ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk
Internet.sk
ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk
štvrtok 17.08.2017 | meniny má Milica  
VychovávameVychovávame

Riziká vzťahového rodičovstva I.

 Agáta   02.12.2015   16

Vzťahové rodičovstvo je hitovka posledných 10 – 15 rokov. Prišlo k nám zo západu, kde bolo populárne najmä medzi vzdelanými ženami, herečkami, ktoré sa domnievajú, že zhon moderného života, uponáhľaná doba, nie sú vhodné pre výchovu dieťaťa. Preto sa snažia vrátiť k „prírodnému“ rodičovstvu.

Zdroj: istockphoto.com

 

7 „B“ vzťahového rodičovstva

Veľkým prezentátorom vzťahového rodičovstva je Američan, Dr. Sears.

Hlavné zásady vzťahového rodičovstva zahŕňajú dlhodobé dojčenie, nosenie dieťaťa a spanie s dieťaťom v jednej posteli – kým sa dieťa nerozhodne inak.

birth bonding – popôrodné položenie dieťaťa na telo matky, vzájomné „lepenie sa“,

breastfeeding – dlhodobé dojčenie,

baby wearing – nosenie dieťaťa v šatke či inom nosiči,

bed-sharing – zdieľanie spoločného lôžka,

belief in your baby’s cries – veriť detskému plaču,

beware of baby trainers – netrénovať dieťa, necvičiť ho ako „opičku“, vystríhať sa rôznych pomôcok,

balance – rovnováha, vyváženosť.

 

Dr. Sears a jeho stúpenci tvrdia, že takto vychovávané deti budú zdravšie, bystrejšie, viac nezávislé, budú sa lepšie správať, budú mať lepšie jazykové zručnosti ... a zoznam výhod ešte pokračuje ďalej.

Zdroj: istockphoto.com

 

Vzťahové rodičky

Niekedy mám pocit, že táto teória (áno, správne, je to len nejaká teória, podobne ako Ferberova, či pani Fordovej ...) prenesená do praxe, dosť výrazne ulietava.

Teda ulietavajú matky, ktoré deti koja do predškolského veku a nosia ich zaviazané na sebe, kým ich nezlomí v páse. O tom, ako dlho toto všetko robili, či dokedy to plánujú robiť, sa hrdia medzi sebou na piesku, či v rôznych fórach. Pretekajú, olympioničky jedny.

Často mám pri tom pocit, že toto je pre nich všetko, že týmto naplnili podstatu vzťahového rodiča. Ešte teda prípadne varia len eko – bio všetko.

Ale už ich vôbec nezaujíma, ako a čo sa ich dieťa učí, ako mu oni ukazujú rôzne modely fungovania, upokojovania, riešenia rôznych, i náročných situácií. Len nacapiť na prsník, najlepšie 12x za hodinu, aby sme decku zapchali ústa. Veď na prsníku sa predsa upokojí najlepšie, no nie? No áno!

Čo tak okrem prsníka aj inú pozornosť?

Nemám nič proti dojčeniu, ani teórií vzťahového rodičovstva, len sa mi zdá, že aj toto, ako všetko prehnané do extrému, nesie so sebou aj isté riziká. Najmä pre dieťa v tomto prípade.

Pretože veľa detí, ktoré poznám, ktorých matky sa označujú ako „vzťahové“, sú deti nezvládnuté, istým spôsobom sociálne zanedbané, pretože ich reálnym potrebám mama nevenuje pozornosť. Ale hlavne, že sú dojčené do 4 rokov ...

Zdroj: istockphoto.com

 

Riziká vzťahového rodičovstva

Je založené na strachu 

hrá na neistotu rodičov. Rodičia sa obávajú, že ich rodičovstvo, výchovný štýl môže dieťa v nejakom smere poškodiť. A vzťahové rodičovstvo urobilo pekný kus práce na tom, aby rodičov presvedčilo, že sa tak určite stane, ak nebudú robiť to, či ono.

Vzťahové rodičovstvo hovorí o riziku „neistého pripútania, neistej vzťahovej väzby“. Väčšina detí však nemá problém pripútať sa k svojim rodičom. Neexistujú žiadne štúdie, ktoré by porovnávali deti „vzťahových rodičov“ a deti „tých druhých rodičov“.

 

Vzťahové rodičovstvo nie je to isté, čo teória vzťahovej väzby 

– tú vyvinul britský psychoanalytik John Bowlby, aby sme mohli lepšie pochopiť vplyv stresujúcich zážitkov na dieťa, s ktorými sa stretáva v čase odlúčenia od svojich rodičov.

Robil k tomu siahodlhé výskumy, ku ktorých výsledkom sa vieme ľahko dopracovať v literatúre, či na webe. Dôležitou časťou tejto teórie je, že dieťa potrebuje mať vo svojej blízkosti jednu – dve vzťahové osoby, ktoré sú blízke, dostupné a vnímavé k jeho potrebám. 

Ak dieťa vo svojom okolí má takúto osobu, potom sa bude cítiť v bezpečí a sebaisto bude objavovať svet okolo seba. Väčšina detí, ktorých rodičia sa o ne starajú, sú podporujúci a reagujú na svoje dieťa, sú „bezpečne pripútané“. 

O ďalších rizikách vzťahového rodičovstva čítajte tu >> >>

Inšpirované respectfulparent.com.

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 2.9 z 5. Celkom 43 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
Komentáre k článku
Tana napísané 05.12.2015 06:35

Mile dievcata, zeny, matky... som babka a moja dcera stale dojci 13 mes.vnuka a 4,5 rocnu vnucku tiez dlho kojila, ma aj satku kde ho ak treba nosi a spia spolu - nevidim rozdiel v tom ako som sa aj ja starala o svoje deti mozno forma je ina nemali sme satky ale ruky tiez som sa snazila kojit dokial to islo a hoci som dievcata ulozila do svojich postielok ked v noci prisli ku mne do postele, nevyhnala som ich ale pritulila k sebe. Deti su uzasny dar ak ich vychovavame s laskou vyrastu z nich dobri ludia a je to vzdy o tom istom len to inak nazveme.

Daniela napísané 04.12.2015 11:17

V říjnu jsem začala s 20m synem chodit do dvou "kroužků". Jsem upřímně zděšena, jaké tam vidím děti. Všechny sedí během programu ustrašeně u matek/babiček. Mají nepřítomný výraz a pokud je nějaká činnost, tak jako opičky bez zájmu opakují, co se zrovna předvádí. Potkala jsem tam jednu jedinou maminku, se kterou jsme si sedly. Její syn je o něco mladší než ten můj, ale projevuje se velmi podobně. Je na nich vidět radost ze života a účastní se jen toho, co je opravdu zaujme a co sami dělat chtějí. A ano, obě "provozujeme" kontaktní rodičovství. A ač jsou tam oba nejmladší, tak nejlépe mluví, když se do něčeho zapojí, tak s maximální radostí a opravdu si to užívají a jde jim to. Navíc jsem si všimla, jak mě tam ty jiné děti poutají pohledem, jakoby říkaly obejmi mě a pochovej, ty na malého nekřičíš a nebuzeruješ ho, to bych taky rád/a. Po skončení je tam vždy otevřená herna a všechny děti se pak nahrnou za námi a předvádí mi, co všechno umí, jakoby se mi chtěly zavděčit. Je smutné tohle pozorovat.

linda napísané 03.12.2015 16:37

odvazny a pravdivy clanok, podla mna...myslim si, ze autorka reaguje vzrušene a nesuhlasne na situáciu, ktorá deťom a aj rodičom ubližuje v zmysle, ak sa len podčiňujeme želaniam dieťaťa a nevyžadujeme...dieťa nemá hranice a rodič si koleduje o problémy-výchovné-problémy s učením, správaním, s pozornosťou a následne s mnohým iným s tým súvisiacim, napríklad nenaučiť sa čítať, nerozumieť čítanému, nevediež sa sústrediť, nevedieť sa zadeliť čas, stále sa nudiť, nikdy neposlúchať, mať zlý prospech...organizácie, ktoré tieto problémy naprávajú, su chytré, nepoukážu na začiatky problémov v zlom prístupe rodičov, ved to by potom neinkasovali platby za nápravu...oni predsa naprávajú niečo, čo vzniklo proste len tak, lebo to vzniklo...a pýtajú si dosč...naozaj veríte, že hocičo vznikne len tak?...akože vrodené?...napríklad taký dysgrafik?...ak ano, nachystajte si vela penazí a casu

Jane napísané 03.12.2015 13:56

Jako psycholožka si po přečtení článku musím položit otázku, co se autorky asi tolik dotklo, že ji to vedlo k takto neobjektivnímu a zaujatému pohledu (bohužel nemohu srovnat s její další tvorbou, protože ji neznám).

 

Za prvé, "attachment parenting" není totéž, co liberální výchova bez hranic, kterou zde popisuje. Zde má autorka poněkud chaos v pojmech a mluví o něčem docela jiném, nebo tento přístup nepochopila již od základu. Za druhé, z čeho při svých odsuzujících tvrzeních matek vlastně vychází? Když podle jejích vlastních slov neexistují srovnávací studie? Snad z pozorování maminek na písku? Cituji: "Pretože veľa detí, ktoré poznám... sú deti nezvládnuté, istým spôsobom sociálne zanedbané, pretože ich reálnym potrebám mama nevenuje pozornosť." Já zase znám mnoho dětí "oněch matek", které jsou sebevědomé, klidné, radostné a skvěle prospívající - a co to vypovídá?

 

Není příliš zjednodušující na základě několika osob, které údajně praktikují AP a podle názoru autorky nevěnují svým dětem dost pozornosti, odsoudit celý přístup? Jak to spolu vůbec souvisí? Pokud již mám takové ambice pustit se do kritiky nějakého systému, měla bych velmi dobře vědět (a umět doložit), z čeho má tvrzení vycházejí, jinak má slova vyzní jako iracionální "výkřiky do tmy" z pera naštvané a popuzené ženy, která vlastně tak úplně neví, proti čemu se bouří. Tento článek, ač měl snad původně být konstruktivní kritikou, tak bohužel zůstává bez jakékoliv informační hodnoty Sad

Eva napísané 03.12.2015 13:29

Smutne, ze pani redaktorka, reprezentujuca caspis pre rodicov (!!) ma potrebu takto urazlivo hodnotit to, co zjavne sama nepraktizovala. Ten arogantny ton celeho clanku, cele to budi dojem ze si tu niekto lieci svoje frustracie. Kde prisla autorka na to, ze matka, ktora koji podla potreby dietata, sa mu inym sposobom nevenuje?? a vyrazy typu "nacapit na prsnik" ?? Pardon, to myslite vazne? Neviem, ako caspis pre rodicov moze znevazovat kojenie, ale je pravda ze propagacia kojenia nic nevynasa, zatial co propagacia umelej vyzivy ano, vsakze... Ked uz chcete napisat kriticky clanok, aspon to skuste neutralnym tonom.

Kat napísané 02.12.2015 18:34

Redakcia rodinky! Myslim si, ze tento clanok by ste mali stiahnut z tychto dovodov:

Je napisany velmi zaujato

Pouzity ton je velmi odsudzujuci a ofenzivny, nie neutralny alebo informativny (co ako samotne staci ako dovod na neuverejnenie clanku)

Obsahuje uplne scestne informacie!

 

Takyto clanok na rodinku nepatri! Ked uz, nahradte ho kritickym clankom na urovni bez urazliveho tonu!

Janis napísané 02.12.2015 19:47

Kat a nejaky KONKRETNY argument by nebol?

Ktore informacie su scestne?

Len by ma zaujimalo... ked uz diskutujeme

lebo zatial co autorka dala argumentov vela, u vas vidim len to odsudenie a ofenzivu...

eva/ redakcia napísané 04.12.2015 09:28

Kedže ma pozývate do diskusie, pridám svoj pohľad. Možno ani nie tak na tento konkrétny článok, ale na to, čo máme/ nemáme publikovať. Na rodinka.sk nájdete články, ktoré sú podpísané celými menami a titulmi odborníkov, prípadne našimi internými redaktormi, ktorých poznáte z tiráže. Ale máme aj iný druh článkov, kde nájdete možno len krstné meno, alebo "nick", ktoré napíše niekto ako svoju osobnú skúsenosť, svoj pohľad na vec - bez toho, aby sa vydával za autoritu. Myslím že v tejto kategórii je aj tento článok. Máme tu nejakú skúsenosť mamičky, ktorú podáva tak, ako ju subjektívne vníma, akú má skúsenosť. A emócie sú väčšinou súčasťou skúsenosti. Následne však je tu priestor presne na tieto diskusie, ktoré môžu priniesť možno ešte väčšiu škálu informácií, polemík, skúseností, ako článok sám. Preto sme tu "internet". Samozrejme hodnotné sú konkrétne postrehy, znalosti, argumentácia, prečo niečo nie, alebo áno. Nie osočovanie autora.

Kat napísané 02.12.2015 18:24

Tak toto sa mi nedalo ani docitat. Totalne nepochopenie "attachment parenting" a uplne scestne informacie. Mam pocit, ze toto bolo pisane jednou velmi zakomplexovanou mamickou s mnohymi predsudkami. Som na fore, kde su tisicky zien praktizujucich tento (normalny) sposob rodicovstva a prave naopak, velmi sa zaujimaju o vyvoj a vzdelanie dvojich deti, ako aj ostatne stranky zivota. A extremy? Tie su vo vsetkych oblastiach zivota a su mizivym percentom, nie reprezentaciou tej ktorej skupiny.

Noemi napísané 02.12.2015 11:09

Otrasny clanok...prirodzene spravanie matky, alebo pudove nie je potrebne nazyvat vztahovym ani ziadnym netreba to skatulkovat...takto by to malo prirodzene fungovat...autorka clanku je zrejme trosku totalne mimo

Janis napísané 02.12.2015 19:45

Noemi, nejaky padny argument, dke je KONKRETNE mimo? Lebo ako citam, tak citam, nikde tam nevidim, ze by hovorila o tom, ze sa detom netreba venovat, ze ich netreba dojcit alebo nieco podobne. CO som citala ja je, ze nestaci ist podla nejakych "idolov" slepo, v prvom rade treba vidiet dieta a reagovat na jeho VLASTNE potreby. A tam okrem priputania je aj potreba poznavania a objavovania. Co sa samozrejme da len, ak ma dieta pevnu zakladnu. Ale ta sa netvori spanim, dojcenim, nosenim... primarne... tvori sa bezpecnym vztahovanim sa k dietatu.

tanka napísané 02.12.2015 04:33

Ja si napriklad myslim, ze vsetky teorie a odporucania vznikli v urcitom sociokulturnom prostredi, ako reakcia na to, co sa tam dialo. Ze urcita generacia americaniek zabudla na tieto uplne zakladne a samozrejme veci, a bolo treba im to pripomenut, tak to Dr. Sears v zaujme deti spravne urobil. To ze si niekto vysvetlil, ze tie zasady stacia same o sebe, alebo ich prehnal do krajnosti, pripadne ze sa aplikovali do kultury kde vobec nechybali a tak jedina moznost bola neumerne zvysit to, co uz bolo, je druha vec. Podla mna clovek musi vzdy pouzivat vlastnu hlavu. V case, ked Dr. Sears pisal tieto knizky predsa boli moderne neslavne metody od 50tych rokov, ako nechat dieta vyplakat a podobne.

Janis napísané 01.12.2015 22:20

Smutná pravda je, že tie deti sa nevedia učiť, nemajú návyky, nemajú schopnosť sa sústrediť, nemajú naučenú schopnosť kontroly vlastných emócií. Nemajú ani minimálne nároky na seba samého.

Čo z toho, že majú sebavedomie, keď si nemôžu zažiť úspech z toho, že neičo dokážu.

A dopredu píšem, že som dvoje deti dojčila do dva a pol roka, nosila v šatke, bezplienkovala, spali s nami v posteli. Čiže som podla všetkých zásad praktikovala kontaktné rodičovstvo. Ale ešte pred tým, ako sa zvrhlo na kult dieťaťa bez hraníc.

A v realite si myslím, že kontaktné rodičovstvo sa nedá robiť aj bez nárokov na seba samého ako rodiča. Lebo odolávať frustrácii dieťaťa korigovať jeho emócie, viesť ho k samostatnosti a vyžadovaniu povinností je - podľa mna - v prvom rade ta najväčšia makačka pre rodiča.

Splniť dieťaťu všetko, ustúpiť, strčiť mu tablet/pustiť DVD Spievankova alebo toho tralala čohosi (čisté vymývanie mozgu)/TV/super stimulačnej aplikácie - miesto toho, aby som sa s ním hrala/tvorila/čítala/rozpráavala ja sama, to je proste JEDNODUCHÉ. A tie deti naozaj su sociálne zanedbané. Nemajú ADHD, majú nedostatok kvalitnej pozornosti. Sú sociálne deprimované, aj ekď sú z normálneho/finančne dobre zabezpečeného prostredia.

Úprimne, kde beriete ten čas sedieť na nete, vypisovať do diskusií, prečo ten čas netrávite s dieťaťom?

Navážajte sa do autorky... ale šlapla na kurie oko... a pomenovala realitu

Janis napísané 01.12.2015 22:06

Zaujímavé je, že všetky matky kritizujú na FB a osočujú autorku, že je zranená a zakomplexovaná a rieši si komplexy. Otázka pre mňa je, kto si vlastne lieči čo?

Lebo realita života je, že deti potrebujú minimálne možnosť uvedomiť si, že majú potrebu. Keď ich potreby naplníme skor, ako si ju uvedomia, ako to vlastne zistia?

A druhá vec, naozaj ide o dobro dieaťa? Nepotrebuje dieťa aj hranice? Minule som čítala na diskusii vnímavých matiek, že ako máme vlastne prísť do obchodu, keď malá chce ísť na prechádzke inam a hnevá sa, keď nie je po jej. Podotýkam, že dieťa okolo dvoch rokov. To naozaj ten ideálny ciel rodičovstva je, že dieťa rozhoduje o tom, čo bude celá rodina robiť?

Nieje potom "vzťahové"rodičovstvo v tomto ponímaní proste čistá manifestácia rodičovskej neistoty vyhnaná ad absurdum do situácie, že veríme, že dvojročné dieťa vie lepšie čo je správne, ako dospelý?

Fakt ste si istí, že cielom je to, že dieťa si robí čo chce? Cítia sa tie deti lepšie? Naozaj toto robili naši prastarí rodičia? Veľmo o tom pochybujem. Keď vidim film ako babies, mám pocit, že tieto deti boli súčasťou komunity, života, povinností. Že mali priestor hrať sa popri činnosti dospelých, ale zároveň sa od nich postupne očakávalo, že sa činnosti dospelých naučia a preberú časť povinností. A v rámci toho získavali pracovné návyky, schopnosť sústrediť sa, pokúšať sa niečo urobiť, zniesť frustráaciu, ak to nejde... proste sa pripravovali na reálny život. Naproti tomu vidím v okolí opak. Deti, ktoré neobsedia v reštaurácii bez úplatku ako je tablet alebo mobil. Deti, ktoré rozhodujú o tom, čo sa bude diať. Deti, ktoré paradoxne "ideálne" stimulované v 5 rokoch nevedia písať ceruzkou, lebo "sa im nechcelo". Deti, ktorým plynule vybavujeme v prvom rocniku ZS ADHD, lebo oni su take kreatívne, tvorivé a neposedné a to len pani učitelka je stará štruktúra a nechápe ich jedinečnosť.

Kat napísané 02.12.2015 18:39

Janis, attachment parenting v ziadnom pripade nie je o tom, ze dieta si robi co chce. Ja neviem kde na tieto informacie chodite. Ja zasnem.

Janis napísané 02.12.2015 19:57

Kat, ja nehovorim o tom, že attachment parenting je o tom, ze dieta si robi co chce.

Ja hovorim o tom, ze v realite je tak casto praktizovany. Ci je zle pochopeny a z toho vyplyva takato jeho realizacia, to uz neviem. Ale realita, ktoru vidim casto, ci na diskusnych forach, ci na pieskovisku, ci v materskych centrach je to, ze mama je bezradna, lebo to dokonale priputane dieta jej "skace po hlave" a ona je bezradna v zadavani hranic. Pretoze to dieta sa v 4 rokoch nevie utisit inak ako na prsniku. Ze este v 10 rokoch po odreninke place na mieste stuhnute a bezradne ako 2 rocne batola. Ze nevie fungovat vo vztahoch, kde sa ocakava, ze nebude zohladnovat len svoje potreby, ale reciprocne aj potreby toho druheho.

Lebo laska (pre mna) nie je to, ze dieta udusim pozornostou, prsom, nosenim...

ze naplnim jeho potreby skor, nez si ich uvedomi

alebo --a to uz budem isto kamenovana - si naplnam SVOJU potrebu BYT DOKONALOU MATKOU tym, ze robim toto dietatu, ze o to dieta nakoniec ani nejde, je len objektom uspokojenia mojej potreby.

Ano hlboko verim, ze Sears to myslel dobre a ze metoda "vyrevania" separacie, institucionalizacie je rovnako zvrhla. Ale aj toto bohuzial nie je ideal. Lebo je to proste umele. Ako som pisala vyzsie, attachment parenting pred 100 rokmi neznamenal, ze zivot sa prisposobil dietatu. Dieta sa prisposobilo zivotu v rodine a ked bolo prakticke ho nosit, bolo nosene. Ale nie stale, nie vsade (odporucam si pre porovnanie aj precitat knizku Materska laska). Proste si tu minulost nejak prudko neidealizujme...

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





Najčítanejšie
Komentáre k článku
Tana napísané 05.12.2015 06:35

Mile dievcata, zeny, matky... som babka a moja dcera stale dojci 13 mes.vnuka a 4,5 rocnu vnucku tiez dlho kojila, ma aj satku kde ho ak treba nosi a spia spolu - nevidim rozdiel v tom ako som sa aj ja starala o svoje deti mozno forma je ina nemali sme satky ale ruky tiez som sa snazila kojit dokial to islo a hoci som dievcata ulozila do svojich postielok ked v noci prisli ku mne do postele, nevyhnala som ich ale pritulila k sebe. Deti su uzasny dar ak ich vychovavame s laskou vyrastu z nich dobri ludia a je to vzdy o tom istom len to inak nazveme.

Daniela napísané 04.12.2015 11:17

V říjnu jsem začala s 20m synem chodit do dvou "kroužků". Jsem upřímně zděšena, jaké tam vidím děti. Všechny sedí během programu ustrašeně u matek/babiček. Mají nepřítomný výraz a pokud je nějaká činnost, tak jako opičky bez zájmu opakují, co se zrovna předvádí. Potkala jsem tam jednu jedinou maminku, se kterou jsme si sedly. Její syn je o něco mladší než ten můj, ale projevuje se velmi podobně. Je na nich vidět radost ze života a účastní se jen toho, co je opravdu zaujme a co sami dělat chtějí. A ano, obě "provozujeme" kontaktní rodičovství. A ač jsou tam oba nejmladší, tak nejlépe mluví, když se do něčeho zapojí, tak s maximální radostí a opravdu si to užívají a jde jim to. Navíc jsem si všimla, jak mě tam ty jiné děti poutají pohledem, jakoby říkaly obejmi mě a pochovej, ty na malého nekřičíš a nebuzeruješ ho, to bych taky rád/a. Po skončení je tam vždy otevřená herna a všechny děti se pak nahrnou za námi a předvádí mi, co všechno umí, jakoby se mi chtěly zavděčit. Je smutné tohle pozorovat.

linda napísané 03.12.2015 16:37

odvazny a pravdivy clanok, podla mna...myslim si, ze autorka reaguje vzrušene a nesuhlasne na situáciu, ktorá deťom a aj rodičom ubližuje v zmysle, ak sa len podčiňujeme želaniam dieťaťa a nevyžadujeme...dieťa nemá hranice a rodič si koleduje o problémy-výchovné-problémy s učením, správaním, s pozornosťou a následne s mnohým iným s tým súvisiacim, napríklad nenaučiť sa čítať, nerozumieť čítanému, nevediež sa sústrediť, nevedieť sa zadeliť čas, stále sa nudiť, nikdy neposlúchať, mať zlý prospech...organizácie, ktoré tieto problémy naprávajú, su chytré, nepoukážu na začiatky problémov v zlom prístupe rodičov, ved to by potom neinkasovali platby za nápravu...oni predsa naprávajú niečo, čo vzniklo proste len tak, lebo to vzniklo...a pýtajú si dosč...naozaj veríte, že hocičo vznikne len tak?...akože vrodené?...napríklad taký dysgrafik?...ak ano, nachystajte si vela penazí a casu

Jane napísané 03.12.2015 13:56

Jako psycholožka si po přečtení článku musím položit otázku, co se autorky asi tolik dotklo, že ji to vedlo k takto neobjektivnímu a zaujatému pohledu (bohužel nemohu srovnat s její další tvorbou, protože ji neznám).

 

Za prvé, "attachment parenting" není totéž, co liberální výchova bez hranic, kterou zde popisuje. Zde má autorka poněkud chaos v pojmech a mluví o něčem docela jiném, nebo tento přístup nepochopila již od základu. Za druhé, z čeho při svých odsuzujících tvrzeních matek vlastně vychází? Když podle jejích vlastních slov neexistují srovnávací studie? Snad z pozorování maminek na písku? Cituji: "Pretože veľa detí, ktoré poznám... sú deti nezvládnuté, istým spôsobom sociálne zanedbané, pretože ich reálnym potrebám mama nevenuje pozornosť." Já zase znám mnoho dětí "oněch matek", které jsou sebevědomé, klidné, radostné a skvěle prospívající - a co to vypovídá?

 

Není příliš zjednodušující na základě několika osob, které údajně praktikují AP a podle názoru autorky nevěnují svým dětem dost pozornosti, odsoudit celý přístup? Jak to spolu vůbec souvisí? Pokud již mám takové ambice pustit se do kritiky nějakého systému, měla bych velmi dobře vědět (a umět doložit), z čeho má tvrzení vycházejí, jinak má slova vyzní jako iracionální "výkřiky do tmy" z pera naštvané a popuzené ženy, která vlastně tak úplně neví, proti čemu se bouří. Tento článek, ač měl snad původně být konstruktivní kritikou, tak bohužel zůstává bez jakékoliv informační hodnoty Sad

Eva napísané 03.12.2015 13:29

Smutne, ze pani redaktorka, reprezentujuca caspis pre rodicov (!!) ma potrebu takto urazlivo hodnotit to, co zjavne sama nepraktizovala. Ten arogantny ton celeho clanku, cele to budi dojem ze si tu niekto lieci svoje frustracie. Kde prisla autorka na to, ze matka, ktora koji podla potreby dietata, sa mu inym sposobom nevenuje?? a vyrazy typu "nacapit na prsnik" ?? Pardon, to myslite vazne? Neviem, ako caspis pre rodicov moze znevazovat kojenie, ale je pravda ze propagacia kojenia nic nevynasa, zatial co propagacia umelej vyzivy ano, vsakze... Ked uz chcete napisat kriticky clanok, aspon to skuste neutralnym tonom.

Kat napísané 02.12.2015 18:34

Redakcia rodinky! Myslim si, ze tento clanok by ste mali stiahnut z tychto dovodov:

Je napisany velmi zaujato

Pouzity ton je velmi odsudzujuci a ofenzivny, nie neutralny alebo informativny (co ako samotne staci ako dovod na neuverejnenie clanku)

Obsahuje uplne scestne informacie!

 

Takyto clanok na rodinku nepatri! Ked uz, nahradte ho kritickym clankom na urovni bez urazliveho tonu!

Janis napísané 02.12.2015 19:47

Kat a nejaky KONKRETNY argument by nebol?

Ktore informacie su scestne?

Len by ma zaujimalo... ked uz diskutujeme

lebo zatial co autorka dala argumentov vela, u vas vidim len to odsudenie a ofenzivu...

eva/ redakcia napísané 04.12.2015 09:28

Kedže ma pozývate do diskusie, pridám svoj pohľad. Možno ani nie tak na tento konkrétny článok, ale na to, čo máme/ nemáme publikovať. Na rodinka.sk nájdete články, ktoré sú podpísané celými menami a titulmi odborníkov, prípadne našimi internými redaktormi, ktorých poznáte z tiráže. Ale máme aj iný druh článkov, kde nájdete možno len krstné meno, alebo "nick", ktoré napíše niekto ako svoju osobnú skúsenosť, svoj pohľad na vec - bez toho, aby sa vydával za autoritu. Myslím že v tejto kategórii je aj tento článok. Máme tu nejakú skúsenosť mamičky, ktorú podáva tak, ako ju subjektívne vníma, akú má skúsenosť. A emócie sú väčšinou súčasťou skúsenosti. Následne však je tu priestor presne na tieto diskusie, ktoré môžu priniesť možno ešte väčšiu škálu informácií, polemík, skúseností, ako článok sám. Preto sme tu "internet". Samozrejme hodnotné sú konkrétne postrehy, znalosti, argumentácia, prečo niečo nie, alebo áno. Nie osočovanie autora.

Kat napísané 02.12.2015 18:24

Tak toto sa mi nedalo ani docitat. Totalne nepochopenie "attachment parenting" a uplne scestne informacie. Mam pocit, ze toto bolo pisane jednou velmi zakomplexovanou mamickou s mnohymi predsudkami. Som na fore, kde su tisicky zien praktizujucich tento (normalny) sposob rodicovstva a prave naopak, velmi sa zaujimaju o vyvoj a vzdelanie dvojich deti, ako aj ostatne stranky zivota. A extremy? Tie su vo vsetkych oblastiach zivota a su mizivym percentom, nie reprezentaciou tej ktorej skupiny.

Noemi napísané 02.12.2015 11:09

Otrasny clanok...prirodzene spravanie matky, alebo pudove nie je potrebne nazyvat vztahovym ani ziadnym netreba to skatulkovat...takto by to malo prirodzene fungovat...autorka clanku je zrejme trosku totalne mimo

Janis napísané 02.12.2015 19:45

Noemi, nejaky padny argument, dke je KONKRETNE mimo? Lebo ako citam, tak citam, nikde tam nevidim, ze by hovorila o tom, ze sa detom netreba venovat, ze ich netreba dojcit alebo nieco podobne. CO som citala ja je, ze nestaci ist podla nejakych "idolov" slepo, v prvom rade treba vidiet dieta a reagovat na jeho VLASTNE potreby. A tam okrem priputania je aj potreba poznavania a objavovania. Co sa samozrejme da len, ak ma dieta pevnu zakladnu. Ale ta sa netvori spanim, dojcenim, nosenim... primarne... tvori sa bezpecnym vztahovanim sa k dietatu.

tanka napísané 02.12.2015 04:33

Ja si napriklad myslim, ze vsetky teorie a odporucania vznikli v urcitom sociokulturnom prostredi, ako reakcia na to, co sa tam dialo. Ze urcita generacia americaniek zabudla na tieto uplne zakladne a samozrejme veci, a bolo treba im to pripomenut, tak to Dr. Sears v zaujme deti spravne urobil. To ze si niekto vysvetlil, ze tie zasady stacia same o sebe, alebo ich prehnal do krajnosti, pripadne ze sa aplikovali do kultury kde vobec nechybali a tak jedina moznost bola neumerne zvysit to, co uz bolo, je druha vec. Podla mna clovek musi vzdy pouzivat vlastnu hlavu. V case, ked Dr. Sears pisal tieto knizky predsa boli moderne neslavne metody od 50tych rokov, ako nechat dieta vyplakat a podobne.

Janis napísané 01.12.2015 22:20

Smutná pravda je, že tie deti sa nevedia učiť, nemajú návyky, nemajú schopnosť sa sústrediť, nemajú naučenú schopnosť kontroly vlastných emócií. Nemajú ani minimálne nároky na seba samého.

Čo z toho, že majú sebavedomie, keď si nemôžu zažiť úspech z toho, že neičo dokážu.

A dopredu píšem, že som dvoje deti dojčila do dva a pol roka, nosila v šatke, bezplienkovala, spali s nami v posteli. Čiže som podla všetkých zásad praktikovala kontaktné rodičovstvo. Ale ešte pred tým, ako sa zvrhlo na kult dieťaťa bez hraníc.

A v realite si myslím, že kontaktné rodičovstvo sa nedá robiť aj bez nárokov na seba samého ako rodiča. Lebo odolávať frustrácii dieťaťa korigovať jeho emócie, viesť ho k samostatnosti a vyžadovaniu povinností je - podľa mna - v prvom rade ta najväčšia makačka pre rodiča.

Splniť dieťaťu všetko, ustúpiť, strčiť mu tablet/pustiť DVD Spievankova alebo toho tralala čohosi (čisté vymývanie mozgu)/TV/super stimulačnej aplikácie - miesto toho, aby som sa s ním hrala/tvorila/čítala/rozpráavala ja sama, to je proste JEDNODUCHÉ. A tie deti naozaj su sociálne zanedbané. Nemajú ADHD, majú nedostatok kvalitnej pozornosti. Sú sociálne deprimované, aj ekď sú z normálneho/finančne dobre zabezpečeného prostredia.

Úprimne, kde beriete ten čas sedieť na nete, vypisovať do diskusií, prečo ten čas netrávite s dieťaťom?

Navážajte sa do autorky... ale šlapla na kurie oko... a pomenovala realitu

Janis napísané 01.12.2015 22:06

Zaujímavé je, že všetky matky kritizujú na FB a osočujú autorku, že je zranená a zakomplexovaná a rieši si komplexy. Otázka pre mňa je, kto si vlastne lieči čo?

Lebo realita života je, že deti potrebujú minimálne možnosť uvedomiť si, že majú potrebu. Keď ich potreby naplníme skor, ako si ju uvedomia, ako to vlastne zistia?

A druhá vec, naozaj ide o dobro dieaťa? Nepotrebuje dieťa aj hranice? Minule som čítala na diskusii vnímavých matiek, že ako máme vlastne prísť do obchodu, keď malá chce ísť na prechádzke inam a hnevá sa, keď nie je po jej. Podotýkam, že dieťa okolo dvoch rokov. To naozaj ten ideálny ciel rodičovstva je, že dieťa rozhoduje o tom, čo bude celá rodina robiť?

Nieje potom "vzťahové"rodičovstvo v tomto ponímaní proste čistá manifestácia rodičovskej neistoty vyhnaná ad absurdum do situácie, že veríme, že dvojročné dieťa vie lepšie čo je správne, ako dospelý?

Fakt ste si istí, že cielom je to, že dieťa si robí čo chce? Cítia sa tie deti lepšie? Naozaj toto robili naši prastarí rodičia? Veľmo o tom pochybujem. Keď vidim film ako babies, mám pocit, že tieto deti boli súčasťou komunity, života, povinností. Že mali priestor hrať sa popri činnosti dospelých, ale zároveň sa od nich postupne očakávalo, že sa činnosti dospelých naučia a preberú časť povinností. A v rámci toho získavali pracovné návyky, schopnosť sústrediť sa, pokúšať sa niečo urobiť, zniesť frustráaciu, ak to nejde... proste sa pripravovali na reálny život. Naproti tomu vidím v okolí opak. Deti, ktoré neobsedia v reštaurácii bez úplatku ako je tablet alebo mobil. Deti, ktoré rozhodujú o tom, čo sa bude diať. Deti, ktoré paradoxne "ideálne" stimulované v 5 rokoch nevedia písať ceruzkou, lebo "sa im nechcelo". Deti, ktorým plynule vybavujeme v prvom rocniku ZS ADHD, lebo oni su take kreatívne, tvorivé a neposedné a to len pani učitelka je stará štruktúra a nechápe ich jedinečnosť.

Kat napísané 02.12.2015 18:39

Janis, attachment parenting v ziadnom pripade nie je o tom, ze dieta si robi co chce. Ja neviem kde na tieto informacie chodite. Ja zasnem.

Janis napísané 02.12.2015 19:57

Kat, ja nehovorim o tom, že attachment parenting je o tom, ze dieta si robi co chce.

Ja hovorim o tom, ze v realite je tak casto praktizovany. Ci je zle pochopeny a z toho vyplyva takato jeho realizacia, to uz neviem. Ale realita, ktoru vidim casto, ci na diskusnych forach, ci na pieskovisku, ci v materskych centrach je to, ze mama je bezradna, lebo to dokonale priputane dieta jej "skace po hlave" a ona je bezradna v zadavani hranic. Pretoze to dieta sa v 4 rokoch nevie utisit inak ako na prsniku. Ze este v 10 rokoch po odreninke place na mieste stuhnute a bezradne ako 2 rocne batola. Ze nevie fungovat vo vztahoch, kde sa ocakava, ze nebude zohladnovat len svoje potreby, ale reciprocne aj potreby toho druheho.

Lebo laska (pre mna) nie je to, ze dieta udusim pozornostou, prsom, nosenim...

ze naplnim jeho potreby skor, nez si ich uvedomi

alebo --a to uz budem isto kamenovana - si naplnam SVOJU potrebu BYT DOKONALOU MATKOU tym, ze robim toto dietatu, ze o to dieta nakoniec ani nejde, je len objektom uspokojenia mojej potreby.

Ano hlboko verim, ze Sears to myslel dobre a ze metoda "vyrevania" separacie, institucionalizacie je rovnako zvrhla. Ale aj toto bohuzial nie je ideal. Lebo je to proste umele. Ako som pisala vyzsie, attachment parenting pred 100 rokmi neznamenal, ze zivot sa prisposobil dietatu. Dieta sa prisposobilo zivotu v rodine a ked bolo prakticke ho nosit, bolo nosene. Ale nie stale, nie vsade (odporucam si pre porovnanie aj precitat knizku Materska laska). Proste si tu minulost nejak prudko neidealizujme...

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised