ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk
Internet.sk
ĽudiaĽuďom.sk ephoto.sk Dnes24.sk
inzercia

02.04.2004verzia pre tlač


Takto som rodila v Topoľčanoch ja.

Autor: Jela Bútorová

topolcany

Jedným som si bola istá - v trnavskej pôrodnici rodiť nebudem a ani ma tam nikto nedostane. Rozhodla som sa preto pre Topoľčany, ktoré nie sú síce od nás najbližšie, a aj napriek snaživému odrádzaniu môjho okolia- akože pri pôrode netreba experimentovať, prečo „machrujem“ a chcem sa zase odlišovať a pod. som sa nedala.

V ten piatok, ktorý bol dňom predĺženého víkendu, som sa cítila veľmi čudne. Tvrdlo mi brucho. Mala som týždeň do riadneho termínu pôrodu, vôbec som si nebola istá, či „to je už ono“, no napriek tomu sme sa pre istotu rozhodli radšej ísť…

 

Na príjme slúžili celkom milé sestry, túto výhodu však znegovala lekárka, ktorú som si pre seba nazvala Ľadová kráľovná. Keď ma vyšetrila, štandardným vaginálnym postupom, zistila, že krčok je otvorený na štyri centimetre. „Do polnoci môžete mať po pôrode,“ oznámili mi. Cez deň mi však neodišla voda a nemala som vôbec žiadne bolesti. Neviem, prečo ma neposlali domov radšej ešte počkať, mala som skôr dojem, že začali bábätko zo mňa vyháňať…

Najprv mi lekárka pustila vodu, pichla nejakú injekciu a vzápätí prišli bolesti. Bolo to také náhle a rýchle, že som nestihla takmer nič vnímať – intenzitu kontrakcií, dlžku intervalov… Prechádzala som sa, opierala sa o manžela. Sestry mi radili chodiť, tak som chodila, aby gravitácia „pomáhala“ bábätku. Občas ma prišli vyšetriť – čo ostáva jednou z mojich pôrodných tráum – čiže vsunúť ruku do momentálne najbolestivejšieho miesta v tele… (Až neskôr po „sumarizácii“ mojich pôrodných zážitkov som si uvedomila, že toto, nie samotné vytláčanie bábätka, bolo to úplne najhoršie, a hoci nie som odborník, mám pocit, že nejde o celkom nevyhnutné vyšetrenie. V zahraničí sa údajne od vaginálneho vyšetrenia, a nielen pri pôrode, úplne upúšťa. Ak ma ktosi presvedčí, že bez toho to nejde, dobre. Prečo to však robiť, ako v mojom prípade, štyri a viackrát??)

 

Potom, keď usúdili, že naozaj rodím, kázali mi vydriapať sa na stôl. A spustila sa obohraná pesnička o tom, ako neviem tlačiť, aká som neuvoľnená a ako so mnou musia bojovať. Naznačovala som im (pravdaže som nevládala hovoriť normálne), aby to nechali na mňa, veď si dokážem predsa nájsť svoj rytmus - inštinktívne som vedela, že „o tom to celé je“. Ale, žiaľ, nedalo sa. So sestrami a lekárkou sme sa skrátka „nezladili“. Zašlo to tak ďaleko, že mi nakoniec jedna zo sestier skočila na brucho a bábätko zo mna začala vytláčať… A keďže stále nič a nič, nastrihli mi hrádzu. Vzápätí som sa z celej sily zaprela, nasledoval strašný výkrik (bola som presvedčená, že ak teraz nie, tak to vzdávam a odovzdávam sa do ich vôle) a dieťatko bolo, po troch hodinách od príjazdu do pôrodnice, na svete.

Chlapčeka nám hneď vzali do vedľajšej miestnosti. Lekár sa pustil do zašívania. „Vy sa teda dlho neposadíte,“ prehodil. „Ale inak to bol veľmi dobrý pôrod,“ pokračoval. (Doteraz si lámem hlavu, čo tým vlastne myslel.) Ochvíľu priniesli bábätko späť, vyumývané, oblečené, tichučké, s očkami dokorán. Keďže asi nemusím opisovať, aká „príjemná“ operácia je zašívanie, nedokázala som vnímať nič iné. Ani vedľa ležiace bábätko, ktoré sa muselo pozerať, ako krivím tvár… Keď si lekár odviedol prácu, trvalo to asi 15 minút, prehodili ma na vozík, manžela vypoklonkovali von a mňa previezli na izbu. Tam som dostala pokyny, ako si držať brucho.

A to bolo všetko.

Nasledovala hrozná, bezsenná noc.

 

Svoje bábätko som videla o pár hodí, až ráno. Bez priloženia na prsník, bez akéhokoľvek „pozastavenia sa“. Nebol napokon čas, dá sa to pochopiť, v tú noc rodili ďalšie tri ženy…

Uznávam, že výborná popôrodná starostlivosť čiastočne zatlačila do úzadia moje negatívne zážitky. Ale predsa. Nedalo by sa to na budúce nejako inak? Azda lepšie?

Týmto príspevkom som nechcela naznačiť, že do Topoľčian by som už nikdy rodiť nešla. A už vôbec som nemala na mysli odrádzať budúce rodičky. Chcela som sa len podeliť so svojím zážitkom, žiaľ, nie veľmi príjemným, ktorý svedčí len a len o tom, že na to, čo má u nás a podľa nás špičkovú úroven, by v zahraničí mali podstatne odlišný názor… Snaha nabúrať zastaralý pôrodnícky systém však je, a to je dôležité. A jednou z tých pôrodníc, kde sa zmeny dejú, je aj tá topoľčianska. Možno som bola síce na správnom mieste, ale asi nie v správnom čase…

 

Hodnotenie

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 4.4 z 5. Celkom 15 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.

Poslať odkaz priateľovi

inzercia