Po rokoch na ostrove som si navykla na dalmatínsku kultúru a chodievam ráno na kávu do kafića. Pod holým nebom, hoci by aj pršalo, sŕkam si svoju kofeínovú dávku. Babky si tam zvyknú vyspevovať a ja prehlušujem hluché miesta občasným pokrikovaním na svojich chlapcov.
Pobehujú kade-tade okolo, kým nemáme na stole kávu a oni za veľkú šálku mliečnej peny, ku ktorej každý dostane mini vrecúško hnedého cukru, nie preto, že by bol zdravší, ale že im viac chutí. K tomu nejaké pečivo a krásna desiatová prestávka za nami. A potom zase pobehujú kade-tade okolo, zatiaľ čo mne sa zbiera chuť na kávu číslo dva.
Keď vidí moja ostrovná matka-kamarátka šušťanie vrecúšok s cukrami, nezdrží sa komentára, či im to naozaj treba. Jej dcéra nedostane ani pol sladkého zrniečka, čo akoby sa omylom zatúlalo k nej. Lebo preaktívna je aj tak viac, ako by bolo za hodno. Hladinu cukru treba držať deťom na uzde, kto by potom s nimi vydržal, pozerá na mňa vyzývavo.
Hyperaktivita, lebo cukor v krvi
Že nejakú reguláciu treba, v tom sa zhodneme, len sa rozchádzame v povolených množstvách za časovú jednotku. A tak keď nás stretne v dedine podvečer, ako chlapcom kvapká z brady roztopená zmrzlina, môžem sa spoľahnúť na reprízu komentárov z rána.
Vždy si však pri tejto anti-cukrovej agende spomeniem na scénku z letného kafića, kde iná matka v poslednej chvíli vyfúkla letiaci cukor mimo dosah šálky dieťaťa a všeobecných gravitačných zákonov. Rýchlo ho zmetkala po stole, kým sa vreštiace decko pokúšalo ústami povysávať aspoň zlomok sladkej omrvinky. Bezúspešne.
„Naspídovaný si už dosť, od rána z teba lietam po plafóne.“ Bola prísna, jej miera tolerancie pre detskú maškrtnosť bola niekde medzi minimom až ničím. A tak ešte v ten deň, kým si všetci grilovali pred domom, milé dieťa sa vyparilo dnu, prekutralo všetky zákutia, našlo sladkostí, čo dom dal a napráskalo sa tak, že celú noc grcalo ako bačove šteňa.
Ani ostrovanka nemá núdzu o historky, ako dcéru našla sedieť zavretú v skrini s ústami plnými čokolády, prípadne na stole sypať si cukor z cukorničky rovno do hrdla. Trochu to vyvracia jej teóriu, že čím menej rafinovaného cukru dieťa dostane, tým viac bude pachtiť za jediným dovoleným cukrom – v ovocí.
A takisto mám pochybnosti, keď vidím, že jej dcéra dojedá sladké aj po mojich dvoch chalanoch, či tam nebude nejaká tá príčinná súvislosť medzi závislačením na sladkostiach a striktným odstrihnutím od rafinovaného zdroja potešenia.
Závisláci na cukre a iných sladkých destináciách
Pozorujem to už nejaký ten piatok, keď otvorím na pláži dózu s koláčmi, sú pri mne prvé tie deti, ktoré spravidla vidím prežúvať iba samé zdravšie verzie maškŕt, sušené ovocie, oriešky a tak. Rodičia zrovna nekypia nadšením, radšej rýchlo podávajú obielený kaleráb. Ten istý výraz poznám, len ja ho používam na tunajších dôchodcov, ktorí tak radi kupujú mojim chlapcom lepkavé cukríky, bonbóny a kinderká. A tiež regulujem… i keď asi menej dôsledne a hlavne bez kalerábu.
A tak pre istotu nedráždim hada bosou nohou a prežúvam v závetrí, kde ma nikto nevidí. Ani vlastné deti, ktorým je môj koláč s trstinovým cukrom úplne ukradnutý, oni predsa už svoju dávku vo vrecúšku mali. Iba ten menší sa pristaví, aby si srkol trochu mlieka, keď ide okolo mňa a náhodou si spomenie, že má akútnu chuť na niečo sladké. Vtedy si tak spokojne kojím aj pred tými kalerábovými, lebo veď materské mlieko obsahuje iba samé zdravé cukry.
(25 hlasov, priemerne: 4,70 z 5)
Loading...
Kedy musia mať autá zimné pneumatiky - Rakúsko, Poľsko, Česko, Maďarsko
Sú dnešné deti závislé na rodičoch? Môžu za to rodičia?
Kliešte sú celoročným problémom. Viete rozoznať mýty od faktov?
Čo treba vedieť o krvácaní po pôrode
Reťazový pôrod (dve deti po sebe) a materské
Separačná úzkosť
Súťažte o 150 € na ošetrenie v Poliklinike Mlynská dolina
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Medulienka to teda neviem, ci med rozleptava sklovinu, ale viem, co v tele sposobuje rafinovany cukor. Ja len zasnem nad ignoranciou niektorych tychto prispevkov.
To si akože tie zuby nikdy neumývate? ja milujem med, ktorý rozleptáva zubnú sklovinu jedna radosť. No a čo? Existuje aj zubná kefka. Aj medzizubná niť.
Nema vyznam porovnavat krajiny na zdrave a nezdrave. Rafinovany cukor hlavne v kombinacii s mukou a palmarinom bol pliaga celej mojej generacie. Cim lepsie kolaciky, tym viac zubnych kazov. Cukor a biela muka pekne ulpievaju na zuboch a dasnach. Takze ak decka kolace aj vybehaju, v dospelosti ich caka umely chrup. Nie vzdy sa navyky z detstva podari udrzat na uzde dospelemu. Ten si ich nesie so sebou a kolace sa mu vybehat nechce, ak sa vozi v aute. Cukrovka, tucnota a vsetky zdravotne problemy s tym spojene nastupuju. Aj s neidustrialnaymi cukrami je treba opatrne- ovocne stavy a umele malinovky obsahuju kyselinu a pekne odvapania zuby. Takze radsej ovocie a pit hlavne cistu vodu. V tomto ohlade je clanok dost naivny. Autorka cukri vo velkom a chrumka kolaciky v zavetri a tesi sa, ze to dopraje aj svojim detom.
@Ahoj – davam lajk!
Na ZS som mala spoluziacku, co denne zjedla kvantum cukrikov, a ked isla k zubarovi, nemal s nou robotu. Tak isto mam vela znamych, ktori insie nepiju, len bublinkove vody a dzusy a su stihli. (nevravim, co maju v sebe/s telom, pretoze nie som lekar)
Myslim si, ze je to veeeelmi indvidualne a ziadny extrem nie je dobry
podla mna, niektore maminy to dost prehanaju. tiez preferujem domace maskrty,no svojim detom dam aj kinderko aj gumeneho macika. vsetko treba s mierou.
vybrali.sme.sk/submit.php
Velmi nepochopenie toho, preco je rafinovany cukor nezdravy a preco sa mu ludia vyhybaju. To, ci budu moje deti z neho „nafrcane“ mi je uplne ukradnute. Zaujimaju ma skor jeho skodlive ucinky na ludsky organizmus. Nie len, ze je navykovejsi ako kokain, ale tiez obera telo o mineraly, poskodzuje crevnu floru, oslabuje imunitu, krmi kandidozy atd.
U mojich deti neplati ani to, ze by hned prifrcali ked vidia niekoho so sladkostami. Napr. moja dcera ich ani nepozna, a aj ked videla kamaratku s cukrikmi, vobec ju to nezaujimalo, lebo ani nevedela co to je. Ked im nieco nedovolim, snazim sa im aj vysvetlit preco taketo veci nejeme. Rada im pripravujem doma vyrobene maskrty z ovocia a za pouzitia prirodnych sladidiel (a bez chemikalii) a veru si ich chvalili aj ti „cukrozruti“ 😉
mozes sa snazit kolko chces, v skolke ti ich aj tak „pokazia“
a ak nie skolka, tak okolie…
Ked si nedas pokazit, tak nepokazia
Úplný súhlas s KAT !!!!!!
Moj komentar sa stratil, povodne som napisala: „Ked si nedas pokazit, tak nepokazia
Dnes mi to tu nechce pisat akosi!! Tak este posledny raz: „Ked si nedas pokazit, tak nepokazia. Chodia aj do skoly aj do skolky a zatial mi nikto nic nekazi. Prave naopak. Ale je pravda, ze my nezijeme na Slovensku. Tu deti nemaju dovolene nosit do skoly sladkosti, co je vyhoda.
Kat a čo sú to tie „prírodné sladidlá “ ?
To nie je chémia ?
Rafinovaný cukor je čista sacharóza, tú máš predsa aj v mrkve no a ak maš kolač pripravený s rafinovaného cukru a iných zložiek, ktoré dodajú minerály, tak čo riešiš ? V čom je to škodlivé ?
Ako sledujem tieto snahy obmedziť alebo dokonca vylúčiť sladené napoje a potraviny tak nevychadzam z úžasu – prudký rast diabetes mellitus II typu / cukrovky ii typu / na Slovensku neexistuje, zato v zapadných štatoch ano a dava sa do súvisu s obezitou a nezdravým životným štýlom, hoci tam až fanaticky sú proti rafinovanému cukru.
Takže ? Čo je to za nezmysel nedovoliť deťom nosiť do školy sladkosti ? Aká je to výhoda ?
Zase uplna neznalost rozdielu medzi rafinovanym cukrom a prirodnymi cukrami. Rafinovany cukor je natolko spracovany a su z neho odstranene vsetky vyzivne latky, ze nie len ze telu nedodava nijake vyzivne latky, ale ich dokonca telu odobera. Navyse prispieva k zubnemu kazu (a dalsiemu radu zdravotnych problemov). Povedat, ze nedostatok cukru sposobuje cukrovku je take absurdne, ako povedat niekomu, ze dostal rakovinu, lebo nefajcil. (Navyse, cukrovka zavisi od mnozstva inych faktorov, nie len cukru).
Sladke chutove bunky vsak nemame len tak pre nic za nic a nastastie su tu prirodzene zdrave alternativy, ktore, takyto negativny vplyv na nase telo nemaju. My doma pouzivame „surovy“ med (ktory navyse obsahuje vitaminy, mineraly, aminokyseliny a enzymy) a 100 % javorovy syrup. Pokial viem ok su aj rozne melasy, stevia a xylitol (stevia a xylitol su cisto prirodne sladidla a napr. stevia ma 0 kalorii, neprispieva ku kandidozam a neovplyvnuje hladinu cukru v krvi, takze je velmi vhodna pre diabetikov). Zivot moze byt velmi sladky aj bez rafinovaneho cukru!
Kat, kde som napísal, že nedostatok cukru sposobuje cukrovku ?
Ako fajn, že používate javorový sirup – len ten obsahuje zase najviac sachorozu , surový med zase vo veľkom fruktozu a tá fruktoza zase nie je až taká nevinná, ak sa používa vo väčšom množstve, však Američania prave fruktozu v high fructose corn syrup podozrievali z obezity obyvateĺstva .
Xylitol nadúva nad 50 g , stevia je nekalorické a neobjemové sladidlo 300 x sladšie ako cukor ,dobré do kavy, čaju, ale nie do kolačov, kde potrebuješ objem, skús urobiť žltkovú polevu zo žltok a par desiatok mg stevie .No neurobíš. To, čo sa preda ako sladidlo na pečenie ma 1 % stevie a 99 % Eyrthritolu,/ podobná latka ako sorbitol / už to nie je bez kalorii a detto nadúva a ma laxatívne účinky nad určitú hranicu.Obávam sa, že keby Tebe diabetici prezradili s čím a ako pečú kolače …
Podstatné pre deti je sladké vybehať, ak sa budú napchavať javorovým sirupom a stltnú, tak darmo, že ten sirup má na rozdiel od rafinovaného cukru aj minerály.
O naduvani nic neviem, a HFCS by som do zdravych sladidiel rozhodne nemiesala, tomu sa zasadne vyhybame. Ide o to, co tieto cukry robia v ludskom tele, a aky vplyv maju na nase zdravie. Uvediem priklad, porovnanie cukru a medu:
Ludske telo rozklada potravu na glukozu, ktoru pouziva ako palivo. Cim komplexnejsie jedlo, tym viac namahy telo vynalozi na jeho rozklad. Cukor sa sklada z 50 % glukozy a 50% fruktozy (ovocneho cukru) a telo ho velmi lahko rozklada, co vedie k rapidnemu vzostupu glukozy v krvi. To, co telo nevyuzije, sa ulozi ako tuk. Med je tiez zlozeny vo vacsine z cukru, avsak iba 30% glukozy a menej ako 40% fruktozy. Dalej obsahuje 20% inych cukrov, mnohe z nich su komplexnejsie a dextrin, co je skrobova vlaknina. Telo preto musi vynalozit viac energie, aby ho premenilo na glukozu, co znamena, ze z neho ulozi ovela menej kalorii. Tu sa to ale nekonci. Med ma v sebe tiez stopove prvky a vitaminy. V prirode sa nerozklada, takze neobsahuje nijake konzervanty ani prisady. Med tiez navyse posobi ako lokalne antibiotikum, ma protizapalove vlastnosti a posilnuje imunitu (raf. cukor presne naopak). Takze pre mna volba jasna!
Oproti tomu sa cukor spaja s radom zdravotnych problemov, od spominanej cukrovky, cez obezitu, kandidozy, zubny kaz, oslabenie imunity az po rakovinu (to len par o ktorych viem).
Kat, rozumieš, čo si napísala ? Med priamo má glukozu a fruktozu, nemusí ju rozkladať ako sacharozu, 70 % jednoduchých cukrov ma okamžite organizmus k dispozícii – ak to človek nevyužije / dieťa nevybehá / je irelevantné, koľko ma dalších cukrov a koĺko dobrých látok, dieťa stlstne a z obezity potom vznika cukrovka II typu. Nie primarne z cukru. Naopak, ak aj má dieťa rafinovaný cukor v strave ale má dosť pohybu a ovocia s vitamínami a mineralnymi latkami – tak je zdravšie.Netreba mu javorový sirup , ono je to akurát o dosť drahšie. Podstata je v pohybe.Spáliť to, nech to nejde do tuku.Čo myslíš, prečo kedysi nebolo toĺko obeznych detí, hoci mamičky piekli koláče ?
Samozrejme z obyčajného /rafinovaného / cukru ? No lebo to decka vybehali.Hm
Aj pri vareni a stravovani je to o celkovej zmene mentality. Nesnazim sa robit recepty vytvorene na pecenie s cukrom s nejakymi cukrovymi nahradami. (Preto mi ani nenapadne robit nejaku zltkovu polevu, ani neviem velmi co sa tym mysli). Radsej robim zdrave recepty vytvorene so zdravsimi prisadami. Napr. mam super recept na cucoriedkove mafiny z kokosovej muky, medu, vajec, kokosoveho oleja, pr. do peciva, trochu mlieka, extrakt z vanilky a cucoriedky a su paradne, chutne a stavnate.
Orechové rezy zo žltkovou polevou. Mňam . To nepoznáš ?
http://www.mimibazar.sk/recept.php
PS: Este k tej cukrovke. Ci pripady na zapade narastaju, to neviem, ale vobec by ma to neprekvapilo. To, ze tu deti nemaju dovolene nostit do skoly sladkosti, neznamena, ze ich nejedia. Jedia a kazdodenne (cest vynimkam). By si bol prekvapeny, ako sa tu ludia stravuju a cim tu seba a svoje deti vykrmuju. Viem o jednej matke dvoch deti, co sa po 6 mesiacoch byvania v novom byte muza pytala, ze ako sa vlastne zapne ten sporak… Clovek sa zamysla, co ta rodina jedla tych 6 mesiacov…
No a preto sa pýtam, načo je dobrý zakaz sladkostí a sladených napojov v škole. Ano, v USA a zapadných krajinach majú epidemiu DM2 u detí – nie zo sladkostí, ale z obezity. My dávame deťom do školy sirupovú vodu a okrem ovocia, chleba alebo rožkov s niečím aj nejakú sladkosť, ale ak by to mala učiteĺka vylievať a vyhadzovať im sladkosti, tak akým pravom ? Ona to platí ? Ona ma nejaké dôkazy, že to deťom škodí ? Však to je čisto buzeracia a totalitné riešenie,horšie ako za komunistov. . Toto v tej krajine mimo Slovenska dobrovoĺne trpíte ? Toto u nas tuším chce Zmajkovičoá zo SMERu, len jej argumentacia je o ničom, lebo čo sa týka detí, DM2 u nich takmer nie je, na rozdiel od iných krajín.
http://www.sme.sk/c/7207379/zmajkovicova-chce-v-skolach-zakazat-automaty-so-sladkostami.html
Este k tej zapadnej kulture: Ano, epidemie su to vsetkeho mozneho, pretoze ako som uz spominala, ludia tu vo vseobecnosti ziju velmi nezdravo (co sa uz prenasa aj na Slovensko). Cukru tu popri inom konzumuju habadej – cukor sa uz v dnesnej dobe nachadza asi v kazdom spracovanom jedle, aj tam, kde by ho clovek zrovna necakal. Dnesny clovek skonzumuje niekolko nasobne viac cukru za den ako clovek pred 50 rokmi. Takze iniciativu zdravej skoly bez sladkosti nie len ze tu tolerujem, ale aj velmi silno vitam. Deti si do skoly nosia vodu a pokial sa prihodi, ze niektore prinieslo nieco, co nemalo, tak mu to odlozia a zase daju pri odchode domov. Velmi jednoduche. Ak chcu jest hluposti, mozu ich jest doma.
Cukor rozhodne nie je len o obezite. Pre mna je to najma rad negativnych vplyvov na ludske zdravie.
„Cukru tu popri inom konzumuju habadej – cukor sa uz v dnesnej dobe nachadza asi v kazdom spracovanom jedle, aj tam, kde by ho clovek zrovna necakal.“
Toto ma fascinuje. Budeme „buzerovať“ rodičov a deti, aby si nenosili do školy sladkosti, ale že pomaly nedostaneš v obchode normálne jedlo bez pridaného cukru (možno len ak by si ho s lupou hľadal a poctivo čítal tie miniatúrne písmenká v zložení každého jedného výrobku – ako hovoríš – vrátane tých, kde by si to vôbec nečakal), tak to nikoho netrápi.
A podobne je to s mnohými ďalšími vecami. Budeme sa tváriť, obmedzovať drobnosti ale systémové veľké veci pokojne necháme tak.
Podobne ma irituje pomerne nový zákon o údeninách. Dovoľujeme výrobcom aby pchali do potravín nezmyselné veci (typu cukor v slanine), ale zakazujeme celkom prirodzené zložky (dym v údeninách). To už nebude možné v EU kúpiť normálne vyúdené údené potraviny bez nutnosti porušovať zákon! „Zdravšie“ je napchať do toho chémiu?!
Viem, že som už odbehla od témy. Ospravedlňujem sa.
Naopak trapi – teda minimalne mna ano. Preto kupujem minimum spracovanych potravin a pokial take kupim, velmi dobre si rozmyslim, akeho vyrobcu podporim a co v tom vyrobku je. Kazdy sa moze rozhodnut, ako vyuzije svoju kupnu silu. Pokial ludia budu kupovat hluposti, budu sa v obchode predavat. Ak vyrobcovia uvidia, ze im vzrasta dopyt po zdravsich verziach vyrobkov, budu viac produkovat take. „Chemii“ v potravinach sa osobne takisto vyhybam.
Ospravedlňujem sa za nepresnosť. Nemala som na mysli, že to netrápi vôbec „nikoho“, teda napr. ani vás. Mala som na mysli tých, čo „tvoria pravidlá“. Napr. je mi ľúto zbytočných zákonov, ktoré sa tvária ako chránia spotrebiteľa, ale v skutočnosti mu cestu k zdravým výrobkom viac sťažujú ako uľahčujú.
Týka sa to všetkého. (Napr. aj zákon na ochranu nefajčiarov spôsobil, že nemôžem ísť po ulici aby som nedýchala cigaretový dym – do fajčiarskej reštaurácie by som nemusela vojsť, kto chce jesť a zároveň dýchať dym, môže sa rozhodnúť, ak takí nebudú, nebudú ani reštaurácie. Keď ich zakážeme zákonom, bude sa fajčiť na terasách pred reštauráciami a okoloidúci chodec si nepomôže. Podobných na hlavu postavených pravidiel je kopa.)
Na druhej strane – kúpna sila je jedna vec, ale koho má napadnúť, aby študoval napr. zloženie slaniny? Akosi som vždy logicky predpokladala, že je to slanina a nie „výrobok zo slaniny (aspoň dúfam), cukru a kopy chemikálií“ (aj tá vôňa údeniny je tam pridaná ako umelá aróma). A proti tomu zákony nie sú. Ale proti tradičnému údeniu áno. :-/
[Netvrdím, že sa doma živíme slaninou. Napadla mi ako príklad, lebo ma nedávno šokovalo, keď som si kdesi prečítala, že sa aj do slaniny pridáva cukor. To som dovtedy fakt netušila. A krátko na to správa o zákaze tradičného údenia.]
Neviem, či má každý (každá mama) čas a silu a chuť a niekedy ani schopnosti – čítať si pri každom výrobku, ktorý vložím do košíka zloženie, rozumieť tomu a hľadať taký, ktorý neobsahuje zbytočnosti…
A ešte jedna poznámka (dnes som nejaká znechutená):
„Ak vyrobcovia uvidia, ze im vzrasta dopyt po zdravsich verziach vyrobkov, budu viac produkovat take. “
V poslednom čase mám skôr pocit, že – keď vplyvní výrobcovia vidia väčší dopyt po normálnych výrobkoch, než po tých ich šmejdoch, zariadia, aby tie konkurenčné boli (pod zámienkou zdravia) zakázané, alebo aspoň znevýhodnené zákonom.
Ale to už som asi riadne off-topic. Pardon.