O podpore dojčenia

Mária Kopčíková 4

Európsky týždeň dojčenia u nás „odštartoval“ odborný seminár pre zdravotníckych pracovníkov na bratislavských Kramároch, ktorý niesol názov „Zásady podpory dojčenia a starostlivosti  v perinatálnom období v Baby Friendly Hospital“.

Pekné body programu, kde jeden znie „Naučme sa správne dojčiť“, iný zase „Úskalia a riešenia dodržiavania zásad BFHI v nemocniciach s počtom pôrodov nad 2000“.

Na seminári som nebola, čo je mi ľúto, kvôli iným pracovným povinnostiam. Bolo by zaujímavé počuť diskusiu zdravotníkov po príspevku jednej laktačnej poradkyne. S tým, čo povedala, musím len plne súhlasiť. S vedomím, že nemôžeme všetkých zdravotníkov hádzať do jedného vreca, čo sa týka kompetentnej podpory dojčenia v zdravotníckych zariadeniach – je to veľká bieda.

Reálna podpora dojčenia

Akú „podporu“ ženy zažili, počúvam takmer denne. Informácie, ktoré ženy dostávajú, sú častokrát v rozpore so – vo všeobecnosti platnými – odporúčaniami. Od dĺžky dojčenia, po tvar – formu – plochosť – vhodnosť – nevhodnosť bradaviek na dojčenie. A samozrejme dokrmovanie detí, často úplne zbytočné.

Zážitok spred niekoľkých dní, ktorý ma úprimne mrzel, kvôli mamine, ktorej sa to týka, ma primäl napísať tento článok. Nie je mi úplne jasné, prečo musí žena 10 dní po pôrode mať takýto stres, spôsobený nevhodným zásahom lekára.

Keďže laktačná poradkyňa vo vyššie uvedenom príspevku hovorí, že častým dôvodom, prečo ženy ukončujú dojčenie (dodala by som, že zbytočne deti dokrmujú umelým mliekom), je neistota ohľadne dostatočného príjmu mlieka dieťaťom, dovolím si niekoľko zhrňujúcich informácií pre matky, ktorých by sa to mohlo týkať:

Na to, aby ste vedeli, či má vaše dieťa dostatočný prísun mlieka, nepotrebujete váhy, ani odmerku na fľaši. Potrebujete pozorovať dojčenie, sledovať pauzu v brade, počas ktorej dieťa prehĺta mlieko. Potrebujete tiež sledovať, ako dieťa močí a aký vzhľad má jeho stolica. Pokiaľ dieťa močí 6 plienok za 24 hodín, je veľký predpoklad, že má dostatok mlieka.

Pokiaľ vám niekto povie, že dieťa vo veku 10 dní malo už mať pôrodnú hmotnosť, nie je to pravda. Podľa tabuliek WHO má dojčený novorodenec dosiahnuť pôrodnú hmotnosť v priebehu 2 – 3 týždňov.

Pokiaľ nejaký zdravotnícky pracovník chce u vás robiť skúšku dojčenia – teda odváženie dieťaťa pred a po kojení, je to postup, ktorý nemá žiadne opodstatnenie. Takáto skúška neberie do úvahy aktuálnu potrebu dieťaťa čiže hlad, únavu a denný rytmus. Kontrolné dojčenie nezohľadňuje ani to, že množstvo vypitého mlieka je rôzne v rôznu dennú dobu. Mama je obvykle v strese z toho, ako celá skúška dopadne, v nepohodlnej polohe, zväčša v limitovanom čase, ktorý určuje zdravotník („no mamička, nemôžete to dieťa dojčiť dlhšie než 10 minút …“).

Ak vám niekto tvrdí, že dieťa máte dojčiť len 10 minút, potom dokŕmiť umelým mliekom a zopakovať to po troch hodinách, je to nesprávny postup. Dieťa si dojčenie reguluje samo a má byť na prsníku tak často a tak dlho, ako to samo potrebuje. Tento fakt je obsiahnutý už v ošetrovateľskom štandarde pre neonatologické sestry.

Ak je potrebné zvyšovať prísun mlieka dieťaťu, v prvom rade treba mať istotu, že dieťa na prsníku naozaj pije. Potom treba zabezpečiť to, aby dieťa na prsníkoch bolo čo najčastejšie, prsia pri dojčení striedať, používať stláčanie prsníkastimulovať tvorbu mlieka aj kontaktom koža na kožu s bábätkom, spoločným spaním, nosením …

Nie je cesta, aby dieťa hneď po 10 minútovom dojčení dostalo umelé mlieko!

Je toto prínosné a dojčenie podporujúce?

To, že:

  • matke bolo povedané: „Povedali nám, že by mal maž už pomaly pôrodnú váhu a teda neprospieva.
  • mame bolo povedané, že dieťa má vypiť 80 – 100 ml pri jednom kŕmení (pričom podľa odporúčaní WHO str. 127 by sa u takto malých detí malo narábať s individuálnou potrebou dieťaťa, v objeme cca 150 ml / kg /deň a tento objem deliť počtom kŕmení, čiže vám u 3,5 kilového dieťaťa  pri 12 kŕmeniach do dňa vyjde „jednotlivá dávka“ na cca 43 ml),
  • bola vykonaná skúška dojčenia („prekvapivo“ po 10 minútach dieťa vypilo „len“ 25 ml),
  • mama dostala odporúčanie dojčiť dieťa každé tri hodiny a dokrmovala ho kvôli novorodeneckej žltačke umelým mliekom,

to sa udialo v tej istej nemocnici (a nie jeden raz), kde sa hovorilo na zdravotníckom seminári o podpore dojčenia.

Viem, že je to o ľuďoch, ich odbornej kompetencii a dare empatie a komunikácie, ale myslím, že nová matka, ktorá sa potrebuje cítiť istá a kompetentná postarať sa o svoje dieťa, by si zaslúžila naozajstnú podporu a nie zbytočný stres a zneisťovanie.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (9 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)
Loading...
Author image

Mária Kopčíková

články autora...

Komentáre k článku

  1. Krásne aj smutné zároveň. Zažila som aj-aj. Áno, sú aj také pôrodnice, kde Vám aj dieťatku diktujú režim a snažia sa Vás napchať do nezmyselných tabuliek. No na druhej strane, aj keď je ich možno ako šafránu Confused , sú aj také, kde maminka, ktorá „má problém s dojčením“ , nenájde „pochopenie“ na novorodeneckom oddelení v tom, že jej nedajú na požiadanie umelé mlieko, lebo ona „nemá dosť mlieka, a maličké nevie piť….“ Rolleyes, ALE príde na izbu za ňou novorodenecká sestra, ktorá je aj laktačná poradkyňa zároveň a trpezlivo a s láskou jej ukazuje a vysvetľuje, že má dosť mliečka, ako si má dieťatko priložiť…Osobne som sa s takouto situáciou stretla a veľmi ma potešila – ale žiaľ, len na polovicu. Aj keď, od začiatku bolo zrejmé, že mamka dojčiť dieťatko nebude Frown . No prístup novorod. sestry a jej ochota bola na dojatie (xi, ešte po pôrode a v záplave hormónov) smile . Konkrétne novor. odd. RS zwinker .

  2. Mne sa zda, ze aj laktacne sestry potrebuju „vykazovat“ cinnost… Po sekcii som vobec nemala problém s mliekom, dietatko bolo v pohode. „Problém“ nastal pri druhom kupani. Sestricka ho najskor zle odvazila (na tej krasnej 50-rocnej pakovej vahe), potom mi oznámila, ze nas nepusti domov, lebo dietatko vazi o 30g menej (nie 300g, ale o 30g menej!!!!) nez pri prvom kupani!!!! Nepomohli ani argumenty, ze sa mu neskor spustila smolka a ze krasne plni plienky, ze pri prvom kupani bolo dietatko napapane a pri druhom kupani bolo pred jedenim. Museli sme vecer absolvovat ponizujuce kontrolne dojcenie. Nastastie ma moje dietatko podrzalo – podla vahy spapalo az 80g! Sice to v sebe udrzalo iba par minut po odchode sestricky, ale aspoň sme mohli ist domov, kde ho uz nikto nenutil jest a priberat na povel. Na druhy den sme sli domov s vahou o 20 g vyssou ako bola porodna hmotnost. Na tie stresy, ze nas nepustia domov však do smrti nezabudnem…

  3. Nie je co dodat, suhlasim s kazdym jednym pismenom … bohuzial so spravnou podporou dojcenia je to v nasich nemocniciach bieda a je to hanba (cest vynimkam… snad su). Na druhej strane, v dnesnej informacnej dobe, kto sa zaujima a chce informacie a pomoc, lahko najde. Treba sa zaujimat o vsetko, idealne uz pocas tehotenstva a zdravotnikov nebrat ako „neomylne autority“ … o svojom tehotenstve, porode, dojceni, starostlivosti, sposoboch prevencie chorob rozhodujeme my – rodicia, nie lekari (nehovorim samozrejme o vaznych komplikaciach ci zivot ohrozujucich pripadoch)

Pridaj komentár