Nikdy predtým som si nemyslela, že je to taký zásah. Presný, silný, očarujúci, nepochopiteľný, večný. Opakuje sa stále dokola a napriek všetkej logike života príde v ďalšej vlne znovu.
Matka a dcéra.
Tie nuansy ženskej logiky, nehy, súvislostí, snov, slov a ostatného nevysloveného, nevysloviteľného a nevýslovného.
Myslela som, že ten vynikajúci vzťah, to čosi, čo sa nedá kúpiť, zahrať, naučiť, je len dar, ktorý sme mali ja a moja mama – a bola to z môjho pohľadu naslovovzatá z núdze cnosť. Čo iné ostáva dvom ženám v domácnosti so štyrmi chlapmi a hlavou rodiny v absolutistickej patriarchálnej vláde?
Boli sme a sme také rozdielne
Moja mama – krásna, vysoká, štíhla, elegantná, pragmatická, energická – čo chytila do ruky, to bolo urobené. Neustály organizátor, patrične lezúci na nervy predovšetkým všetkým chlapom.
Lebo musela nosiť u nás doma nohavice zodpovednosti za všetko. A už od toho neodvykla.
A ja… Obávam sa, že som nespĺňala jej predstavy. Koľko trvalo, kým sme sa prijali! Z preplakaného tehotenstva sa narodilo tiché, drobučké, usmiate dievčatko. Zakomplexované. Výška rodinne podpriemerná, váha rodinne nadpriemerná. Pehavá. Brčkavá. Strelená. Iná názormi, pohľadom na život, improvizátor, búrlivák večne kdesi na čundri života. Z konzervativizmu storočí si vybrala iba overené a stráviteľné sústa.
A predsa to fungovalo, ktovie, akým chemickým procesom, a funguje to dodnes. Tým, že sme nemali inú náhradu okolo seba, náš vzťah nabral rýchlo hĺbku a hľadal to podstatné, to dobré, čo je v nás. A funguje to dodnes, i keď sme sa stále /mojím vydajom, rodičovstvom, vzdialenosťou/ museli učiť nové.
Dorastá mi dcéra
Paradoxné – má parametre, pokožku, pleť, vlasy, povahu, danosti… svojej starej mamy. Občas mi to v kombinácii s jej pubertou lezie parádne na nervy. A občas, čoraz častejšie zíram.
Dnes večer zaspala neskoro. Dorábali sme rodostrom, ktorý potrebuje zajtra do školy. „Choď spať,“ hovorím jej, „ja to dofarbím, len si označ, čo chceš akej farby.“
Kým som uspala Šimona, nejaký čas ubehol. Vleziem do kuchyne, hlava ešte v oblakoch: predčítavala som (zasa raz) ďalšie kapitoly Anny zo Zeleného domu.
Hľadám to, čo mám vymaľovať. Rodostrom nikde. Nakoniec nájdem vzornú rolku zatiahnutú gumkou v predsieni na komode a moje dieťa ešte nespiace. „Ty si si to dorábala?“ pýtam sa jej, „hľadala som to.“ „Hej,“ zubí sa na mňa z prítmia postele. Typická moja mama – keď sa do niečoho zadrapne, musí to byť!
Ale ja sa nehnevám. Lebo sa nemôžem. Je to úžasné, že konečne začínam mať doma parťáčku. Mám skvelého manžela, mám dobré priateľky, mám rada ľudí okolo seba, som neposedná a stále niečo organizujem. Ale toto je čosi úplne iné.
V nedeľu sme „vyhodili“ všetkých chlapov za dvere dievčenskej izby
Objavili sme úžasný katalóg s topánkami! Kriticky zhodnotíme jedna druhej oblečenie, poradíme si, čo by k čomu bodlo. A vôbec – tie typické babské kecy, ktoré neznášajú žiadni chlapi. O chalanoch, o nemožných účesoch, o profkách, o jačaní pri očkovaní, o …. byť ženou je také emotívne. Prežívať všetko spolu a donekonečna všetko komentovať. Tak po svojom.
„Ty si teda šašo. Veď by som ti to urobila…“ Z perín sa ozve chichot.
„Spi už. Za chvíľu príde tato z nákupu a bude sa hnevať, je veľmi veľa hodín.“ „Hm…“
Zatváram dvere. Keď sa otočím, na rohu vyrezávanej komody v predsieni leží modrá knižka. Anna v Summerside. Hádajte, kto ju číta.
(5 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Ako uvoľniť upchaté dutiny
Piata choroba
Poznáme víťaza "Auto roka Slovensko"
Zápis do škôlky - kedy a ako sa podáva prihláška
Cvičenia na ploché nohy pre deti: 15 hravých tipov
Jedálny lístok pre dojčiace mamičky
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Mily clanok
super článok, našla som sa v ňom aj moju 10r. dcéru, ja som na behu, všetko rýchlo, a ona v klude veľakrát dorobí aj za mnou, tiež komentuje moje oblečenie a tiež za mnou lozí s katalógmi kozmetiky a oblečenia….milujem ju a momentálne sa tešíme na prírastok do rodiny v apríli 2009, ďakujem za článok, potešil ma