Nie si jediná mama na svete, ktorá nemá svoj deň

Sedela som pred pár dňami sama na káve. Stihnúť poštu bola iba taká zámienka, aby som sa na chvíľu odstrihla od detí a predýchala všetko, čo ma išlo vnútri zadusiť. 

A ako to tak vo mne buble, bublinkuje, odrazu narazí do mojej stoličky veľký kočík.

Matky a tie ich témy

Rovno vedľa mňa si sadli dve matky. Jedna objemnejšia, s takým ešte ležiacim bábätkom. Druhá tenšia, s dvomi deťmi s malým vekovým rozdielom, staršie dieťa mohlo mať tak tri.

Objednali si bezkofeínovú kávu, ako inak, pomyslela som si,  celá šťastná, že ja pijem normálnu. A začali tie témy. Koľko ti spí, koľko ste boli v noci hore, od železa má malá strašne tvrdú stolicu, ale je chudokrvná…

Potom sa tá objemnejšia vychytila na záchod, jej bábätko začalo plakať, tak ho tá druhá išla ratovať. Ale jej staršie dieťa spadlo, druhé sa zľaklo a tak ostala ovešaná s tromi plačúcimi deťmi.

Neboj sa, bude ešte horšie

Keď sa už situácia pomerne upokojila a každá mala na krku svoje deti, tomu trojročnému niečo brnklo do nosa a prásk, udrel mamu z celej sily do ruky. Ale nemohla nič, lebo držala to mladšie. Prásk, udrel ju znova.

Mohla mu hovoriť, koľko len chcela, že sa to nerobí, že mama nie je na bitie. Nepomohlo. Volala otcovi, nech si po bijúce dieťa príde, lebo to už nezvláda.

Nie!!!

Musím povedať pravdu, keď si ku mne s hrmotom prisadli, takmer som to brala osobne. Mať konečne 10 minút voľno od vlastných detí a byť v epicentre nejakých cudzích. Nie!!! Všetko vo mne kričalo.

Prečo si tie nevyspaté matky musia piť svoju hnusnú bezkofeínovú kávu práve pri mne? A zároveň som mala výčitky svedomia za svoje hnusné myšlienky.

Nie som sama na svete

Práve tam, obkolesená tými kočíkmi, revúcimi bábätkami, bijúcimi krpcami, mi ale došlo, že nielen ja, ale každá mama si bojuje na tom svojom fronte.

Ešte včera ma rovnako štípala ruka od vlastného dieťaťa, ešte ráno mi nadávalo, ešte pred chvíľou som nevedela, čo si s ním počať. Nie som jediná unavená, otrávená, na pokraji zrútenia. Nie som jediná mama na svete, ktorá dnes nemá ďaleko od vyhoretia.

Chcem preto tento článok venovať Tebe, ktorá si nemala dnes svoj deň. Ver mi, nie si jediná mama na tomto svete, ktorá to cíti rovnako.

 

Nie si jediná mama na svete,

  ktorá si nepamätá, kedy naposledy spala neprerušovane aspoň dve hodiny,

  ktorá dnes nestihla raňajkovať nič okrem suchých kôrok po deťoch,

  ktorá má zlepené mastné vlasy a schováva ich pod šiltovkou,

  ktorá smrdí od potu a grciek a spod nechtov nevie zmyť smrad detského hovienka,

  ktorá má problémy s kojením,

  ktorá bojuje s kilami navyše,

 ktorej sa dnes nepodarilo schovať pred deťmi ani na záchode,

 ktorá nevie, aký je dnes dátum,

 ktorá dnes prosila muža, nech neodchádza do práce, lebo už nevládze,

 ktorá má pocit, že to s deťmi nezvláda,

 ktorá dnes na deti kričala a potom sa za to hanbila,

 ktorej dnes v hneve vyletela ruka na dieťa a potom kvôli tomu plakala,

 ktorej sa dieťa hodilo o zem v obchode,

 ktorej deti nadávali, že je hnusná,

 ktorá stihla na obed uvariť zase iba holé cestoviny,

 ktorá je na antidepresívach,

 ktorej muž je alkoholik,

 ktorá sa dnes pohádala s mužom kvôli sexu,

 ktorej mešká menštruácia a vôbec ju to neteší,

 ktorej dnes niekto povedal, že by sa mala venovať viac svojim deťom,

 ktorá to dnes schytala na plnú hubu od svojich pubišov,

 ktorá sa dnes cíti nemilovaná.

Nie si v tom sama, mama.

»»»»»»»» Prečítajte si aj: Žena, ktorá na seba zabudla, žije život svojho muža a detí.