Majú mať režim?

Keď ich prinesieme z pôrodnice, prvé týždne by mali – a asi väčšina to tak aj robí – spať takmer celé dni.

Čoskoro však už aj z tohto klbka v perinke vykúka človiečik, ktorý má svoju povahu, maniere, trávenie – a tak sa mama musí pýtať: urobiť dieťatku režim? Ak áno, odkedy?

Mnohé mamy len beznádejne vzdychnú: riešiť režim nedokážu ani teraz, keď ich ratolesti dávno presiahli nielen bábätkovský, ale aj batoľací vek. Dá sa to teda alebo nie? Existujú deti, ktoré sú jednoducho „neupratateľné“ do nejakých časových harmonogramov a pravidiel?

Náročný prvý rok

Faktom je, že prvý rok dieťatka je veľmi náročný na zavedenie režimu už aj preto, lebo každému drobčekovi inak „chutí“ spať čo do dĺžky a intervalov – a tak už skoro narastajú aj medzi dvoma rovnako starými deťmi (alebo aj v porovnaní medzi súrodencami) neskutočné rozdiely.

Jedno už spí len raz a má len 7 mesiacov, druhé spí spokojne 2x za deň, dobre, dlho a večer v pohode zalezie do hajan v slušnom čase o dvadsiatej… a má už 15 mesiacov. Nadôvažok stále sa posúvajúci počet, dĺžka a čas spania veľmi nenahrávajú tomu, žeby mal nejaký harmonogram existovať.

	Prečítajte si tiež: Od anarchie k režimu alebo ako to s bábätkami chodí

 

Individualitu dieťaťa je potrebné rešpektovať

– rovnako, ako jeho potrebu spánku a pohybu, ktorá je u každého dieťaťa iná. Rozhodne však je otázkou, do akej miery nechať dieťa robiť si „čo chce“, ak je zjavné, že dieťa do troch rokov potrebuje toho spánku podstatne viac, ako dospelý.

Dieťa potrebuje aj pre svoj normálny, zdravý vývoj mať určité hranice, poznať pravidelné činnosti a ich čas, ktoré ho vedú k istote, že je všetko tak, ako má byť.

Ak ponecháme dieťa celkom samo na seba, pletieme si ako rodičia bič predovšetkým sami na seba: bez určitého režimu a jeho dodržiavania je v rodine chaos, kedy rodičia často už padajú na hubu a deti ešte sú v skvelej kondičke…

 

Spánok

Už vtedy, keď prinesieme dieťatko z pôrodnice, je dobré si všimnúť, aký systém bdenia a spania má – predovšetkým to hraničné vstávanie ráno a uspávanie večer.

Málokedy sa stane,  že sa tento čas mení neskorším vekom: ak máte dieťa ranostaja, počítajte s tým, že také bude aj vo veku 5 mesiacov, rok aj 10 rokov, pričom je samozrejmé, že dieťa do istej miery kopíruje systém fungovania rodiny. To isté platí o večernom ukladaní, ktoré nám jasne naznačí, kedy bude dieťa zvyknuté zaspávať na nočné spanie.

Toto sú prvé dva oporné body, vďaka ktorým môžeme začať budovať režim.

Prechádzka, večerné kúpanie, čítanie

Ďalším záchytným bodom je čas prechádzky (samozrejme počas rastu upravovaný podľa spánku) a neskôr čas raňajok, desiaty, obedu, olovrantu a večere.

Rovnako to platí o večernom kúpaní a čítaní. Všetky tieto činnosti „prevádzkované“ v približne rovnakom čase učia dieťa, že existuje nejaký poriadok a ono si „vie“ upratať v hlavičke, čo sa kedy bude diať.

 

Pomôžte dieťaťu mať svoje hranice

V každom prípade platí: režim malého dieťaťa nebude (a ani nemá a dho nebude) vždy korešpondovať s tým vašim. To znamená, že rodičia majú byť tí, ktorí sú dlhšie cez deň hore, nie deti!

Výnimky v podobe cestovania či nejakých osláv sú povolené a normálne – ak nie sú príliš často. Ale nemá byť pravidlom, že režim dieťaťa má byť nijaký alebo celkom narúšajúci chod rodiny. Vidieť batoľa, ktoré ešte hodinu pred polnocou štvornožkuje po byte, to už je moc.

Je to o nás rodičoch

Úlohou rodiča je pomôcť dieťaťu mať určité hranice a poriadok aj v jeho malom svete a pomaly ho pripravovať na prechod do riadneho systému rodiny.

Hoci mnohé mamy hovoria, že ide o násilný akt, nie je to tak: dieťa nerozumie tomu, čo je pre neho dobré, na to je tu predsa rodič. Ak je zodpovedený zaň v láske a prijímaní, ide o pomoc pre dieťa, aby bolo samo vyrovnanejšie, pokojnejšie, istejšie – čo sa určite prenesie aj na jeho mamu. 

Vždy existuje aj pri rešpektovaní jedinečnosti dieťaťa spôsob, ako režim dieťaťa nastaviť – a mnohé skúsenosti mám dávajú dennému harmonogramu za pravdu. Nakoniec: aj toto je spôsob, ako naučiť dieťa mať poriadok v činnostiach a vo veciach, a ak sa to nenaučí od malička a od nás, od koho?