Nádejame sa, že s deťmi je to ako s jukeboxom: koľko mincí dobra do neho nahádžeme, na tak dobrú muziku potom budeme tancovať. „Nemusí ísť na výšku, nemusí byť z neho šéf, nemusí dokázať nič svetoborné, chcem len, aby bol dobrým človekom,“ povedal mi raz jeden otec.
Definícia dobrého človeka akosi vylučuje možnosť, aby to bol egoista, ktorý nehľadí doprava, doľava na ostatných. Aj preto učíme deti, aby sa vedeli deliť, aby požičali svoje hračky iným deťom a neprivlastňovali si cudzie za svoje. Určite tým našim úporným chcením, aby sa rozdelili s posledným kúskom čokolády, ideálne samé od seba, nesledujeme len krajší, slnkom presvetlený deň.
Melodrámy: ide o majetok
V detských izbách, na pieskoviskách a ihriskách sa dennodenne odohrávajú celé vlastnícke melodrámy, ktoré my, rodičia, nevieme zrežírovať podľa svojho dobromyseľného scenára.
Nerozumieme tomu ani za ň. Prečo nechce naše dieťa nikomu nič požičať? Prečo iným vytrháva z rúk, z úst, z pažeráka? Prečo je taký odporný a po kom túto genetickú predispozíciu má? Čo si s ním počať? Akú taktiku zvoliť? Akú donucovaciu silu použiť?
Zhrýzame sa do krvi, lebo toto nie je vyhratá bitka o lopatku či bager, toto je prehratá vojna do budúcnosti: chcem, aby z môjho malého rozkošného Petríka vyrástol sebecký Petrisko, ktorý sa nevie s ostatnými podeliť? A tak sa obraciame hoci na psychológa, kňaza, či svokru. Koniec koncov, zaprela samu seba, keď nám obetovala to najcennejšie v živote, svojho syna, teda musí mať s tým bohapustú skúsenosť.
Čo sa za mlada naučíš, na starosť akoby si našiel.
Aj my sme už od útleho veku boli učení a nabádaní k tomu, aby sme si požičali na pieskovisku lopatky, hrabličky, cukríčky… A akí dobráci z nás vyrástli. Všade, kam sa len človek obzrie, na každom rohu sa predbiehame, aby sme si požičiavali svoje hmotné statky, či autá, či kreditky. Alebo svoje ženy, či svojich mužov.
Predstavte si ten oznam na tabuli obecného úradu, ktorý aj v rozhlase vyhlásia: „Vážení občania, len čo dohraje dychovka, bude vám môj muž k dispozícii, aby vám opravil prasknuté potrubie, vymenil žiarovky a pozrel si s vami telenovelu, prosím ozvite sa, vážení občania a vymasíruje vám aj nohy.“ Takzvaná susedská výpomoc.
Ľudské je čosi iné
Že to tak nefunguje v našom ozajstnom svete, dokonca ani v Modrom z neba či v Siedmom nebi alebo hocijako inak prenazveme každý program o čistej a úprimnej ľudskej štedrosti, v ktorom sú len tak mimochodom umiestňované produkty? Máte pravdu. Lebo „ľudské“ je čosi iné.
Zo všetkého najradšej niečo, či niekoho vlastníme, zo všetkého najradšej sme majiteľmi niečoho, či niekoho. Je to pud tak silný, že ako spoločnosť tolerujeme potrat, ale tam, kde ide o majetok, neváhame sa oháňať chartami ľudských práv. Napríklad také dedičské právo priznáme aj ešte nenarodenému dieťaťu, ak sa narodí živé. Ale nad nejakým právom na život mávneme rukou.
Mimochodom, keď už je reč o dedení, pred notárom sa tiež všeličo o sebe dozvieme. Toto je totiž tá naša majetnícka podstata, tak to s nami ľuďmi je. Spomeňme si na to počas našich výchovných lekcií, keď budeme mať chuť nasilu dieťa presviedčať, aby sa zľahka vzdávalo svojich hračiek. Možno lepšie pochopíme, čo sa odohráva v jeho hlave.
Deti na to prídu aj samé. Ak majú šancu
Mne trvalo nejaký čas, kým som sa prestala za každú cenu angažovať v týchto „detinských“ lopatkových sporoch. Koľkokrát som si zahryzla do pery, keď už som myslela, že to nevydržím, že musím zasiahnuť, zakročiť, od toho tam predsa som! A potom som ostala prekvapená, keď ma moje deti predbehli a vyriešili si svoje súboje o hračky bezo mňa, bez upozornení, bez prosieb, bez výhražiek…
Občas stačí v tých našich dobromyseľných výchovných lekciách iba ubrať plyn. A všetci môžeme byť spokojnejší.
(50 hlasov, priemerne: 4,70 z 5)
Loading...
Montessori prístup: deti upratujú hračky samé od seba
Bolieva vaše dieťa hlava? 6 možných príčin.
Univerzitná nemocnica Bratislava Antolská
Kedy musia mať autá zimné pneumatiky - Rakúsko, Poľsko, Česko, Maďarsko
Zápis do škôlky - kedy a ako sa podáva prihláška
Torticollis
Súťažte o 150 € na ošetrenie v Poliklinike Mlynská dolina
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Naše deti nie sú nútené nikomu nič požičať. Dokonca ani súrodencom. Dávame im príležitosť na to, aby vlastnili, aj keď sa to mnohým rodičom nepáči.Len ak budú mať túto potrebu naplnenú, môžu v dospelosti pomáhať iným bez toho, že by za to niečo čakali. Máme to odskúšané dvojnásobne a čuduj sa svete, naše deti dávajú bez problémov, dokážu sa vcítiť do situácie a nechcú za to niíč. Napriek tomu, že najkrajší príklad pokrytectva – Modré z neba & co. nikdy v živote nevideli. Iba sme im netrhali hračky z rúk na pieskovisku, keď nechceli požičať. Som presvedčená, že sme spravili dobre. Aj keď nám tú „hanbu“ svokra dodnes zazlieva..
p.s.: s článkom súhlasím – sú ľudia, ktorí kvôli 10 eurám zahodia vzťah s vlastným súrodencom, ale cudzím pomôžu bez problémov, lebo sa z toho cítia lepšie. Keď naša suseda nemala na chlieb, jej brat jej povedal, že by nemala porodiť deti, keď nemá ich z čoho kŕmiť. Aj keď to bola len dočasná situácia. Požičal jej, ale s poznámkami, že nech si radšej šetrí, aby nabudúce ho nemusela obťažovať svojou nezodpovednosťou a samozrejme peniaze chcel do mesiaca späť. Potom ten istý brat minul v predvolebnej kampani tisíce na pomoc cudzím ľuďom a nechal sa vyfotografovať a vystatoval sa s týmto šľachetným činom.. Neodsudzujem to, len je to smutné..
Podla mna hanba je skor to, ze tym detom co vytrhavaju druhym z ruk hracky nikto nevylepi poriadnu zaucho. V tom je cely problem.
S týmto zásadne nesúhlasím. A tiež musím prevracať očami, keď vidím, ako sa deti začnú biť, dobehne rodič, ktorý ich oddelí a každému naloží na zadok a kričí pri tom: „Biť sa nemá, nebudeš sa biť.“ Schizofrénia ako vyšitá.
Prevencia je oveľa dôležitejšia. Keď viem, že moje dieťa je ten antisociál, ktorý vytrháva druhým deťom z ruky, no tak tam budem pri ňom a zabránim, aby takej situácii došlo.
Takyh xivnych rodicov ako si ty e malo. Ano, bit deti nie je idealne, ale tez nie je ferove nechat druhe dieta trpiet kvoli pratkovi ktory nereguluje svoje emocie. Ani sa nevie ospravedlnit a rovnako ani jeho matka. Este ho pomaly povazuju za priebojneho. Takych by som najradsej rovno hadzala cez obrubnik.
Skor by som povedala, ze inteligentnejsie dieta pozicia. Podla mna si zasluzi obycajnu pochvalu. Vsimnite si ze tie antisocialne deti nedokazu pozicat, len brat od druhych a neodvdacit sa naspat. Maju problem s emocnou inteligenciou. Taki isti su ich rodicia.
Musím sa smiať, lebo som si spomenula na jedno dievčatko zo sídliska, ktorému rodičia vždy pripomínali, nech požičia hračky, lebo inak nebude mať kamarátov. A čo si odnieslo z toho? Že teraz chodí za inými deťmi a hovorí im: „Keď mi to nepožičiaš, nebudem sa s tebou hrať.“
No osobne mám za to, že výsledkom toho, že trojročnému decku upierame právo na vlastné hrabličky, stáva sa z neho dospelosti egoista, ktorý to musí dohnať. Ak by sme trojročnému neupreli právo rozhodovať o tom, že kedy komu požičia hrabličky alebo aj nepožičia ak chce, tak by v dospelosti nemusel žiť s pocitom, že TO MUSÍ MAŤ A NIKOMU NEDAŤ.