Druhé dieťa. Ekonomicky nenáročné.

Neviem, či je to na Nobela, ale mať viac ako jedno dieťa sa podľa mňa oplatí. Povedzme také dve deti, to je skoro ako dostať 50 % zľavu vo výpredajoch.

Napríklad u nás.

Keď sa mi narodil druhý syn, nebolo treba chodiť po šopingoch, výbavičku po prvom som len oprala a zavesila do prievanu.

Vyblednuté účty spred rokov mi odrazu prišli opticky znesiteľné, lebo cena “vstupov” padla na polovicu. Aj ten spievajúci miniatúrny hajzlík, ktorý kúpil dedo za 50 evri, stál vlastne iba 25 na hlavu.

Do rany milosti

Všetky tie haraburdy, na ktoré som sa nechala natralalákať podprahovými reklamnými ťahmi, alebo rárohy, ktoré nám poznášali ľudia dobrej vôle, aby premenili naše obydlie na vetešnícke maloroľnícke družstvo, prišli do rany milosti.

Predsa len sa ešte využijú, nevyjdú na zmar, má ich kto zodrať. A ten krém na zapareniny tiež viac nemusíme používať, aby sa nám leskli topánky…

Nemilé, Kamile

No veci sú veci, majú svoju životnú dráhu, a tá môže skončiť predčasne. My sme tak prišli o kočík, ktorý neprešiel krízovým testom v našich divokých ostrovných podmienkach. Čau láďo, odpadlo mu predné koleso, čo si na trojkolke pomerne rýchlo všimnete.

Niekoľkokrát sme ho dali pozvárať nazad, lebo svoje odpudivé tendencie ešte zopakoval, až sme nakoniec rezignovali a pre pokročilé “sediace” dieťa kúpili športový off road kočík, vhodný aj na masaker po útesoch.

Zabudni, milý môj chlapec

Keď sa mal narodiť náš druhý syn, poškuľoval môj muž po novom hlbokom kočíku, ale s amortizérmi a 4 x 4 redukciou. Narazil však na môj odpor. Narušilo by to moje ekonomické teórie.

Nový kočík pre druhé dieťa v poradí? Úplne nehospodárne. Okrem iného by to nanovo predefinovalo dedičské poradie. Vtiera sa totiž zákerná otázka, kto by kočár vynosil ako ďalší?

 

Budú ešte iní dedičia?

Odmietala som vyhodiť von oknom celoživotné úspory za trápny kočík s vaničkou, v ktorom sa dieťa nechá hompŕlať pár mesiacov. Potom ho aj tak prestane baviť pohľad na trápnu striešku ovešanú ešte trápnejšími hrkálkami a cingrlátkami.

Náš starší syn nenávidel hlboký kočík, odkedy vedel udržať hlavu na uzde, vrieskal v ňom ako zmyslov zbavený. Prepravoval sa radšej v nosiči. Tak prečo riskovať?

Okrem toho: Ak plánuješ tucet detí na každý prst, vravím mužovi, tak choď do toho. Kúp. Oplatí sa! Jasné, že bol mäkkýš, keď som spomenula prípadných ďalších dedičov. Presadila som si svoje. Žiadny nový kočík, iba pekne vypratá manduca, zavesená do prievanu. Výzva novej ekonomickej teórie a skoliózy chrbtice.

Nosenie. Praktické. Moc praktické.

Veruže, keď prišlo na lámanie chlebovej kôrky, bola som azda prvýkrát spokojná s dupnutou nohou. Môj mladší syn bol nainštalovaný v nosiči od prvých dní a že aké skvelé!

Chrochnila som si, aká som pojazdná mašina, šikovná a skladná, lebo sme mohli chodiť tam, aj hentam, hneď a zaraz, a to bez toho, aby mi ušlo poza bučky staršie dieťa. S kočíkom by som sa tiež ťažko dostala do sprchovacieho kútu, keď mu bolo treba oprať zadok. Takto sme sa zľahka narvali všetci traja.

Alebo taká obyčajná denná prevádzka. Čo len natrieť chleba s maslom sa dá, iba keď má človek voľnú aspoň jednu ruku a nohu. A s nosičom som mala k dispozícii obidve, aj zatlieskať som mohla, aj prefackať, keby dačo, čisto teoreticky veď no.

 

Na ostrove bez kočíka, úplný rozruch

Tunajšie mladé mamičky, zadarské paničky, sa rady pretŕčajú stredom dediny po jedinej asfaltke s úžasne krásnymi, napumpovanými mestskými kočíkmi. Najlepšie semišové tepláky nahodia na seba, na oči zabijú okuliare od ofiny po nosné dierky a nielen forma, aj obsah kočíka sa môže vystavovať na obdiv.

Takto ja som dieťa v nosiči zatajovala, nemal nad ním kto híkať, ani sa ho dotýkať, lebo by sa musel priblížiť až do môjho osobného priestoru, ponad moju spotenú podprsenku.

Jasné, že sa ma bársaký odkundes preto vypytoval, kedy syna prestanem navlačovať ako mačku a šupnem ho normálne do kočíka. Medzičasom ale moja “mačka” lieta ako Batman. V kočíku nikdy nesedel. Kúpili sme radšej druhú sedačku na bicykel.

Trošku sa tým rušia moje ekonomické teórie, lebo sú veci, ktoré nezdedí jeden súrodenec po druhom. Je treba ich hneď a zaraz dvojmo. Čo už. Nič. Možno nie celkom na 100 % na Nobelovu cenu z ekonómie, ale druhé dieťa sa aj tak oplatí 🙂