťaťu možnosť vychutnať si predstavu. Potom pokračujeme v rozprávaní príbehu.

Je ti teplo a veľmi príjemne. Veľmi dobre sa cítiš, aj keď ťa loďka už prináša späť ku brehu. Vystupuješ z nej. Pomaly otváraš oči a preberáš sa. Dobre si si oddýchol.

Príbeh – Dážď:

Dýchaš pokojne, oči sú zatvorené. Si ospalý a nič sa ti nechce, len počúvať. Predstav si, že ležíš pred krbom na mäkkej kožušine. Oheň veselo praská a tebe je veľmi príjemne. Počúvaš ako vonku začína tíško padať dážď. Kvapky bubnujú na strechu domu. Je to veľmi upokojujúce. Stromy pod oknom tíško šumia a tebe je veľmi dobre. Teplo a pokoj sa ti rozlievajú po celom tele. Šum dažďa ťa viac a viac upokojuje. Počúvaj ako tíško šumí. Dážď  je ľahučký, tíško klopká a tebe sa zdá, že hrá príjemná hudba. K dažďu sa pripojil šum stromov a praskajúci oheň v krbe. Príjemne odpočívaš a cítiš pokoj. Nádych, výdych . . .

Môže  prestať hovoriť a nechať deti odpočívať.

Dážď prestáva padať, ty ste si príjemne oddýchol. Otvor oči.

Na záver

Toto je len niekoľko málo príkladov. Je vhodné, pokiaľ chcete s dieťaťom doma cvičiť relaxácie, aby ste si to najprv vyskúšali sami na sebe. Treba rátať s počiatočným ostychom detí, so smiechom, s vyskakovaním z podložky, so skákaním do reči a s ich komentármi k počúvanému textu. To všetko patrí k procesu učenia sa relaxovať.

Na záver je vždy vhodné – potrebné, aby dieťa dostalo priestor na vyjadrenie svojich pocitov. Tieto nekomentujeme, nehodnotíme – len necháme dieťa povedať, ako sa cítilo, čo bolo preňho príjemné a čo nie. Dieťa môže veci vnímať úplne inak ako my dospelí. Takže akceptujeme všetko, čo dieťa povie.

Foto: isifa.com