Detská rečDetská reč

Škodí deťom maznavá reč?

 Gréta Čierna   13.10.2019   3

Pokiaľ ide o výchovu, mám taký rečový problémiček. Odkedy sa mi narodili deti, rozprávam na ne maznavo.

shutterstock

 

Môj muž tomu hovorí „mazníš sa“ a prejavuje sa to neprirodzenými zdrobneninami, prapodivnými prezývkami a uši trhajúcim zaťahovaním. Tiež sa vám to stáva?

Maznavo od pôrodnej sály

Rozprávať maznavo na deti som začala v momente, keď mi to staršie ukázali na pôrodnej sále, a ja som naň s láskou prehovorila:

„Ty si ale krásavička, zlatúšik malilinký.“

Priam vidím, ako na mňa zdesene pozrela a prvý raz prevrátila oči. Že čo za trápna osoba je toto? Do odchodu z pôrodnice som svoju maznavú reč vyšperkovala do takej miery, že som na úbohé bábätko nebola schopná prehovoriť normálnym slovom.

Ňuňkala som, mraučala, volala som ju najsmiešnejšími menami, proste ako šťastná zamilovaná matka. Možno aj preto ma zarážalo, že kolegyňa z vedľajšej postele oslovovala svoje dieťa:

„No tak, Peter, čo sa deje, prečo zasa plačeš?“

Uf, ako na vrátnika, nie na trojdňového syna, išlo mi hlavou.

Maznavosť som za pol roka materstva vycepovala tak kvalitne, že som bežnú reč takmer nepoužívala. Načo aj! Namiesto štandardného oslovenia menom som dcére hovorila:

„Kristínka malinká, maminkina žabinka!“

Dieťa si zvyklo, nevravím.

 Prečítajte si aj: Kedy má už rozprávať? 7 otázok pre logopédku

 

Ale ľudia sa po mne prekvapene obzerali, niektorí sa aj zasmiali, ale mne to bolo jedno. Veď dieťa je malé, rozkošné a nekonfliktné len raz. V puberte bude skôr ticho a trieskanie dverami, tak kedy, ak nie kým je v kočíku, sa s ňou budem maznať?“

Muži TO neznášajú

Až si ma raz vypočula kamarátka a potom ma ako správna študovaná učiteľka slovenčiny upozornila, že maznavá reč a umelé zaťahovanie dieťaťu škodí. Brzdí rozvoj mozgu, slovnú zásobu, ničí intelekt a zdravý náhľad na svet.

Obľúbený materský plurál (kakali sme, varili sme polievočku, máme už tri zúbky) zas dokáže dokonale položiť spokojné manželské spolužitie.

Muž vedľa seba chce mať ženu, ktorá si aj popri materských povinnostiach nájde čas na inteligentný rozhovor a zostane tou vtipnou, rozumnou a inšpiratívnou bytosťou, ktorú si kedysi zobral.

Čo si asi môže myslieť, keď sa doma premáva v teplákoch s mastnou hlavou a mraučí na batoľa:

„No čo, lásočka, budeme papinkať mrkvinku a brokoličku?“

Možno som si s materstvom nedokázala uchovať aj sexi zjav intelektuálky, a vtip aktuálne nedokážem pochopiť, nieto ešte povedať, ale rozviesť sa nechcem.

shutterstock

 

Pýtam sa preto muža:

„Počuj, vadí ti, keď na malú hovorím maznavo? Že vraj to chlapi neznášajú.“

„Tým sa netráp,“ vraví muž, ani nezdvihne zrak od novín. „Ja ťa ani nepočúvam.“

Normálne či cez čiaru?

Odľahlo mi. O problém menej. Ale predsa vo mne začal hlodať červík materských obáv. Môžem tým dieťaťu uškodiť?

Nuž, nie som žiadny psychológ, pedagóg, ornitológ ani bábätkológ, ale čo urobí matka, keď má strach? Prečíta si, na čo prišli americkí vedci! Tí sa problematike maznavej reči rozchádzajú.

Jedni tvrdia, že naozaj dopomáha k zakrpateniu slovnej zásoby a tvorivosti, možno aj k depresii a obezite. Iní naopak vyzdvihujú matky, ktoré sa nehanbia na celú samošku zvolať: „Celú plienočku nám precikal, ten náš anjeliček Bertíček!“

Ide o to, že bábätká ešte nerozumejú tomu, čo im mama hovorí (inak by sa v kočíku najskôr prepadli od hanby), ale rozoznávajú nežný materinský tón. A práve maznavá reč a láskavý hlas ich upokojuje, pripomína im, že matka je nablízku, a maznanie tak pomáha rozvíjať citový vzťah medzi mamou a dieťaťom.

Hoci nie som odborník, priznávam, že slová a tón plný citu zo mňa ide pri pohľade na bezbranné očičká a malilinké prstíky sám.

 Prečítajte si aj: 12 tipov na rozvíjanie reči

 

Spôsob, akým hovoríme, je pritom len prirodzeným neverbálnym prejavom toho, čo potrebujeme dať vedieť človeku vedľa nás.

S milovanou osobou stíšime hlas, aby to, čo si vravíme, nepočul nikto iný. Na piatkovom záťahu nás s partiou kamošiek zas počuť na celú kaviareň, lebo ticho a sranda nejdú dohromady.

Tak to príroda vymyslela aj pri deťoch. Rozprávame a maznáme sa, používame zdrobneniny, trápne prezývky a ňuňkovanie, aby dieťa od prvého slova počulo, že mama je doňho totálne buchnutá. Že je milované a v bezpečí.

Ale nech sa Bertík nebojí, keď ho v pätnástich načapeme, ako behá poza školu. To už žiadne ňuňuňu nebude, kamarát!

Neberte nám maznanie

Napriek mojim pár pokusom som to vzdala, a kým nešli deti do škôlky, rozprávala som maznavo v jednom kuse. A bolo mi jedno, keď sa ľudia čudne pozerali. Čo majú čo načúvať, o čom sa s deťmi bavím.

shutterstock

 

Čím viac rozprávali (a že sa im od roka ústa nezatvorili), tým menej bolo treba ňuňkať, a to viac som hovorila normálnym hlasom a používala bežné slová.

Moja kamoška, strohá slovenčinárka, odchovala tri deti na štandardnej reči bez ňuňu a zdrobnenín. A decká dodnes neznášajú fyzický kontakt, nechcú rodičov držať za ruku a odmietajú mať v posteli plyšákov. Asi nedostatok citovej výchovy a maznavej reči, hovorí moje pedagogické ja

Každé mamičkovské fórum vám potvrdí, že materstvo je vec prirodzená a netreba veci toľko riešiť.

Takže ak vám pri pohľade do perinky neprichádza na um definícia teórie relativity ale len zajačik, bambuľka či tučniačik, tak to v sebe neduste. Na filozofovanie a rozumné reči bude dosť času v puberte.

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 4.4 z 5. Celkom 11 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
Najčítanejšie
Komentáre k článku
Mirmir napísané 16.04.2020 23:49

Skúšala som to aj normálne a dopadlo to strašne. Máme knihu s obrázkami o kravičke. Ako správna matka listujem v knihe, ukazuje dieťaťu obrázky a hovorím : krava kreslí, krava stavia kocky, krava šoféruje auto - že už teraz to zni strašne? len počkajte... pokračujem - také červené auto mám aj mama. Toto moje vysvetľovanie počúva aj polovička a za chvíľu už sedí pri mne a pozerá čo to toho nášho malého učím. A ja pokračujem: krava šoféruje auto...na to polovička hovorí: to musí byť krava s poriadnymi vemenami aby mala také auto a musí dobre dojiť. A ja na neho len pozerám a rozmýšľam prečo som malému pred chvíľou povedala že aj mama má také auto. :-D Nakoniec som sa radšej vrátila od kravy ku kravičke aby ten môj drobec jedného dňa v najnevhodnejšej chvíli nepovedal: aha mami tam je také auto ako mala tá krava (čo dobre dojí).

devce napísané 21.10.2019 20:53

..tiež sa mi občas podaria také perly, ako keď minule preletelo éterom "papuškať" a ja som sa toho až sama zľakla big green

..naproti tomu sa mi zas podaril už aj opačný extrém - v rozhovore s kamarátkou som počúvajúc, čo mi to vychádza z úst usúdila, že zdrobnenín je akosi priveľa a plánované "pyštek" vyšlo von napochytre oddrobnené... to sa zas až zľakla kamarátka big green

..myslím, že článok je perfektný.. možno si to vzťahujem na seba, ale ja som to pochopila, že tu nejde ani tak o mraučanie, pískanie a kňučanie, skôr o používanie rétoricky čistých, zato gramaticky nie celkom korektných tvarov a formulácií zwinker ..a v tom ani je problém vidieť rozhodne nechcem.. smile

Katja napísané 17.10.2019 11:22

Nuž mily článok, ale...

Osobne si myslím, že zdrobneniny pri deťoch sú ok, ale tie mraučania, ktorým nerozumie ani to dieťa sú cez čiaru...

Nemraučala som ani pri jednom a skutočne nemajú problém prejaviť emócie...

Poznám však deti umraučaných matiek a veru mali problém s normálnou rečou a dokonca i problém s tým, že im nerozumeli napríklad kolegovia v maminej práci, lebo tu ich domácu ukňučanú reč nepoznali.

Za mňa - to, že som zamilovaná do vlastného dieťaťa sa dá prejaviť aj iným spôsobom ako umazlenou a ukňúranou rečou, ktorá sama o sebe pôsobí ako rečová vada...

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





Náš TIP
Komentáre k článku
Mirmir napísané 16.04.2020 23:49

Skúšala som to aj normálne a dopadlo to strašne. Máme knihu s obrázkami o kravičke. Ako správna matka listujem v knihe, ukazuje dieťaťu obrázky a hovorím : krava kreslí, krava stavia kocky, krava šoféruje auto - že už teraz to zni strašne? len počkajte... pokračujem - také červené auto mám aj mama. Toto moje vysvetľovanie počúva aj polovička a za chvíľu už sedí pri mne a pozerá čo to toho nášho malého učím. A ja pokračujem: krava šoféruje auto...na to polovička hovorí: to musí byť krava s poriadnymi vemenami aby mala také auto a musí dobre dojiť. A ja na neho len pozerám a rozmýšľam prečo som malému pred chvíľou povedala že aj mama má také auto. :-D Nakoniec som sa radšej vrátila od kravy ku kravičke aby ten môj drobec jedného dňa v najnevhodnejšej chvíli nepovedal: aha mami tam je také auto ako mala tá krava (čo dobre dojí).

devce napísané 21.10.2019 20:53

..tiež sa mi občas podaria také perly, ako keď minule preletelo éterom "papuškať" a ja som sa toho až sama zľakla big green

..naproti tomu sa mi zas podaril už aj opačný extrém - v rozhovore s kamarátkou som počúvajúc, čo mi to vychádza z úst usúdila, že zdrobnenín je akosi priveľa a plánované "pyštek" vyšlo von napochytre oddrobnené... to sa zas až zľakla kamarátka big green

..myslím, že článok je perfektný.. možno si to vzťahujem na seba, ale ja som to pochopila, že tu nejde ani tak o mraučanie, pískanie a kňučanie, skôr o používanie rétoricky čistých, zato gramaticky nie celkom korektných tvarov a formulácií zwinker ..a v tom ani je problém vidieť rozhodne nechcem.. smile

Katja napísané 17.10.2019 11:22

Nuž mily článok, ale...

Osobne si myslím, že zdrobneniny pri deťoch sú ok, ale tie mraučania, ktorým nerozumie ani to dieťa sú cez čiaru...

Nemraučala som ani pri jednom a skutočne nemajú problém prejaviť emócie...

Poznám však deti umraučaných matiek a veru mali problém s normálnou rečou a dokonca i problém s tým, že im nerozumeli napríklad kolegovia v maminej práci, lebo tu ich domácu ukňučanú reč nepoznali.

Za mňa - to, že som zamilovaná do vlastného dieťaťa sa dá prejaviť aj iným spôsobom ako umazlenou a ukňúranou rečou, ktorá sama o sebe pôsobí ako rečová vada...

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised