Mliečkovaté príbehy

Mária Kohutiarová 14

Dojčenie okrem tých všetkých 1000x popísaných pozitív  prináša so sebou aj nejednu zábavnejšiu situáciu. O pár z nich sa s vami podelím…

foto: iStock

Tonko opravár

Moja kamarátka a skvelá mama stála pred pár mesiacmi pred vážnou dilemou: ako odstaviť svojho takmer dvojročného špunta. Nebolo to ľahké rozhodovanie, Tonko je malý tvrdohlavý cholerik a mimoriadne vynachádzavé dieťa, navyše má titánový pohon a ústa, ktoré sa nezatvárajú.

Nebolo však na výber – termín operácie Tonkovho staršieho bračeka sa blížil, odkladať sa už viac nedala. Ondrík má Downow syndróm a jeho črevné problémy začali byť už neodkladne vážne.

A tak sa Evka rozhodla konať. Jedného dňa na neokolkovanú žiadosť svojho mladšieho synátora o mliečko povedala:

  • „Tonko, mliečko je pokazené. Už tam nič netečie.“
  • Malý špunt sa nedal: „A plečo?“
  • „Nuž lebo už si veľký, a teraz posledné dni si už maminku tak hrýzol, že sa mliečko pokazilo.“

Tonko sa podozrivo pozeral po maminých prednostiach a bez slova odpochodoval, so slzičkami na kraji. Za ním šiel mamin povzdych.

Malý beťár však vôbec nešiel rezignovať. Pár dní urputne premýšľal, a potom rozhodne pred maminou zahlásil:

  • „Ja ti to mliecko oplavim!“
  • Mama sa schuti zasmiala: „Nuž, Tonko, neviem, či to pôjde… Ako to chceš urobiť?“

Anton s odhodlaným výrazom v tvári pristúpil k mame a začal „opravársky“ šermovať pred maminkinými prsiami: „…takto, takto a takto!!!“

Do operácie mliečko opraviť nestihol. Ba ani do konca roku, lebo situácia sa skomplikovala a mamina s Ondrejkom museli veľmi skoro späť do nemocnice.

Ale len čo sa vrátili, Evka mi volala: „….No a aby som nezabudla, Tonka zas dojčím!“

Skoro som odpadla: „On to mliečko opravil?“

  • „Vyzerá, že áno, aj náradie si k tomu doniesol… Je to neuveriteľné, ale napriek tomu, že som dva mesiace nemala ani kvapku mlieka, tá jeho veľká túžba to asi spustila späť… No nechci vedieť, aký je nesmierne šťastný a hrdý!“

 

Prečo mliečko búcha

O pár dní neskôr môj len o mesiac mladší drobec ako Tonko pýtal svoj mliečny podiel. Tiež nedbal na to, že jeho mama má v pláne zatvoriť prevádzkovanie mliečneho baru nadobro, ba akoby to tušil, ešte viac sa ku mne prisával.

  • „…mjeeeeečkoooo!….“

Pokúšala som mu dohovárať:

  • „Šimonko, ale ty si už veľký chlapec… však?“ Ale moje dieťa urputne pokrútilo hlavou, odmietlo zdvihnúť ruky hore, aby ukázalo ako inokedy, že je už chlap a škaredo na mňa zazrelo.
  • „…mjéééééčkoooo!“

Dobre, skúsime to inak, pomyslela som si.

  • „A kde je to mliečko?“

Šimon s istotou majoritného užívateľa zapichol svoj drobný ukazováčik na miesta činu:

  • „Tu …. a tu!“

Čisté očičká žobronili čo len o kvapku.

  • „A čo tam robí mliečko?“ Odďaľujem čas a požiadavku zakecávacím spôsobom.
  • „Búcha!“ Vykríkne radostne môj špekulant.
  • „Čože robí?“
  • „Búcha, búcha, buch, buch, buch…“ Malá pästička mi presne naznačí, čo v smiechu tuším… Pre Šimonka je ono pitie „mječka“ aj rituálom počúvania môjho srdca a je spojené tak nerozlučne, že mu nik na svete nevysvetlí, že mliečko nebúcha…
  • „Mječko si pjosím…“ Zopnuté ručičky a túžobný pohľad.

Môžete trikrát hádať, ako som dopadla. Šimon stále chodí počúvať, ako búcha mliečko. A ja som na odstavovanie nateraz zabudla. Iba tak, z nehy.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (8 hlasov, priemerne: 4,90 z 5)
Loading...
Author image

Mária Kohutiarová

články autora...

Komentáre k článku

  1. krasny clanok. ja som este len v 7.-mom mesiaci a uz sa neviem dockat kedy mi moju princeznu prvykrat prilozia. urcite je to krasny pocit a ked sa bude dat budem kojit co najdlhsie smile

  2. Veľmi krásne napísané, že mliečko robí buchbuch. Tým Šimonko vysvetlil celú dôležitosť a krásu kojenia. Dvomi slovami- taký malý a tak výstižne. TIež som kojila dva roky a už je tomu dva roky, ako som skončila z dôvodu operácie. Myslím, že MM je hodnotné aj po roku kojenia a závisí to hlavne od stravy matky. Nech si každá kojí, koľko sa jej zachce, lepšie povedané zachce jej dieťaťu. Ja veľmi rada spomínam na toto obdobie. Prestala som z donútenia, prvé dni boli ťažké. Ale iba pre mňa, nie pre dieťaťko. Tá si odvykla za dva dni, ešte mi aj pomáhala obväzovať prsia, lebo boli ako kamene. Ona išla s tatom babke a ja som žehlila a zároveň slzami kropila prádlo. Keby bola vtedy doma , strhnem obväzy a kojíme ďalej. Potom to našťastie prešlo a šťastne sme dokojili. Tak si to baby užite, nie je to na furt.

  3. Môj Timi bol tiež riadny závisláčik, len cuckať a cuckať, bez toho ani nezaspal. Možno to bol zlý návyk, ale vždy zabral a drobec zaspinkal. NO keĎ mal 2 roky bolo to postupne už trochu na nervy, a nič nepomohlo, až nakoniec…… pomohli detské leukoplasty s obrázkom jeho obľúbeného autíčka a mačičky , a ked chcel cuckať vysvetlenei , že veľkí chlapci už necuckajú ale majú auto, a vždy ukazoval, kde je auto, kde je mačička, potom som to vymenila, tak mu to nešlo do hlavy, a miesto cuckania stále hovoril a hľadal obrázok auta, myšky , mačičky.. Prestal cuckať, no vždy sa ešte tam rád túli a pocapká a tak pekne sa usmeje ….

  4. Váš komentár ahojte velmi ma prekvapilo na zareagovanie k pani zuzane ja som tiez kojila do roka svojho synceka podla dohode s jeho detskou lekarkou a davam za pravdu ze to bolo velmi jednoduche oducanie za 2 dni si ani nespomenul ze pil mliecko s prsnika a chuti mu umele a je to kvalitne mlieko viem tiez podla jednej znamej ze cim dlhsie kojila tym ho horsie oducala lebo deti velmi rychlo zistia ked maju mliecko tak neodcudzujte nazor ze ked ste niekto odstavit po roku tak nech to spravi je ne kazdej mamicke kedy sa rozhodne odstavit svoje dieta aj podla toho ako ju to vycerpava a ma pomenej mlieka a na zaver odkedy papa umele mlieko je zdravy ako aj pri kojeni a hlavne ze prespi celu noc tak stasne oducanie

  5. nádherný článok. veru, dojčenie je krásna vec…

    ja som sa odstavovania desila už počas tehotenstva, ale povedala som si, že sa budeme dojčiť, tak dlho ako si to bude malý žiadať. nerozhodila nás ani ťažká situácia v rodine. práve vtedy mne dojčenie psychicky veľmi pomohlo. no a v 13. mesiacoch sa malý odstavil v podstate sám. keďže mi mliečka pomaly ubúdalo, dopĺňala som ho umelým a to mu tak zachutilo, že jedného krásneho dňa večer pred spaním si vypýtal umelé a didku vôbec nechcel. nenútila som ho. skúsila som mu ponúknuť moje mliečko ešte dvakrát, ale bez odozvy. priala by som také bezbolestné odstavenie každej mamine a dieťatku. Cool

  6. velmi pekny clanok! moj krtko ma len 4 mesiace a dufam ze vydrzim kojit do roka, potom sa to pre deti stava uz len zlozvyk a mliecko uz neobsahuje to co by malo. viacero lekarov mi to potvrdilo a urcite je to jednoduchsie ked odstavujete mladsie dieta.

    1. Váš komentár
      ako mozete napisat taku hlupost, za po roku uz materske mlieko neobsahuje to co by malo. zlozenie mlieka sa prisposobuje veku a poziadavkam dietata. skuste si pozriet kvalifikovanejsie nazory na dojcenie. nic lepsie nez materske mlieko v strave nemozete svojmu dietatu dat. vase telo je filter, ktory nedovoli prejst niektorym skodlivinam do mlieka. na rozdiel od ostatnej stravy, v ktorej neviete, co sa nachadza (rezidualne pesticidy, hormony, antibiotika atd).
      robite nespravnu osvetu.

        1. tak tych lekarov by som fakt chcela poznat. niektore kmene v afrike krmia svoje deti do 5 rokov vylucne len mliekom, tak na tom asi nieco bude

          1. Pre vsetkych zaujemcov (alebo asi skor zaujemkyne ) o odborne a poctive informacie o dolezitosti dojcenia odporucam stranku http://www.provita.sk, najma cast Ako dojcit. A kto potrebuje aj lekarsku autoritu, za zdruzenim provita mozno najst primarku Vicianovu z Kramarov, nam pred styrmi rokmi velmi pomohla vypomocou z laktaria.

  7. Ja som dcérku kojila 2,5 roka a strašne som sa bála ako zvládneme odstavenie, pretože bola tiež dosť živá a slovko nie nemala v slovníku. A tak som to skúsila jednoduchou vetou: „Mimi sa pokazulo. Už nie je.“ na čo sa na mňa moje srdiečko zadívalo a jednoducho povedala „dobe“ a bolo po probléme. Až teraz po roku, keď má mladšiu sestričku sem tam skúša, ale sama pochopila, že jej maličká sestrička ho potrebuje viac :o)

  8. Aj ja som si poplakala 🙂 uz sa asi 2 mesiace odhodlavam, ako odstavit moj maly 16 mesacny poklad Andrejka…..a neviem, som bezmocna. Cim viac nad tym rozmyslam, tym viac mam pocit, ze to citi a vsemozne vyuziva kazdu prilezitost na „didiiii“…Priznam sa, nemam dost sil, aj ked ma to vycerpava a chceli by sme druhe babatko. Tiez dakujem za clanok 🙂

    1. a preco ho vlastne chces odstavit tak skoro? svoju druhu dceru som kojila 20 mesiacov a potom nas zial okolnosti donutili odstavit sa zo dna na den. (moja tyzdenna hospitalizacia v nemocnici koli slepaku). pokial viem, tak kojenie nijako „neublizuje“ dalsiemu tehotenstvu. mam medzi detmi iba rocny rozdiel a tu starsiu som kojila aj pocas tehotenstva. ked som bola asi uz v 7. mesiaci jej vsak odrazu prestalo chutit a zacala vypluvat moj prsnik. urcite sa toho nevzdavaj. ked mas dostatok mlieka a ziadne problemy s dojcenim….nie je dovod.

  9. Dojalo ma to az k slzam:-)velmi krasne, ti nasi drobci aki su uzasni ako si skombinuju vsetko tak,aby lepsie pochopili tento velky svet pre nich este tak zlozity…a je pravda ze chlapci v pribehu su velmi vynachadzavi len aby si udrzali mamickine teple mliecko…som zvedava ako dopadnem ja drobec ma len 6 mesiacov a dojcenie je prekrasne napriek vsetkym vyse 2 mesacnych tazkostiach s prsnikmi.dakujem za clanok 🙂

Pridaj komentár