Piata kapitola(2). Sex v manželstve.

Sex ako sviatostný dar

Spoznanie týchto mravných zásad mi pomohlo lepšie pochopiť, čo učí Cirkev o Božom pláne so sexom, ale neupokojilo ma to úplne. Vedela som, že konám mravne, ale akosi mi tu niečo stále chýbalo.

Jedného dňa som bola na káve u priateľky, keď sme začali preberať túto tému. Aj ona mala podobné ťažkosti v tomto smere, tak sme sa snažili prísť na koreň problému. „Podľa mňa sa to zúžilo na fakt, že naša spoločnosť považuje sex za príjemné trávenie voľného času,“ povedala. Mala pravdu a to ma prinútilo uvažovať.

Bežný moderný pohľad na sexualitu je neangažované, príležitostné hľadanie rozkoše. Kladie dôraz na telesnosť, na to, ako telo vyzerá a ako sa cíti. Zameriava sa na to, čo sa dá zo sexu vyťažiť – zmyslová skúsenosť, vzrušenie a napätie. Obaja ľudia idú do sexuálneho vzťahu s tým, aby z neho mal každý niečo pre seba.

Pohľad na ženské časopisy pri pokladniciach v supermarketoch ukazuje iný moderný náhľad na sex: ako prostriedok získania moci. Je to pokušenie, ktoré pociťujú obaja – muži aj ženy: muž ho pociťuje ako túžbu vládnuť; žena ako túžbu manipulovať. Poskytnutie či upretie sexu sa stáva prostriedkom, ako dostať to, čo chce jeden od druhého dosiahnuť – akýsi druh trestu či odmeny vo vzťahu.

My však vieme, že manželská láska nie je o moci, a preto sa sex nesmie zneužívať týmto spôsobom. V skutočnosti je sexuálny akt jedným zo skutkov, ktoré ovplyvňujú prúdenie milosti vyplývajúce zo sviatosti manželstva, a preto manželstvo nie je platné, ak nebolo naplnené. Sviatosti majú zvyčajne fyzické znaky a skrytú skutočnosť. Sústrediť sa iba na vonkajší fyzický znak sexuálneho aktu, hľadať iba sexuálne potešenie, zamerať sa na výkon, techniku či dosiahnutie orgazmu znamená nevšímať si a ohrozovať hlbšiu skrytú skutočnosť osobného puta, duchovného spojenia, ku ktorému má prísť.

Sex je, naopak, pokračovanie mojej úlohy milovať môjho manžela. Sexuálna láska nemá byť niečím, čo hľadám výlučne iba pre seba – ale niečo, čo dávam – dar seba samej môjmu manželovi, skutok nežnosti voči jeho osobe a vyjadrením toho, že ho úplne prijímam. Sex v manželstve je naozaj o obnovovaní môjho manželského sľubu, že ho budem milovať a ctiť až do smrti. Toto je dôležité. Dar seba samého v sexuálnom akte je normálny prostriedok, ktorým prúdi milosť sviatosti manželstva do našich spoločných každodenných životov.

Sexuálna celistvosť

Jadrom tejto veci, nevyriešenou situáciou, ktorá ma občas ťažila, bola skutočnosť, že som často počas sexu nepociťovala toto „spojenie osôb“. Sex mi pripadal telesný, ale nie duchovný či osobný, a to ma trápilo. Iba neskôr som pochopila, že opravdivo naplnený sexuálny vzťah neodlučuje fyzické potešenie ako „náhodu“ od sexu, ale je súčasťou, ktorú ustanovil Boh. Spoznala som, že cieľom je spojenie dvoch ľudí – vedomé zjednotenie fyzickej a duchovnej stránky – a že to je proces celistvosti, rovnako ako v mnohých ďalších oblastiach nášho života.

Mnoho ráz rozpor pociťovaný medzi duchovnou a fyzickou stránkou sexu odhaľuje potrebu túto oblasť uzdraviť. Naše vlastné skúsenosti so sexuálnou nemravnosťou alebo sexuálnym zneužitím, alebo nátlak akéhokoľvek druhu, ktorý na nás bol vyvíjaný – to všetko zasahuje do našej schopnosti odovzdať sa slobodne našim manželom a prežívať sex ako lásku.

Niekedy nevieme, v čom je problém, ale vieme, že niečo „nie je v poriadku“, že čosi blokuje úplné sexuálne, emocionálne a duchovné spojenie s manželom. Opäť je vždy dobré vyhľadať odbornú pomoc, aby sme si pohovorili o všetkých škodách, ktoré sme napáchali, alebo ktoré nám spôsobili druhí. Tiež som prežila priame uzdravenie od Boha v tejto oblasti, keď sa nado mnou pomodlil kňaz modlitby za uzdravenie.

Pre mňa neexistuje silnejší znak o svätosti a súhlase Boha s manželským sexuálnym vzťahom, ako je Boží zásah v mojom živote – to, že poskytol úplnú sexuálnu jednotu medzi mojím manželom a mnou.

Medzičasom som si uvedomila, že akákoľvek temná noc, keď „nevidím“ duchovnú skutočnosť manželskej lásky, si vyžaduje skutok viery rovnako ako v iných sviatostiach. Fyzické spojenie medzi mužom a ženou v manželstve naznačuje duchovné spojenie, ktoré Boh medzi nás vnáša.

Občas mám o tom matnú predstavu, malý záblesk pravdy a zjavenia. No mnoho ráz je to ako pri ostatných sviatostiach – vedome nevnímam hlbšiu skutočnosť našej duchovnej lásky počas milovania.

–

Vzhľadom na konkrétne povinnosti, ktoré by zahŕňali Philipa v rámci reguly, som mala pocit, že by ich nebolo veľa. A tak som musela ísť hlbšie, aby som sa na neho vedome zamerala. Pamätám si, čo povedal pápež Ján Pavol II. pred mnohými rokmi, že lásku možno definovať ako „disponovanosť, prijatie a pomoc“. Tým som teda začala.

Ako môžem byť môjmu manželovi viac k dispozícii? Bola to otázka času. Keďže Philip pracoval celý deň mimo domu, a to päť dní v týždni, čas, ktorý som s ním mohla stráviť, bol obmedzený. Začala som vylučovať z mojich večerov nadbytočné záväzky, aby som mohla byť s ním, keď príde večer z práce. Rozhodla som sa, že na čas, keď sú už deti v posteli, si nebudem robiť nijaké pevné plány, aby som mu mohla byť k dispozícii.

Philip trávil veľa večerov prípravou do školy, ale na tom nezáležalo. Dôležité pre mňa bolo, aby som bola pripravená byť mu k dispozícii bez toho, aby ma tlačili neodkladné záležitosti. Možno som chcela pracovať na projektoch alebo si pozrieť nejaký televízny program, ale v mojej regule platilo, že ak si chcel Philip pohovoriť alebo iba tráviť čas so mnou, znamenalo to najvyššiu prioritu.

V zásade som si vyhradila pre neho sobotňajšie večery. Bol to večer, keď sme si dávali schôdzky! Vzhľadom na naše obmedzené financie to neznamenalo drahú noc vonku v meste. Spýtala som sa zopár priateliek, ako trávia čas s manželmi, a vypočula som si niekoľko nádherných nápadov, ako vytvoriť doma špeciálnu atmosféru – od grilovania steakov pri pohári vína až po pozeranie videa s pukancami, hranie kariet alebo dokonca spoločné čítanie. Mala som to na pamäti, keď som nakupovala v potravinách.

Ak si chcel vyjsť von s priateľom, aj to bolo dobré. Vždy tu bolo množstvo  drobností, ktoré som mohla urobiť, aby som vyplnila sobotňajší večer, keď sme boli sami doma! Stačilo iba byť mu k dispozícii a počítať s tým, že vo voľnom čase som tu prirodzene pre neho.

Ďalej som sa v mojej regule zamerala na predstavu Jána Pavla II. o prijatí. Rozhodla som sa, že sa budem vedome sústreďovať na svoj postoj  láskavosti a ohľaduplnosti v každom slove, ktoré vyjde z mojich úst. Tiež som sa rozhodla, že ho budem viac povzbudzovať a venovať mu celú pozornosť pri každom vážnom rozhovore. Začala som učiť aj deti, aby nás nevyrušovali, keď sa rozprávame.

A posledné kritérium – pomoc – bolo jednoduché. Bolo len málo praktickej pomoci, ktorú som mu mimo mojich bežných materských a domácich úloh mohla ponúknuť. Našla som však zopár maličkostí, ktoré by som sem mohla zahrnúť: uistiť sa, že ráno je postavená voda na kávu, naplniť Philipov hrnček na kávu na cestu do práce, pripraviť mu obed a opýtať sa ho, čo chce mať na raňajky (obyčajne si ich robil sám)

Dalšie kroky

Bez ohľadu na to, čo ste si naplánovali, stredobodom reguly týkajúcej sa vášho manžela je vzťah, ktorý s ním máte. Dopriať si čas na uvažovanie a hodnotenie vášho manželstva je dôležité: v skutočnosti nikomu neublíži, ak si pravidelne vyhradíte čas, kedy by ste to robili, či už sama, alebo aj s manželom, ak sa dá (hoci si uvedomujem, že nie všetci manželia majú radi dlhé diskusie o manželstve!).

Spočiatku sa snažte zamerať na to, čo vy môžete zmeniť, alebo urobiť, a nie na to, čo má váš manžel nevyhnutne zmeniť. Niekedy sa nám chyby manželov zdajú veľmi jasné, a pritom nevidíme naše vlastné. Zapamätajte si však, že nemôžeme „prikázať“ manželom, aby sa zmenili, tak ako nemôžeme v okamihu zmeniť naše vlastné srdcia. Najlepší spôsob, ako uskutočniť pozitívnu zmenu v našom manželstve, je snažiť sa pracovať na vlastných chybách a správaní.

Ako som už spomenula, pápež Pavol VI. povedal, že najväčšia forma evanjelizácie je svedectvo vlastného príkladu a až potom slová. Ak odstránime najprv brvno z vlastného oka, budeme môcť jasnejšie poukázať na to, ako vybrať smietku z oka nášho manžela.

Premýšľajte o hlavných oblastiach spomenutých v tejto kapitole a zvážte, či nie sú vo vašom manželstve prekážky, ktoré bránia v dobrej komunikácii.

• Robíte niečo, čo núti vášho manžela, aby sa zdráhal komunikovať?
• Rozmýšľajte, ako by ste to mohli zmeniť. Existuje niečo, čo by ste mali robiť lepšie, ako napríklad byť pozornejšia alebo pozitívnejšia, keď sa s manželom rozprávate?
• Sú nejaké oblasti, ktoré by ste mali manželovi odpustiť?
• Nejaké oblasti vo vašom manželstve, ktoré by ste mali vy alebo váš manžel vyjasniť, alebo treba vyriešiť vzájomné rozdiely?
• Popremýšľajte, ako by ste mohli lepšie slúžiť svojmu manželovi. Sú nejaké maličkosti, ako mu prejaviť, že ho milujete?
• Akým spôsobom sa modlíte za svojho manžela? Potrebuje viac modlitieb?
• Existujú nejaké oblasti vo vašom sexuálnom živote, ktoré si musíte dôslednejšie usporiadať podľa mravných princípov sexuality v manželstve?
• Potrebujete zmeniť svoj postoj, čo sa týka sexu, aby ste sa skutočne stali darom pre vášho manžela?
• Potrebujete uzdravenie a pokánie v tejto oblasti?
• Potrebujete poradenstvo z objektívneho vonkajšieho zdroja?
• Preberáte plnú zodpovednosť s manželom za všetky oblasti vášho manželstva?
• Je nejaká oblasť, ktorej sa vyhýbate?
• Je nejaká oblasť vo vašom manželstve, v ktorej ovládate manžela? Ako to môžete zmeniť?

Spýtajte sa Ducha Svätého, aby vám ukázal, čo pre vás a vášho manžela zamýšľa, a aby vám odhalil každú oblasť, ktorá potrebuje zlepšenie.

Tretia priorita v manželstve – partner

– nás upriamuje na manžela. Potrebujeme sa zamerať na to, aby sme ho milovali a pomáhali mu našou pozornosťou, podporou a delili sa s ním o svoju jedinečnú osobnosť. Nejde o to, že nemôžeme túžiť po manželovej láske, alebo spoliehať sa na neho v našich slabostiach, či hľadať jeho povzbudenie alebo útechu podľa našich oprávnených osobných potrieb.

Všetky sú dôležité a sú časťou Božieho plánu. Tretia priorita nás však jasne pobáda k tomu, aby sme si osvojili svoju špeciálnu úlohu manželky – aby sme sa aktívne rozhodli milovať a stali sa vedomým kanálom milosti pre svojho manžela.

Matka Tereza často povzbudzovala svoje rehoľníčky, aby sa snažili milovať čo najviac, a nečakali, že ich budú milovať, aby chápali viac, ako ich samotné budú chápať, aby sa snažili slúžiť viac, a nečakali, že im niekto poslúži. A čo sa týka jej práce s chudobnými, vyhlásila, že dostala oveľa viac, ako dávala.