Kojiť, či nekojiť? To je otázka.

„Existujú tri dôvody prečo dojčiť: mlieko má vždy tú správnu teplotu, je atraktívne zabalené a nedostane sa k nemu mačka,“ povedala raz Irena Chalmers, americká novinárka špecializujúca sa na články o jedle.

Podľa mňa je ich ale o niečo viac.

Moje prvé skúsenosti s kojením neboli ružové (skôr modrinové). Milionkrát som to chcela vzdať, ale dnes som rada, že som zatiaľ vydržala.

„A ty kojíš?“ spýtala sa ma v čakárni u doktora Angličanka. „Áno,“ odpovedala som. „To musí byť otravné,“ zhodnotila a vytiahla z kočíka „formulu“ umelého mlieka pre svoje dieťa.

Podľa anglického prieskumu sa miestne mamičky rozhodnuté kojiť často vzdávajú už pri prvých problémoch v nemocnici. Až 85% z tých, ktoré vydržia, nakoniec skončí s kojením skôr než plánovali.

Nie je to ľahké.

Niekedy to nedovolí sama príroda, inokedy nemáme dosť trpezlivosti. Určite ste už narazili na články o tom, ako nestratiť mlieko. Radcovia vymenúvajú: pravidelne a zdravo jesť, nestresovať sa, odpočívať…

V prvých dňoch sa mi o menovanom mohlo iba snívať. Bola som šťastná za špagety s maslom a dve hodiny spánku. Ale mlieko som nestratila. Podľa mňa je to tiež o vnútornej motivácii. A niekedy je to vážne boj. Treba ale vedieť prečo to robíme.

Prvé zvykanie a hlad

Výhody kojenia sú väčšine žien známe. Už naše matky vedeli, že prospieva detskej imunite u žien znižuje riziko rakoviny prsníka. Vyrastala som v tom, že kojenie je prirodzená vec a nerozmýšľala som nad inou možnosťou. Pred bitkou je ale každý bojovník! To som totiž ešte netušila, že je v tom celá veda.

Keď sme sa s mojou dcérou snažili o kojenie po prvýkrát, vyzerali sme ako dvojica Pat a Mat. Jedna nevedela, ako sa prisať, druhá ako priložiť. Bolo to únavné a frustrujúce pre obe. Nakoniec nám sestrička pohrozila, že pokiaľ sa to nenaučíme, domov nás nepustia. A bolo to. Akoby čarovným prútikom sa Adelka prisala a ja som zatla zuby od bolesti. Hlavne, že už môžeme ísť domov.

Kojenie vraj nebolí, píšu odborníci.

Ale prvé dni skutočne neboli ako z rozprávky. Pred každým kojením som privierala oči očakávajúc pichľavú bolesť modrinových bradaviek. Až kým k nám neprišla laktačná poradkyňa a nepomohla mi s novou technikou kojenia. Tá naša nacvičená vraj bola zlá. Na modriny mi poradila liečivú masť s lanolínom. Neverila som, ale na druhý deň zmizli najväčšie modriny.

Laktačná poradkyne už vo veľkom nájdete aj na Slovensku. Ak máte podobný problém s bolesťami pri kojení, určite nejakú vo vašej blízkosti vyhľadajte a aspoň sa poraďte telefonicky. Občianske združenie Mamila ich má celý zoznam.

Kritické medzníky

Napriek tomu sme ale ešte nemali vyhraté. Prišli ďalšie obdobia, kedy som bola rozhodnutá prestať. Adelka sa začala odťahovať od prsníka a bola veľmi nervózna. Často plakala a opakovalo sa to každý večer. Po pár bojovných pokusoch sa nakoniec prisala a pila aj dve hodiny. Neskôr som zistila, že to nie je mojim mliekom ale kolikou.

Ďalším obdobím bol tzv. rastový spurt. Je to obdobie, kedy vaše dieťatko potrebuje rýchlo nabrať na váhe, a tak má potrebu jesť omnoho viac. Dieťa je plačlivé, stále pýta jesť a keď ho nakojíte o pol hodinu zase špúli ústočká. Toto obdobie nastáva v prvých dňoch a opakuje sa v treťom týždni, 6-8 týždni, a potom medzi 3 a 6 mesiacom. Nikto vás naň ale nepripraví. Preto to vraj v tejto fáze mamičky najčastejšie vzdávajú. Myslia si, že majú málo mlieka. Alebo im múdre kamarátky či babičky nahovoria, že ich mlieko je slabé.

Ja som sa tiež zľakla. Moje prvé kroky viedli do poradne. Dala som malú zvážiť a zistila som, že krásne priberá. To bolo pre mňa znamenie, že mlieka mám dostatok a môže ísť o sprut. Trvá týždeň. Vydržali sme a všetko sa zase upravilo.

Jedna základná vec, ktorú som sa naučila je, že v prvých mesiacoch neexistujú pravidlá. Každý deň je iný. Rovnako to platí aj pri kojení. Ak si prvý mesiac pýta dieťatko prsník každú pol hodinu, druhý mesiac možno bude chcieť každé štyri, a naopak. Čítala som mnoho článkov o dĺžke trvania kojenia. Moje dieťa niekedy pilo aj tri hodiny. Keď som sa to podľa rád snažila skrátiť, neboli sme spokojné, ani jedna. Už ale nekojím s hodinkami, a niekedy si moje malé potomstvo dáva vážne načas. Mne je na konci únavnej trojhodinovky odmenou jej spokojný úsmev hovoriaci za plné bruško. Veď i každý z nás obeduje inou rýchlosťou.

Kojenie ako antibiotikum

Kojenie nás už mnohokrát zachránilo. To bola a aj je moja neustála motivácia. Keď mala moja dcérka vírusovú hnačku, doktor mi povedal, že moje mlieko je najlepšie antibiotikum. A tak som si nasadila diétu, jedla som ryžu a mrkvu a zásobovala svoj organizmus prírodnými probiotikami. Za celý život som nezjedla toľko bieleho jogurtu a acidofilného mlieka, ako vtedy. (môj tip – z acidofilného mlieka sa dá robiť výborné grécke tzatziky, stačí pridať nakrájanú uhorku a trochu dochutiť červenou paprikou a soľou) Maličkú som krmila trošku častejšie. Za dva dni bola fit. Ak by som vedela o sile probiotík skôr, určite by som to skúsila aj v boji proti kolikám.

V prípade môjho dieťaťa jediným účinným prostriedkom proti hrôzostrašnej kolike bol len prsník. Vedela som, že keď je najhoršie, zachráni situáciu. Bol to zvláštny pocit, že mám v rukách aspoň nejakú zbraň, ktorá funguje proti všetkým zlým neduhom. A dodával mi silu.

Nechcem byť ako iný poradcovia. Každá matka vie najlepšie ako sa cíti a ako sa cíti aj jej dieťa. Určite to ale nevzdávajte ak si myslíte, že máte slabé mlieko alebo si myslíte, že to pomôže vyliečiť koliky. V oboch prípadoch by to bolo sklamanie.

(17 hlasov, priemerne: 4,70 z 5)

Loading...