Ako pôsobí reč dospelých na vývin reči detí

Mária Kopčíková 0

V poslednom období som sa viac razy stretla v našej ambulancii, ale pri bežných rozhovoroch s rodičmi malých detí s tým, že dieťatko 2 – 3 ročné málo rozpráva. Prípadne sa rodičia pýtali na možný oneskorený vývin reči.

V rozhovoroch sme sa často dopracovali k tomu, že rodičia síce majú vedomosť, koľko slov by dieťa malo v akom veku používať, koľkým by malo rozumieť, no reálne s dieťaťom hovoria málo. Príde im to divné, nepatričné, nepotrebné – nejako extra sa na vývin reči zameriavať a nejako ho podporovať.

Poďme sa teda pozrieť na to, čo hovoria teórie a ako my rodičia môžeme ovplyvniť vývin reči u našich detí.

Teórie o vývine detskej reči nie sú jednotné,

no zhodujú sa na kľúčových prvých troch rokoch života dieťaťa. Dieťa je sociálna bytosť od narodenia, lebo sa rodí do sveta ľudí a bez nich by hneď zahynula, keďže nemá žiadne vrodené biologické mechanizmy, zabezpečujúce prežitie.

Dieťa nevyhnutne na prežitie potrebuje dospelého, ale nevie naňho vplývať.  Prvý objekt, ktorý dokáže vnímať, je ľudská tvár. Už okolo 4. – 6. týždňa sa u bábätka objavuje sústredená reakcia na sluchové a zrakové podnety, čo vedie k zmene chaotických pohybových reakcií na prvé akty správania.

Najlepším objektom je pre dieťa tvár dospelého – je to prvý komunikačný akt dieťaťa, že o tvár dospelého javí záujem. Od neho sa potom odvíja potreba sociálnej komunikácie, keďže uspokojovanie akýchkoľvek potrieb je možné výlučne prostredníctvom dospelého.

Začína fungovať diáda dieťa a matka, ktorá sa „rozpadne“ až na konci prvého roka, keď sa dieťa osamostatní vďaka vzniku chôdze a reči. V tejto diáde sa prejavuje bezprostredná emočná komunikácia.

Okolo 5. – 6. mesiaca nastáva posun vo vývine, ktorý súvisí s vývinom uchopovania. Tento posun „zapríčiňuje“ dospelý a vzniká ako spoločná činnosť dieťaťa s dospelým. B. D. Eľkonin upozorňuje, že úloha dospelého nie je v tom, aby prispôsoboval úkony dieťaťa vlastnostiam vecí, ale aby ich inicioval, vytváral pre ne „skúšobný priestor“ a poskytoval dieťaťu vzory, ako s vecami zaobchádzať. 

Prečítajte si tiež: Ako sa vyvíja jemná motorika dieťaťa?

Bez toho, že dieťa najprv pochopí význam úkonu v bežných denných situáciách (lyžica je na jedlo, tričko je na oblečenie, kefka je na čistenie zúbkov), by malo problém zvládnuť operacionálno-technickú stránku (najesť sa s lyžicou, vyčistiť si zuby).

Komunikácia ku koncu prvého roka

Potrebe dieťaťa komunikovať už nepostačujú obmedzené neverbálne možnosti, gestá, objavujú sa prvé hovorené slová. Dieťa už dokáže manipulovať dvomi predmetmi naraz (kocky vložiť do vedierka) a zisťuje, čo sa s vecami dá robiť.

Bezprostrednú emočnú komunikáciu v diáde s matkou (opatrovateľom) vystrieda obdobie prudkého intelektového vývinu.

Pribúdanie slov v aktívnej slovnej zásobe (ktoré dieťa používa) a rozširujúci sa okruh slov, ktorým dieťa rozumie, vyžadujú od dieťaťa schopnosť fonematickej diferenciácie (sluchové rozlišovanie hlások). Dieťa sa aktívne orientuje na zvukovú stránku reči, čo v druhom a treťom roku života otvára cestu pre gramatický vývin reči.

Ak v hrách a bežných denných úkonoch rodičia komentujú kto – komu – čím – ako – čo robí, dieťa mapuje reč dospelého a všíma si meniace sa tvary a koncovky slov.

Podľa Eľkonina si dieťa osvojuje reč ako špecifický predmet, tak ako si osvojí používanie iných nástrojov (farbičky, pohárik). Preto reč tak nesmierne ovplyvňuje vývin ostatných psychických funkcií – vnímania, pamäti, pozornosti, myslenia.

Význam reči opatrovateľa na vývin reči dieťaťa

Reč mamy, prípadne iného komunikačného partnera dieťaťa, sa obvykle vyznačuje istou , resp. špecifickým tónom, melódiou, jazykom, gramatikou … Toto všetko dieťa pozoruje, načúva a postupne má tendenciu opakovať.

Dospelý obvykle prináša v reči aj: 

  • časovanie podporujúce výmenu rolí – vystihuje okamihy, keď sa dieťaťu prihovára a necháva priestor na jeho reakcie; je to zárodok budúcej konverzácie (raz ja, raz ty).
  • modelovanie – dospelý ukáže, „namodeluje“ dieťaťu správanie alebo úkon s cieľom, aby ho dieťa po ňom zopakovalo.
  • predlžovanie a rozširovanie výpovedí detí – dospelý preformuluje výpoveď dieťaťa do gramaticky správnej a obsahovo rozšírenej vety.

Nesmieme zabudnúť ani na kľúčovú úlohu spoločnej pozornosti a spoločnej činnosti, keď sa matka/opatrovateľ a dieťa zamerajú na jeden predmet či aktivitu (je jedno, či je to hrkálka v čase, keď dieťa ešte len hrkúta alebo leporelo, keď už je väčšie).  V týchto komunikačných situáciách odborníci nachádzajú počiatky vývinu reči ako vedomej formy komunikácie.

Je teda zrejmé, že komunikácia s dieťaťom od jeho najútlejšieho veku je pre jeho budúci vývin reči nesmierne dôležitá. V zásade platí, že čím viac sa budete s dieťaťom rozprávať, tým lepšie. Aby však táto komunikácia bola efektívna, musí sa vám podariť dialóg J 

K téme máme aj viacej: Ako sa rozprávať s deťmi a podporiť ich rečový vývin?

Nemá význam, aby ste dieťa nechali na seba niečo bľabotať a len mu budete neprítomne, pozerajúc do mobilu pritakávať hmmm, hmmm. Na druhej strane ani monológ dospelého nie je prínosom, keď nenechá dieťaťu prestávku, aby sa aj ono mohlo zapojiť. Ak dieťa nepočúvate, nereagujete naň, vaše rozprávanie je potom akoby zvuk v pozadí, ako rádio, ktoré nikto nepočúva.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (3 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Author image

Mária Kopčíková

články autora...

Pridaj komentár