ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk
Internet.sk
ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk
sobota 18.11.2017 | meniny má Eugen  
Detská rečDetská reč

Ako sa rozprávať s deťmi a podporiť ich rečový vývin?

 Mária Kopčíková   08.11.2017   0

Rozprávať sa s dieťaťom od jeho najútlejšieho veku je pre budúci vývin reči nesmierne dôležité. Čím viac sa budete s dieťaťom rozprávať, tým lepšie. Aby však táto komunikácia bola efektívna, musí sa vám podariť dialóg J

Shutterstock

 

Nie je žiaduce, aby ste dieťa nechali na seba niečo bľabotať a len mu neprítomne pritakávali hmmm, hmmm. Na druhej strane ani monológ z vašej strany nie je na osoh, keď nenechá dieťaťu prestávku, aby sa aj ono mohlo zapojiť. Ak dieťa nepočúvate, nereagujete naň, vaše rozprávanie je potom akoby zvuk v pozadí, ako rádio, ktoré nikto nepočúva.

Dieťa si uvedomí, že s ním skutočne nehovoríte,  že je vám jedno, či vám rozumie a či vás počúva a prestane sa snažiť.

Rozprávajte sa s dieťaťom naozaj

Pomôžete mu tým rozšíriť slovnú zásobu, rozšíriť o výrazy, ktoré sa vzťahujú k myšlienkam, či veciam v tej chvíli, keď ich potrebuje.

Skúste si predstaviť, že sa dieťa snaží dotiahnuť krhlu k záhonu a popolievať kvety. Zjavne potrebuje fyzickú pomoc, pretože samo nevládze krhlu uniesť, utiahnuť. Túto situáciu môžete využiť aj ako jazykovú lekciu.

Shutterstock

 

Ak dieťaťu len poviete: „Ukáž, pomôžem ti“, nenaučí sa nič nové. Ak mu však poviete: „Môžem ti pomôcť odniesť tú krhlu s vodou? Pre teba je asi príliš ťažká“, ponúkate dieťaťu viacero jazykových myšlienok. Dieťa si pravdepodobne neuvedomovalo, že nie je schopné s krhlou pohnúť, pretože „je príliš ťažká“.

Obohatili ste slovník dieťaťa o výraz „ťažká“, ktorý popisuje myšlienku, ktorú dieťa zrejme malo, ale nevedelo ju vyjadriť, pomenovať. 

Prečítajte si aj: Ako pôsobí reč dospelých na vývin reči detí

Rozširujte slovnú zásobu dieťaťa, ponúkajte nové myšlienky

Toto vyššie uvedené môžete praktizovať hocikedy. Podáte mu niečo, lebo ste „vyšší“, odoberiete mu z kefky pastu, pretože si jej tam dalo „príliš veľa“, odložíte jedny jeho tepláčiky, pretože sú mu „priveľmi malé“.

Rovnako môžete pomáhať slovami, ktoré označujú farby, tvary alebo čísla. Keď dieťa podáva napr. kocky pri stavbe veže, poviete: „teraz si vybral modrú, a teraz si mi podal červenú“. Ak máte kocky nielen v základných farbách, rozširujete poznanie dieťaťa v tomto smere, keď pomenúvate rôzne farby.

Shutterstock

 

Hry dieťaťa tiež vytvárajú priestor na zásobovanie novými slovami. Ak príde vaše dieťa natiahnuté do otcovho svetra a topánok a povie, že „ono je ocko“ (pretože vie, že otec nosí tento sveter a tieto topánky), môžete sa ho spýtať napr.: „A kam ide ocko? Ide do práce alebo na prechádzku?“ Označujete dve miesta, kam by otec mohol ísť a dávate priestor na to, aby sa dieťa pri hre zamyslelo a rozvíjalo ju ďalej.

Keď dieťatko pribehne a oznámi: „Bum, bolí“ a ukazuje na lakeť, namiesto obligátneho pofúkania a vety: „nič to nie je“, môžete zareagovať aj takto: „Udrel si sa do lakťa? Vidím, máš tam červený fliačik. Nie je to také zlé, ani to nie je odreté. Pofúkam ti to a hneď to bude bolieť menej.“

Takto môžete reagovať takmer vždy – ak budete dieťa počúvať sústredene. Pri takto vedených dialógoch sa dieťa rýchlo naučí podstatné mená, ktoré označujú veci, prídavné mená, ktoré ich opisujú a slovesá, ktoré určujú, čo veci robia.

Kúzelné „prečo?“

V troch rokoch dieťa potrebuje poznať čoraz viac slov. Tie získava nekonečnými otázkami „prečo?“, z ktorých rodičov často bolí hlava a niekedy aj na ne nevedia odpovedať.

Shutterstock

 

Otázky typu „prečo?“ sú znakom vyspievania dieťatka. Netreba sa ich báť a ani netreba mať potrebu vedieť na každú otázku odpovedať („na túto otázku nepoznám ani ja odpoveď, ale spýtame sa mamičky/pozrieme sa do knižky/skúsime vygoogliť“).

Majte na pamäti, že ak dieťa začne otázkou „prečo?“, možno ani nečaká konkrétnu odpoveď, ale môže to v danej chvíli byť len nástroj na udržanie vaše pozornosti.

Niekedy sa dieťa spýta tak, že mu reálne nemôžete odpovedať: „prečo je sova?“. Nemá význam hovoriť: „neviem, čo tým myslíš, čo sa vlastne pýtaš?“ Dieťa to ani samo nemusí vedieť. Namiesto to radšej reagujte asi takto: „Ja síce presne neviem, na čo sa pýtaš, čo chceš vedieť, ale poďme sa porozprávať o sovách a uvidíme, či nájdeme odpoveď na tvoju otázku. Pozri, v tejto knihe je veľa fotiek sov.“ 

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 4.7 z 5. Celkom 6 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
O AUTOROVI

Mária Kopčíková

Povolaním som psychologička a psychológií sa aj venujem vo svojej praxi v CPR KVAPKA.  Ako lektorka kurzov sa s rodičmi stretávam pred pôrodom, v podpore dojčenia, či príprave detí na školu. Prinášam témy, ktoré mi v praxi pripadajú dôležité. 
Komentáre k článku

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





Najčítanejšie

Náš TIP
Komentáre k článku

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised