Dnes som si chcela dať taký “lajt gastrodeň”

Už od včera som sa tešila na mega šampióny, ako si ich zapečiem s baklažánom, cukinou, hokaidom a syrom a budem mať pocit, že túto sobotu fakt zdravo žijem.

A vediem k tomu aj moju rodinu.

Toto gastroželanie som si splnila už o 11:30 – mňam, zdravá, gratinovaná. Akože inšpirované týmto receptom, len som viac ako polovicu vecí nemala a zasa pridala iné.

Puberťák č. 3 ale ohŕňal nosom, chrúmajúc  v tomto čase svoje ranné granule s mliekom. Že dúfa, že na obed bude niečo normálne.

Tak som ako dobrá – víkendová matka, rešpektujúca jedinečnosť každého dieťaťa, nasekala zemiaky, cibulu, a zmes – čo chladnička dala, poukladala na plech a honosne nazvala “ francúzskymi zemiakmi” . 

Tie sa ale piekli v tom novom hrnci na pečenie podozrivo dlho,

tak som si z dlhej chvíle zamiesila na tortu.

Veď, nebudem tu podaromnnici postávať,  možno len korpus spravím, budeme mat keksík ku káve. 

Ale prehadzujúc pekáč zemiakov hore dole trúbou, … tak som tú tortu medzitým dokončila. (zasa som nemala Mascarpone, asi sa to rozplajzne, ako minule Saši).

Lenže čo spravíte, keď vám z jednoho koláča zostanú bielky?

Čo ich zahodím?

Tak som si mixla cukor, kokos, bielky… a sušila v rúre kokosové pusinky. Nie, nie tieto na obrázku. To je len ilustračný. Ešte aby som to fotila s tými umazanými rukami?! Dohodnime sa, že fotografia verne zobrazuje moje pusinky tak od polovice každého koláča vyššie. 

Lenže zasa bolo treba stáť v kuchyni, do frasa – tak budem efektívna.

Uvarím si hovädziu polievku k zajtreku

(ako naša Kaplnská babka zvykli).

Nahádžem hovädzie mäsko a zeleninu do hrnca, cvak, cvak, podtlakáč si odfukuje… 

Že aká ja som ale gazdinka, takto na sobotu. 

Ale aj tie bielkové pusinky sa sušili dlhšie, ako som myslela, … veď nebudem tu len tak podaromnici.

Včera mala Barborka Pružincová zasa ten skvelý šalát. No čo som ja horšia?

Vytiahnem pár mrkví zo záhrady, použijem dieťa na strúhanie, a už miešam s kyslou kapustou a smotanou, veď – môžeme mať na večeru niečo zdravé – šalátové. 

Medzitým sa zotmelo. A nevdojak počujem zasa nejaký ten mutujúci hlas, ktorý neznáša zeleninu. Budeme mať niečo na večeru? 

Torta v chladničke, pusinky v rúre, šalát neje, francuzáky zmizli už na obed…

Ja mu nemám čo dať jesť?

Vytiahnem z odfufňaného hrnca nedelnej polievky hovädzie mäso.  Nakrájam ho tak, aby sa tvárilo, že len pre túto chvílu sa narodilo, do malého hrnčeka mlieko, syr, sup šup bešamel, kôpor a tak… a strkám ruku do útrob chladničky šmátrajúc po polovici knedle, ktorá by tam mala byť ešte od stredy. Úspešne.

A tak na večeru podávam hovädzie varené zahalené kôprovou omáčkou s knedlou. 

Ešte niekto mi dnes povie, že chce niečo JESŤ!!!