Materské mlieko. Naozaj nemá negatíva?

V živote každého dieťaťa je obdobie dojčenia fáza, ktorá určuje jeho metabolické, imunologické a vývojové pochody na celý život.

Laktácia je fyziologická funkcia každej zdravej matky, ktorá sa rozvíja ku koncu gravidity. Ako továreň na mlieko v ženskom tele vlastne funguje?

Prsník je komlexnej štruktúry so žľazovým tkanivom obklopený tukovým a podporným tkanivom. Žľazové tkanivo je usporiadané do 15-25 rozvetvených, oddelených lalokov.

Bunky produkujúce mlieko – alveoly sú hroznovite usporiadané na konci každej vetva a obklopujú ich bunky hladkého svalstva. Z každého laloka vedú mliekovody do sinus lactiferus za bradavkou.

Produkcia mlieka je stimulovaná hormónom prolaktín, ktorého tvorba je závislá od sania dieťaťa. Ejekciu mlieka zabezpečuje daľší hormón oxytocín.

Materské mlieko sa prispôsobuje bábätku

Materské mlieko je ideálne prispôsobené meniacim sa nárokom rastúceho dieťaťa. Jeho zloženie absolútne rešpektuje zrenie jednotlivých štruktúr z hľadiska funkčného aj zrelostného.

Je to optimálny a najprirodzenejší spôsob výživy v prvých mesiacoch života.

 

Zloženie materského mlieka sa časom mení. Ako a kedy?

1. Kolostrum

• je materské mlieko , ktoré sa tvorí tesne po pôrode do 40 hodín až do 3 dní smotanovožltá hustá tekutina
• obsahuje hlavne sIgA – ochranný imunoglobulín, viac bielkovín, menej tuku a laktozy, veľa Zn, vitamínov hl. v tukoch rozpustných (A,D,E,K)
• obličky u novorodenca nie sú ešte zrelé vylúčiť veľkú nálož tekutiny
• produkcia enzýmov na spracovanie laktózy je nízka
• vitamíny A,E chránia pred hyperoxyckým stresom
• vitamín K znižuje riziko krvácavosti

2. Prechodná fáza

– mlieko, ktoré sa tvorí od 5-14 dna po pôrode

3. Zrelé mlieko

– mlieko od 14. dňa

4. Neskoré mlieko

– mlieko ku koncu 1. roka a neskôr

 

A prečo NIE kravské mlieko?

V materskom mlieku je oproti mlieku kravskému oveľa nižší obsah bielkovín (13 g/l – neskôr 11.3 g/l), lebo obličky novorodenca nie sú schopné vylúčiť splodiny metabolizmu bielkovín v dostatočnej miere.

Obsahuje hlavne nutrične významné bielkoviny (laktoferín, lyzozým, sIgA) – má úplne optimálne kvalitatívne zloženie bielkovín.

Lepšia stráviteľnosť bielkovín materského mlieka spočíva vo vyššom obsahu srvátky a nižšom obsahu kazeínu. Kazeín je hlavnou bielkovinou kravského mlieka spolu s B laktoglobulínom. Tento je hlavným antigénom zodpovedným za vysokú alergizáciu kravského mlieka.

Má optimálne zloženie i voľných aminokyselín (hlavne cysteínu, ktorý je esenciálny t.j. nenahraditeľný pre plod a nezrelé deti). V menšej miere obsahuje fenylalanín a tyrozín pre zníženú enzymatickú schopnosť ich metabolizovať.

V materskom mlieku je až 30 x vyšší obsah taurínu, ako v kravskom mlieku, je to látka dôležitá pri absorpcii tukov, zrení mozgu.

 

Prečo sa nám zdá, že niekedy je naše mlieko „slabšie“, inak zafarbené?

Tuky sa v kolostre vyskytujú v množstve 20g/l . Neskôr v zrelom mlieku je ich viac okolo 40-45 g/l Tuky sú najvariabilnejšie zložka, ich zloženie kolíše interindividuálne ( najvyšší obsah je v rannom a odpoludňajšom mlieku ) a tiež počas jedného kojenia (zadné mlieko má vyšší obsah).

Materské mlieko obsahuje až 57% nenasýtených mastných kyselín – sú dôležité pre vývoj mozgu . V prvých mesiacoch života je dostatočné množstvo enzýmov potrebných na trávenie tukov, aj na túto situáciu je mat. mlieko výborne uspôsobené obsahom enzýmu, ktorý tuky môže priamo spracovať.

Materské mlieko vraj obsahuje veľa cholesterolu. Nie je to jeho záporom?

Okolo zvýšeného obsahu cholesterolu v materskom mlieku sa vedú mnohé polemiky, no zatiaľ platí teória, ktorá hovorí o nastavení metabolizmu na vyššie hladiny a tým neskoršie môže chrániť organizmus pred hypercholesterolémiou (zvýšenou hladinou cholesterolu v krvi).

Dojčiaca matka by však mala vo svojom stravnom režime dodržiavať zásady, ktorými obmedzí prísun cholesterolu (šľahačky, živočíšne maslá, …)

 

Stolica dojčeného bábätka vyzerá inak, ako živeného umelo. Prečo?

Hlavným sacharidom materského mlieka je laktóza, okrem toho sa tu nachádzajú aj zložité cukry tzv. oligosacharidy. Tieto majú nezastupiteľnú úlohu pri udržiavaní optimálneho zloženia ekosystému čreva.

Črevá dojčených detí sú osídlené úplne inými baktériami ako u umelo živených detí. Stolica kojených detí má preto charakteristický vzhľad, konzistenciu, má zlatožlté sfarbenie, ak dlhšie stojí môže mať až zelenkastý odtieň.

Ako je to s vitamínmi?

Ich koncentrácia kolíše od príjmu v strave dojčiacej matky, ale zvyčajne ich množstvo vyhovuje potrebám kojených detí. Deťom do troch rokov nepodávame žiadne syntetické – vitamínové prípravky s výnimkou vitamínu D, ktorý sa dodáva u kojených detí z dôvodu prevencie krivice (rachitídy).

Môže sa tiež vyskytnúť nedostatok vitamínu B6 u matiek, ktoré pred otehotnením dlhodobo užívali kontraceptíva. Tiež u matiek vegetariánok je nedostatok vit. B 12.

Dosť často sa hovorí o nedostatku železa.

Koncentrácia minerálov je celkovo v mat. mlieku nižšia, ale spĺňajú optimálne požiadavky organizmu novorodenca. Obličkový systém je obmedzenej kapacity na spracovanie veľkého množstva minerálnych látok. Železo sa z mat. mlieka vstrebáva až v 70% ( z kravského mlieka len 30%).

Prísun železa z materského mlieka je postačujúci až do druhého polroka, kedy sa začína s mäsovými príkrmami. Tiež vápnik sa omnoho lepšie vstrebáva z materského mlieka, kvôli lepšiemu pomeru s fosforom. V kravskom mlieku so zvýšeným obsahom kazeínu viazne i vstrebávanie vápnika. Aj ostatné stopové prvky sú v materskom mlieku dostatočne saturované.

Materské mlieko je najvyhovujúcejšou výživou pre dieťatko v prvom polroku z hľadiska nutričného, fyziologického, imunologického, psychologického, ekonomického aj ekologického.

Autorka článku je  MUDr. Silvia Barteková, pediatrička z Ústavu klinickej a preventívnej medicíny .