Nástrahy chorvátskeho mora

Dávno pradávno, keď sme s mužom na seba ešte nemali štempel, že k sebe patríme, boli sme sa spolu ponevierať pri mori, ktoré v reklame opisujú ako slovenské. V tom čase som nemala ani šajnu, že raz sa nám tu dovolenka predĺži na pekných pár rokov. A netušila som ani to, že ma na tom maličkatom ostrovčeku, ktorý dnes míňame cestou na nákup alebo do pôrodnice, stretne Boží trest za to, že som doma nahlásila ako miesto svojho pobytu trochu inú destináciu ako Chorvátsku republiku.

To bolo tak.

Umelé betónové pláže pre masu ľudí, lesknúcich sa po oleji do fritézy, neboli pre nás dosť veľkou výzvou. Tak sme si prenajali lodičku, starú haraburdu s päťkoňovým motorom a šialenou rýchlosťou „ta-ta-ta“ za hodinu sme hľadali nejakého vlastného Robinsona. Na ostro, čiže bez topánok do vody, sme sa pri takom jednom vylodili. A čuduj sa svete, silou vôle sme nenaďabili na nijakého morského ježa, ochotného sprzniť nám chodidlá. V bielučkom piesku a la Cancún len kde tu povievala v hlúčikoch morská trávička. Sviňa jedna!

Volá sa to vlasulja.

Dnes som na tieto názvy strašne múdra, ale vtedy kto mohol vedieť, čo za sajrajt nám popŕhlil jednému ruku, druhému nohu. Pálilo to teda fest statočne. Ako dôkaz, že nie sme bábovky s nízkym prahom bolesti, nám na postihnutých miestach vyrašili pľuzgiere. O krátky čas sa zliali do jednej chrumkavej masy a dva, tri dni na to, to malo grády v podobe chrastičiek. Lenže to už som bola doma na Slovensku a vysvetľovať, ako som na splave Vltavy prišla k takému exotickému úkazu, smerovalo k ďalšiemu úrazu.

Na sajrajt treba so zmetákom.

Tak hovorili vo Forrestovi Gumpovi. Domáci na stretnutie blízkeho druhu s vlasuljou vravia asi len toľko, že je lepšie sa tejto potvore vyhnúť. Pri šnorchlovaní nelízať morské dno, zbytočne neobchytkávať každú rastlinku, ani vreštiace dieťa, ktoré práve vlasulja popálila, lebo kontakt jeho koža na vašu kožu, môže popŕhliť aj vás. Je totiž dosť agresívna, ale zase nie tak, aby ste museli navštíviť lekára s podozrením na otravu celého organizmu.

Nečakajte žiadne ťažké stavy. Je to len nepríjemné popŕhlenie. Trošku neestetické, ale more to zase spraví, zahojí. Najlepšia liečba je práve slaná morská voda, nikdy nie sladká. A potom overené babské recepty na popáleniny. Domáci ich majú za galón – od octu po hrču zlata, ktorú treba priložiť na ranu. Ak aj nič nezahojí, minimálne sa dobre vyníma. Ale fasa je tiež panthenol alebo kalciová masť či fenistil gél.

Čo iné hávede?

Z času na čas sa objaví správa, že kdesi pri pobreží, za siedmimi horami a dolami, videli žraloka. Ich rečou: morski pas. Áno, toho som videla aj ja pri splavovaní Vltavy a dokonca sa mi tam mihla morská mačka... Ako by povedali miestni, netreba podľahnúť slovinskej propagande. Inak sú susedské vzťahy veľmi na úrovni.

S kým si môžete potykať,

sú morskí ježovia, takže aby sme to zhrnuli do jednej vety, používajte topánky do vody. Akokoľvek sa vám bude zdať, že plávať s nimi je ako lízať med cez sklo. To sa týka najmä pobrežia, ktoré nemáte preskúmané. Šľapnúť na ježa je možno lepšie ako skočiť na vidly, ale tiež nič moc. Je to, rovnako ako vlasulja alebo zlomenina zápästia, otravné, ale opäť raz by vám miestni zaťukali na čelo, keby ste kvôli takej blbosti chceli bežať na pohotovosť. Veď to samé vyhnisá, telo si s tým poradí, vypudí a keď nie, raz to určite vytiahne kubík, dva slovenskej zemi.

Tento článok som mala venovať hysterickým rodičom,

za ktorého sa pasovala moja nemenovaná kolegynka, aktuálne sa čvachtajúca sťa morská panna tutoka niekde pri nás. Dúfam, že som to odbavila dostatočne po chorvátsky – nema problema. Nástrahy chorvátskeho mora typu vlasulja, ježo alebo žralok, sú v podstate zanedbateľné. Treba skôr dávať pozor na také, ako že „alkohol ma premohol“ alebo jazdou na banáne som prišiel o chrbtovú kosť alebo nafukovačku mi odvialo s deckom na taliansku stranu alebo čln mi urval hlavu, lebo som plával viac ako 50 metrov od brehu. Aby som teda vypointovala tento príbeh o nástrahách vesmíru, ostáva mi povedať len toľkoto. Lož má krátke nohy.