Haló, už sme doma z pôrodnice!

Konečne nadišla chvíľa, že si na posteli v pôrodnici spakujete tie svoje tehotenské rozgajdané veci do tašky, vkĺznete do nohavíc, ktoré ste mali na sebe naposledy vo 4. mesiaci, navlečiete sveter po mužovi a hajde aj s bábätkom domov!

Čo však netušíte, je, že len čo prifrčíte aj s batôžkom pred barák, už je v tesnom závese za vami rýchla rota pripravená kedykoľvek zasiahnuť – mama alebo mama-svokra.

Svokra v pätách

Nie, nemyslíme to v zlom. Každá novopečená mamička, a je jedno, či prvo- alebo viacmamička, určite rada privíta pomoc v prvých dňoch a týždňoch po pôrode. Veď na koho sa s dôverou obrátiť, ak nie na naše najdrahšie bytosti.

Ale v tomto príspevku sa chceme venovať situácii, ako si nezúfať z nakvartírovanej návštevy pri obhliadke párdňového novorodenca, a pritom nenarušiť väčšinou dobré vzťahy s našimi skúsenými starými mamami.

Zo skúsenosti jednej mamičky

„Keď som prišla s prvým dieťaťom z pôrodnice domov, moja fyzická kondícia nebola na tom až tak zle. Zato moje psyché dosť trpelo,“ hovorí skúsenosť mamičky Zuzany. „V tom čase pobyt v pôrodnici trval dlhých-predlhých 7 dní. A to nešlo o žiadny komplikovaný pôrod – bol ako vystrihnutý z dobre napísanej učebnice.

Pamätám si tie chmúrne, sychravé dni, práve nastúpil december a bezduché, plačlivé a usoplené noci. Veľa detičiek plakalo a aj prechladlo. Starostlivosť personálu k matkám priemerná, k bábätkám niekedy až rozum zastavujúca, napríklad podávanie už neviem čoho cez jednu striekačku trom novorodeniatkam naraz.

Chladnú nemocničnú izbu, kde prefukovalo cez okná, obývali tri duše v pôrodníckej rovnošate – spolu, a predsa samy. Každá so zhrýzajúcou myšlienkou na to, či bude dobrá matka. Bolo mi naozaj nanič. Jediným svetlým bodom tohto pobytu bol blížiaci sa odchod z pôrodnice a predstava, že si konečne čoskoro otvorím dvere do svojho útulného príbytku,“ spomína.

Doma čakalo rozčarovanie

Všetko by bolo fajn, Zuzana sa domov skutočne tešila. Manžel všetko perfektne pripravil, všade bolo čisto, ba dokonca v postieľke čakalo na ich dcérku milé prekvapenie. Lístok s nápisom plným nehy – aby sa ti dobre spinkalo.

„Ale ani som nevkročila dovnútra, muž už utekal po svokru a zvyšok svojej rodiny, že hurá, už sme tu! Na moju podlomenú psychiku to rozhodne nebola tá správna psychoterapia. Potrebovala som pokoj, udomácniť sa… Na moment mi moje oči zaplavili slzy.“

Natešený tatko bol však celý bez seba a za ním už stála nastúpená spomínaná rýchla rota. Všetci sa smiali, dieťa si prehadzovali, robili naň divné grimasy, pri ktorých im sem-tam vyprskla malá slinka. A svokra začala s výkladom, ako čo robiť a ako čo nerobiť.

Bola som bezmocná, zúfalá a ubolená im čokoľvek slušne povedať, aby nás nechali len samých pre seba. „No povedzte, dá sa toto zvládnuť bez ujmy na matkinej psychickej pohode, ale zároveň bez urážky celej mužovej rodiny?“ uzatvára svoj príbeh Zuzana.

Určite áno, len si treba hneď na začiatku stanoviť priority a hranice, ktorých prekročenie by spočiatku stálo naštrbenie v podstate dobrých rodinných vzťahov, neskôr zásah do fungovania novej mladej rodiny, až by to prešlo do otvorených konfliktov.

Bez (otvorených) konfliktov

Každá mamička a jej dieťa potrebujú po príchode domov z pôrodnice pohodu, pokoj, starostlivého partnera a najmä chápajúci zvyšok celej širokej rodiny. Na jednej strane by sa nemala hneď na začiatku šestonedelia nahrnúť k vám na návštevu a nechať sa obskakovať.

Ak však padne návrh na pomoc, neotáčajte sa jej chrbtom. Opraná a vyžehlená bielizeň, plná chladnička či chutné jedlo z kuchyne starej mamy isto poteší. Vy si zatiaľ počas prvých týždňov vychutnávajte intimitu spoločných chvíľ, na ktoré máte právo len vy, dieťa a partner.

Kedy pozvať rodinu na prvú návštevu?

Príchod nového človiečika znamená pre užšie i širšie príbuzenstvo úprimnú radosť, ale pre novopečených rodičov okrem neopísateľného šťastia aj radikálnu zmenu v ich živote.

Mnohokrát sa stáva, že zvedavci už vyklopkávajú na dvere, len čo ste si stačili vymeniť maličkému prvú plienku. Teraz treba myslieť predovšetkým na seba a dieťatko a poprosiť rodinu o trpezlivosť a zhovievavosť. Rodičia si musia najprv nájsť svoj vlastný rytmus a režim dňa i noci a najmä si zvyknúť na novú úlohu, ktorú si budú písať celý svoj život. Výnimku by vari mohli dostať len starí rodičia, ktorým by sa právo vidieť svoje vnúča ako prvým nemalo odopierať.

Bontón: najskôr po šestonedelí

Návšteva po 2 týždňoch a len na chvíľu – to je tak akurát. Ďalší členovia rodiny môžu zavítať najskôr po šestonedelí. Veď šestonedelie si zariadila príroda sama, tak prečo by sme ho nemohli rešpektovať aj my ostatní? A isto veľa závisí aj od ročného obdobia, návštevy v lete sú iné ako v čase chrípok.

Dieťa je naozaj zázrak a dar. Stojí za to premôcť prvotnú zvedavosť a určite nastane príhodný okamih, keď si jeho prvý úsmev, prvý zúbok či prvý krok vychutná kruh najbližších v tom najlepšom zmysle.

Ako dobre upečený koláč

Úprimná láska a porozumenie medzi staršou a mladšou generáciou je základ pre dobre upečený koláč. Rešpekt a schopnosť prispôsobiť sa doň pridajú arómu sladkej plnky, ktorá ten koláč celý prevonia. Mať reálne očakávania je ovocie, čo mu dodá príznačnú chuť. A vari poslednou ingredienciou, bez ktorej sa takýto koláč nedá ani zamiesiť, je schopnosť dozrievať a vyvíjať sa. Lebo bez samovývinu a úpravy postoja k rôznym životným situáciám v rámci rodiny nie je možné brať veci s nadhľadom a humorom. Tak nech sa vám taký koláč podarí piecť stále… dobrú chuť!