Uspávanie je investícia

Mária Kohutiarová 3

Uspávanie je jedna veľmi dôležitá fáza dňa. Práve v týchto okamihoch, kedy hraničí deň s nocou, potrebuje dieťa cítiť istotu, láskavosť, pokoj, prijatie, trpezlivosť…

Ak to má zo strany rodiča pri zaspávaní, je isté, že to veľmi posilňuje ich vzájomný vzťah aj do budúcnosti.

Thinkstock

Prečo dieťa plače?

Podľa vedcov, zaoberajúcich sa vzťahovou väzbou medzi rodičmi a deťmi, dieťa neplače hocikedy a len tak: je to dlho jeho jediný spôsob, ako prejaviť deficit niečoho či potrebu po niečom. A tak si pýta jesť, piť, čistú plienku, hlási bolesť – ale rovnako aj obavy či túžbu po prítomnosti milovanej osoby, a to zvlášť večer, keď chce v pokoji a v objatí zaspať.

Dieťa ponechané samo v plači je vystavené množstvu nepríjemných emócií: bezmocnosti, úzkosti, strachu, beznádeji…  Keby vedelo rozprávať, zakričalo by: „Mama, ja ťa potrebujem, máš ma rada? Je mi smutno, neviem takto zaspať!“ Záleží od povahy a vytrvalosti, koľko vydrží plakať a kedy vysilené zaspí – ale určite by takto zaspať nechcel ani nik z nás dospelých.

Plač je o inštinkte

Isté je, že dieťa neplače večer v posteli z trucu, je to jeho vrodený inštinkt, ktorým privoláva bezpečnosť rodičov, lebo samo si pocit bezpečnosti, prijatia a nehy vytvoriť nevie. Nech nás to akoľkovek stojí námahu, plač dieťaťa vždy niečo znamená…

Podľa prof. Haštu je „bezpečná väzba“ u dieťaťa istotou, že sa v stresových situáciách, ktoré nevie zvládať, môže akýmkoľvek impulzom obrátiť na rodičov, ktorí mu dajú emočnú a praktickú podporu.

Takéto správanie očakáva dieťa v prvom rade od svojej matky, ktorá je pre neho zdrojom jemnocitu. Ak teda tvrdíme, že dieťa milujeme, ak dodržiavame všetky rituály pred spaním, ale potom necháme dieťa vyplakať – otázka znie: aký má všetka tá aktivita predtým zmysel?

Podľa amerického pediatra. Dr. Searsa sa spánok dieťaťu nedá vnútiť násilnými technikami a spôsobmi: jediné, čo sa tým „získa“, je strata citlivosti rodiča na potreby dieťaťa a oslabenie ich vzájomného puta. Ako by ste sa cítili v koži dieťaťa, ktoré volá svojich rodičov a oni neprídu, alebo len na chvíľu?

Thinkstock

Čo urobiť, aby zaspalo?

Jednou z najodporúčanejších techník zaspávania je napriek mnohým výhradám z tej či onej strany podľa vedcov dojčenie. Druhou, nasledujúcou v tesnom závese, je nosenie detí v šatke alebo v babyvaku – výskumy potvrdili, že deti, ktoré boli nosené aspoň tri hodiny cez deň, zaspávali oveľa pokojnejšie, ako iné.

Dieťa treba dávať spať v rovnakom čase a použiť všetky príjemné rituály na upokojenie a upevnenie citovej väzby. Deti by sa mali naučiť uspávať aj otcovia.

A nakoniec: treba dať pozor, aby sme dieťa nepoložili príliš skoro v prvej, ľahkej fáze spánku: pre optickú istotu, že dieťa spí už tvrdo, stačí pohľad na uvoľnené končatiny a nehybnú tváričku.

Potrebuje nás

Zaujímavé je, že po rokoch industrializácie a teórie oddelených izieb detí a rodičov od ich raného veku prichádzajú vedci s opätovným zistením, že dieťa potrebuje spať – s rodičmi.

Jednoducho každé bäbätko sa narodilo s tým, že len plač je jeho jediným signálom nepohody či strachu a jediný, kto ho môže utíšiť, sú jeho rodičia, jeho prví a dlho jediní ochrancovia.

Napriek strachu, že sa deti spiace s rodičmi nebudú vedieť včas odlúčiť od rodičovskej spálne a náručia a že budú nesamostatné, výskum a roky sledovania hovoria presný opak: práve takéto deti, ktoré získali silnú istotu v rodičovskom prijatí a láske aj v podobe nočného spoločného spania, sú nezávislejšie, odvážnejšie, otvorenejšie pre svet – pretože majú za sebou pevné citové zázemie.

Dokonca výskum potvrdil, že popôrodné depresie bývajú spôsobené odoberaním dieťaťa matke v nemocnici alebo doma v detskej izbe. Spanie s rodičom je jednou z prevencií SIDS-u – čo potvrdzujú kultúry, kde spanie s deťmi zaručuje nulový výskyt tejto problematiky.

Podľa výskumu Strediska mentálneho zdravia v Londýne by rodičia mali spávať s deťmi až do piatich rokov. Odlúčenie detí od rodičov na noc totiž spôsobuje úzkosť a zvyšuje hladinu stresových hormónov. Dokonca existuje téza prepojenia niektorých telesných ochorení v neskoršom veku dieťaťa s faktom, že spávalo od raného veku v osobitnej izbe bez rodičov.

Čas na uspávanie je investícia.

Spánok je potrebný pre naše dieťa ako soľ – a nielen pre jeho zdravý telesný rast. Na nás ostáva, čo považujeme pre dieťa potrebné, do čoho investujeme – a tým je aj čas jeho uspávania. Možno je toto impulz na zamyslenie a na odvahu vydržať: lebo pri každej hypotéke sa človek zadĺží a niečo ho to stojí. Ak sme teda dostali dieťa, investujme aj do jeho budúcnosti čas a lásku – aj pri zaspávaní.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (44 hlasov, priemerne: 4,30 z 5)
Loading...
Author image

Mária Kohutiarová

články autora...

Komentáre k článku

  1. Moja zaspi iba so mnou v posteli, a zacina to byt teda pekny problem, pretoze si musim cez den s nou stale lahat do postele, cize nicmocneporobim kym spi…. Snazim sa ju uz naucit aj v postielke ale zatial mrane, vzdy velke place su Redface

    1. A skušala si napriklad ukludňujucu hudbu? šum mora? svetielka? veď pre detičky existuje plno takýchto hračiek ktoré im večer aj pomožu zaspať, my použivame z pexi ukludňujucu korytnačku, tá ma večer nádherne svetielko, aj prijemnu hudbu. čo ja viem tak plno mamiečiek využíva uspavačiky

  2. Vsetko s mierou a rozvahou. V chudobnych krajinach sa spi, sulozi aj rodi v jednej izbe, aj v posteli. Tazko toto pokladat za normu hodnu nasledovania. Vyuzite detsku postielku, ak ju mate Big Grins

Pridaj komentár