Opatrovateľka v detskom kútiku: Ak sa vám nepáči, trávte čas spolu

Volám sa Melany a som opatrovateľka v detskom kútiku.

Začala som tam pracovať ešte počas štúdia na VŠ, a pracujem tam dodnes (už takmer 3 roky). Prišlo mi dnes naozaj smutno z komentárov mamičiek na margo “ kútikov“. Vraj si nepamätáme ani len to, komu patrí ktoré dieťa.

Verte,  tá práca obnáša toľko zodpovednosti, čo si ani len neviete predstaviť. Niektorý rodič má problém ustriehnuť svoje jedno-dve deti a nieto cca 20 úplne cudzích, ktoré vidí po prvýkrát v živote a k tomu cca 40 rodičov, ktorých by si mal akože tiež pamätať. Suma sumárum, ak ma moje matematické znalosti neklamú, je to cca 60 ľudí v priebehu nejakej hodiny. Ruka na srdce, kto z vás by mal takú pamäť???

Dá sa zapamätať 60 ľudí za hodinu?

Áno, sú rôzne „pomôcky,“ ako trebárs tie vestičky. Ale čo keď príde rodič so 4 deťmi, to akože obsadia 4 skrinky a mamička bude opatrovať 4 kľúčiky? Keď teraz majú často problém s jedným jediným? Ďalšia vec, keď kútik navštevujú deti rôzneho veku, existuje multifunkčná vestička, ktorá bude dobrá ročnému a zároveň 10-ročnému dieťaťu?

Určite by sa ešte k tomu našiel niekto, kto by hneď vytkol hygienu (keďže jednu vestičku malo počas dňa trebárs 10 detí a určite sa neperú denne). A nehovoriac o tom chaose s vestičkami a kľúčikmi, ktoré by bolo potrebné od každého jedného pýtať (z vlastnej skúsenosti viem), keď popri tom ďalších päť detí naraz niečo chce, treba vyúčtovať, zapísať nové deti, a ešte mať oči aj na chrbte aby sa niečo neudialo?!

Chaosy, stresy…

Ja som na to v práci sama, nie sme tam tri-štyri, ako niekde inde a verte, že človek je naozaj niekedy na rozkrájanie. Koľkokrát sa počas celej služby nenajem (a to nie je práca na 5-6 hod), nestihnem odbehnúť ani na WC, pritom dám vycikať 20 cudzích detí a 10 ďalším bežím utrieť ritku a umyť rúčky.

A človek musí mať energiu, nervy a úsmev na tvári počas celého dňa. Verte, že málokto z vás by to bol ochotný vymeniť za svoje pôvodné zamestnanie. Postaviť vás tam na 5 min a odídete s bolesťou hlavy a s úplne iným názorom na vcelku „pohodovú“ prácu.

No nájdu sa však i rodičia, ktorí to vedia oceniť…poďakujú a odchádzajú s úsmevom (deti neraz s plačom, lebo sa im nechce od nás preč). Verte, že pre takéto momenty sa oplatí robiť to, čo robíme!!! A neľutujem to, tá práca mi dáva do života veľa.

Naozaj by sa mal ale v prvom rade každý zamyslieť nad sebou a nie hádzať chybu na iných. Nikto vás nenúti tam svoje dieťatko zanechať. Ak sa vám niečo nepáči, tak to nerobte, máte xy ďalších možností. Jednou z nich je tráviť čas spoločne.

(15 hlasov, priemerne: 4,90 z 5)

Loading...