Epos o zaspávajúcich deťoch (kde je ten lexaurin?!?)

Sjuzi 2

Nedávno, keď bol náš najmladší v bdelom stave už asi dvadsať minút (podotýkam dvadsať štandardných minút, v mužovom ponímaní dvadsať neuveriteľne otravných abnormálnych minút), mi môj manžel položil otázku, kedy pôjde toto naše rozkošné dieťatko opäť najbližšie spať.

 

Keď som ho uistila, že dovtedy stihne otočiť možno aj zo tri lexauriny, výraz tváre môjho muža ma priviedol k skutočne hrozivým kacírskym myšlienkam. Nedajbože nepláva na vlnách endorfínu, keď ho jeho ratolesť tak intenzívne obšťastňuje svojou prítomnosťou?!

Museli sme si to priznať obaja.

Ja len tak tajne, lebo to sa vie, že som matka roka a svoje deti zásadne len milujem a nemám s nimi žiadny problém, ale muža som dokonale prekukla. Je to tak – deväť mesiacov sa človek nevie dočkať, kedy ten malý človiečik uzrie svetlo sveta (tak OK, možno to platí len pri tom prvom :), a keď sa tak stane, čo by len za to dal, keby vliezol späť do toho brucha! Lebo brucho, prosím pekne, je tak nádherne zvukotesné. A nielen to – má skvelé animátorské schopnosti, vyzabáva vám dieťa od rána do večera… Navarí, napečie, postará sa o pitný režim… A najmä – dokáže vaše dieťa spoľahlivo uspať!

Ach, ten náš večný epos o zaspávajúcich deťoch… Dvaja smelí hrdinovia, udatne bojujúci so svojimi potomkami, snažiac sa ukoristiť si z večera aspoň pätnásť minút tichej slávy – toho bezdetného pokoja, slobody slobodienky… Márna, márna to snaha. Padajú v boji, jeden chrápajúc v detskej izbe s Mojím macíkom v ruke… Druhý na polceste z kúpeľne, držiac zubné kefky, s nevypovedaným posolstvom na perách… – „Ó bože dobrotivý, zase si neumyli zuby!“

Je to kúzelné, mať viac detí.

Zatiaľ čo najstaršie sa stará o to, aby sme nešli spať príliš skoro, nakoľko Psíček a Mačička dopečú tortu a Macíka stiahne voda veliká tak najskôr o desiatej večer, najmladšie na nás nezabúda v ranných hodinách, pretože ranný zombie ďalej nohami došuchtá.

Prostredný má zase záľubu blúdiť v noci po byte a hľadať nočník (starostlivo pripravený vždy na tom istom mieste neďaleko detskej izby), no a niekedy sa ani neobťažuje, a to je potom ešte väčšia zábava.

Ale jedno viem iste. Ako mi moja maminka vždy škodoradostne a výhražne hovorili – „Však počkajte! Vám sa to raz vráti, až budete mať vlastné deti!“

Ale dovtedy… kde je ten lexaurin? 🙂

 

Čítali ste príspevok do projektu „DOBRÝ ČLÁNOK“ 

 

 

 

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (35 hlasov, priemerne: 4,70 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Máme iba dvoch a … taaak veľmi túžim, aby konečne začal drobec (3r5m) znova spávať po obede!!! Veľkáč (5,5r) by s tým nemal problém, kebyže mu mladší nechýba v posteli Confused . Keď sú obaja unavení, tak si začnú robiť fest zle Frown a žalovať na seba navzájom ( Mr. Green ). Tajne dúfam, že drobec začne spávať cez deň „na povel“ okolo 4 rokov – ako aj starší smile .

    … nikdy mi ani nenapadlo, že „mať deti“ môže byť tak náročné Big Grins – ale som rada – bez nich by mi bolo veľmi smutno Big Grins Big Grins Big Grins .

Pridaj komentár